Pôvodne sa arteterapia využívala v klinickej praxi. Začiatky možno hľadať v psychopatológii schizofrénie, keďže prvé monografie vyšli práve o expresívnych tvorivých prejavoch schizofrenikov. Neskôr sa začal výtvarným prejavom zaoberať Freud, ktorý tvrdil, že ho možno tak isto psychoanaliticky skúmať ako sny. A až humanistické psychoterapeutické smery uvoľnili komunikáciu, ktorá sprevádza výtvarný prejav. Úloha výtvarného prejavu vzrástla a začal sa chápať ako "účinný podnet k rozvíjaniu tvorivosti, príležitosti k sebauplatneniu a ako nástroj enkulturácie" (Hanel in Slavík, 1999).
V súčasnosti sa najčastejšie výtvarné techniky využívajú na uľahčenie vyjadrovania pocitov klienta. Terapeutovi umožňujú rozpoznať niektoré osobnostné rysy klienta, ktoré by boli inak ťažko prístupné. Psychoterapeutickému procesu môže arteterapia dodať ďalší rozmer a tým ho aj výrazne obohatiť. V priebehu výtvarného vyjadrovania dochádza k mimovoľnému zlučovaniu klientových vedomých a nevedomých tendencií, čo by slovným vyjadrovaním prebiehalo zložitejšie a po dlhší čas. Arteterapia sa využíva pri práci s klientmi, ktorý sa ťažko slovne vyjadrujú, napríklad u ľudí trpiacimi psychózami, detí, dospievajúcich, mentálne postihnutých a starších ľudí. Arteterapia sa uplatňuje aj u smrteľne chorých pacientov v paliatívnej starostlivosti. Ponúka možnosti tvorivej činnosti, ktorá má svoje teoretické pozadie v teóriách osobnostného rastu a tvorivosti Rogersa a Maslowa. Arteterapeutické projekty v paliatívnej starostlivosti nachádzajú svoje využitie v troch hlavných oblastiach:
Arteterapia sa využíva aj pri emočne labilných klientoch, pre ktorých je možnosťou k spracovaniu a uvedomeniu si svojich emócií. Arteterapia napomáha zmierniť pocity úzkosti, k úľave pri depresii a k celkovej kognitívnej a psychickej stimulácii. Arteterapia je vhodná ako doplnková terapia pre akýkoľvek typ psychoterapie a okrem toho, že sa pri nej objavuje nových psychoterapeutický materiál, klient objavuje aj svoje tvorivé sily a vďaka tomu si môže významne posilniť sebavedomie. (Kennett, 2000; Perry, 2000; Matoušek, 1999)
Arteterapia si našla svoje miesto aj v neuropsychológii. Neuropsychologickou arteterapiou sa nazýva arteterapia, ktorá sa využíva u ľudí s traumatickým poranením mozgu. Jej princíp je založený na tom, že ak sa na kresbe založené testy môžu využívať na určenie lokácie a charakteru poranenia, môže sa využívať kresba aj na rehabilitáciu. Preto je arteterapia užitočná pri nácviku a udržovaní motorických, senzorických a spatických funkcií. Arteterapeutické intervencie sa využívajú napríklad u ľudí po mozgovej príhode na nácvik jemnej a hrubej motoriky, obnovenie pamäťových funkcií ako aj na udržanie emocionálnej stability. Napriek tomu, že pozitívny vplyv arteterapie v oblasti neuropsychológie je známy, ešte stále je potrebný ďalší výskum. (Garner, 1996)
Niektorí autori (Dostálová, 2001; Slavík, 1997) odporúčajú využívať arteterapeutické metódy v školskej praxi ako preventívnu výchovu. Zmysel vstupu atreterapie do výchovy vidia v kultivácii emocionálnej a hodnotovej sféry detského vnútorného sveta. Arteterapia by mala sprostredkovať východiská pre životné záťažové situácie. Pozitívna prevencia by mala byť účinná hlavne v nestabilných a málo láskavých rodinách, pretože v takej situácii môže arteterapeut predstavovať veľmi dôležitú osobu v sociálnom okolí dieťaťa a pomáha mu integrovať jeho vnútorný svet a podporovať jeho zdravý emocionálny vývoj. Podľa Dalleyho (in Slavík, 1997, s.181) v takýchto prípadoch arteterapeutický vplyv skvalitňuje aj procesy učenia. Slavík dokonca navrhuje, že v budúcnosti by mala mať arteterapia v škole taký štatút, akým je súčasná pozícia pracovníkov pedagogicko-psychologickej poradne alebo školských psychológov.
S rastúcimi nárokmi dnešnej doby, nadobúda arteterapia význam aj ako relaxačná a stres uvoľňujúca činnosť. Ponúka únik do iného sveta, kde sa dá odpútať od denných starostí. Slúži na ventiláciu pocitov hnevu, depresie, úzkosti ale aj radosti. Arteterapia umožňuje uvoľnenie týchto pocitov a tak napomáha k ich zvládaniu a načerpaniu novej energie. Je významným prostriedkom k rozvoju vnímania a k prípadnému sebauzdraveniu. Ako motivujúci prvok podnecuje samotný výtvarný proces, vyvoláva fantazijné predstavy a núti k hľadaniu ďalších súvislostí. Vedie k celkovému citovému, intelektuálnemu a duchovnému rozvoju osobnosti. (Dostálová, 2001a; Mallerdino, 1994)
Podobné možnosti ponúka arteterapia vo forme tzv. kitchen art. Ide o malé skupiny detí a dospelých, ktorí sa stretávajú za účelom spoločného záujmu vo voľnej výtvarnej tvorbe. Arteterapia v tejto forme poskytuje maximálnu slobodu v rámci kohezívnej skupiny. Takéto jednoduché stretávanie jednotlivcov pri tvorivej činnosti má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Uvoľňuje napätie, stres a uspokojuje potrebu zmysluplnej činnosti. (Simon, 1997)
