I-psychologia.sk

Chronický únavový syndróm, označovaný tiež ako myalgická encefalomyelitída, je definovaný ako komplexné ochorenie s neznámou etiológiou, charakterizované, okrem iného, intenzívnou a vysiľujúcou únavou, v trvaní minimálne 6 mesiacov, ktorá neustúpi po odpočinku na lôžku a môže sa zhoršovať fyzickou alebo mentálnou aktivitou.

V zahraničí je toto ochorenie predmetom diskusií a sporov medzi lekármi aj medzi psychológmi. Spory sa vedú o opodstatnenosti tohto ochorenia ako samostatnej klinickej jednotky, o jeho názve, vymedzení, diagnostike a liečbe. Na Slovensku sa téme chronického únavového syndrómu venuje málo pozornosti, nemnoho všeobecných lekárov toto ochorenie pozná a prijíma jeho koncepciu, málo vie čítať nálezy týchto pacientov a zaujať k nim náležité stanovisko. Dôsledkom je psychiatrizácia ochorenia. Pacienti sú „stratení“ v diagnózach depresie či neurasténie (Praško et al., 2006).

Podmienkou pre stanovenie diagnózy chronického únavového syndrómu podľa Fukudu et al. (1994) je okrem chronickej únavy súčasný, 6 alebo viac mesiacov trvajúci, výskyt štyroch alebo viacerých z nasledujúcich symptómov: malátnosť, nevoľnosť po cvičení trvajúca aspoň 24 hodín, spánok, ktorý neprináša osvieženie, významné zhoršenie krátkodobej pamäte alebo schopnosti koncentrácie pozornosti, bolesť svalov, bolesť kĺbov bez opuchnutia alebo začervenania, bolesti hlavy nového typu, charakteru alebo závažnosti, bolestivé lymfatické uzliny na krku alebo pod pazuchami, bolesti hrdla ktoré sú časté alebo opakované. Ochorenie spôsobuje, že pacienti fungujú na podstatne nižšej úrovni aktivity než na akej fungovali v čase pred chorobou (redukcia o 50%). Súčasne sa môžu vyskytovať ďalšie symptómy ako bolesti brucha, intolerancia alkoholu, nafukovanie, bolesti na hrudi, chronický kašeľ, hnačka, závrat, suché očí alebo ústa, bolesti uší, nepravidelný srdcový tep, bolesť čeľustí, ranná, stuhnutosť, nauzea, nevoľnosť, nočné potenie, psychické problémy (depresia, podráždenosť, záchvaty paniky), dýchavičnosť, pocity na koži ako brnenie, strata váhy. Súčasne je podmienkou vylúčenie akéhokoľvek ochorenia, ktoré vysvetľuje prítomnosť únavy.

Postup pri diagnostike predpokladá anamnestické a základné fyzické objektívne vyšetrenie a laboratórny screening, ktoré sú v kompetencii všeobecného lekára a následné odoslanie odborným lekárom,  s ohľadom na prevažujúcu symptomatológiu. Obyčajne sú nimi reumatológ, neurológ, internista, endokrinológ, alergo–imunológ a gastroenterológ, podľa potreby psychiater, psychológ, otorinolaryngológ, gynekológ či infektológ (Šujanová, Ogurčáková, 2008; Pokorná, Bud, 2007).

Liečba je symptomatická a vzhľadom k tomu, že sa často krát prekrývajú viaceré diagnózy, lieči sa to ochorenie, alebo symptóm, ktorý momentálne dominuje. Z dostupných farmakologických prípravkov sa využívajú antibiotiká a antivirotiká pri dominujúcom infekčnom prejave, prípadne imunomodulačná liečba, analgetiká a protizápalové lieky pri dominujúcich symptómoch bolesti, psychofarmaká pre zmiernenie bolestí a úpravu porúch spánku, vitamíny a minerály pre celkové posilnenie imunitného systému. Z nefarmakologických prostriedkov je to liečba postupným cvičením, a program pacing alebo vlastné tempo, ktoré učí chorých zaobchádzať s energiou a rešpektovať svoje možnosti a limity, liečebná rehabilitácia, fyzioterapia a balneoterapia pri algických symptómoch a psychoterapia ako podporná liečba pri zvládaní úzkostí a depresií spojených s týmto chronickým ochorením, eventuálne ako prostriedok nápravy mechanizmov, ktoré môžu podporovať symptómové prejavy ochorenia.

Hoci, ako uvádza Praško et al. (2006), sa časť pacientov, v priebehu času zlepší aj bez špeciálnej liečby, u časti postihnutých neprichádza k zlepšeniu ani po rokoch. Preto je dôležité  prezentovať chronický únavový syndróm/ myalgickú encefalomyelitídu ako reálne ohrozujúce ochorenie, ktoré môže viesť k invalidizácii a dožadovať sa primeranej lekárskej starostlivosti.

Použitá literatúra:

1.     Praško, J., Adamcová, K., Prašková, H., Vyskočilová, J. (2006) Chronická únava - Zvládání chronického únavového syndromu. Praha: Portál. ISBN 80-7367-139-5.

2.     Fukuda, K., Straus, S.E., Hickie, I., Sharpe, M.C., Dobbins, J.G., Komaroff, A.L. (1994) The chronic fatigue syndrome  a comprehensive approach to its definition and study. International Chronic Fatigue Syndrome Study Group, Annals of Internal Medicine, 121, 12, 953-9. PMID  7978722.

3.     Šujanová, A., Ogurčáková, D. (2008) Chronický únavový syndróm. Paliatívna medicína a liečba bolesti, 1, 3, 2008, 132-134. ISSN 1337-6896.

4.     Pokorná, V., Buc, M. (2007) Chronický únavový syndróm.  Interná medicína : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis, 7, 5, 2007, 251-254. ISSN 1335-8359.