I-psychologia.sk

„Strategická terapia“ je názvom pre tie typy terapie, v ktorých terapeut berie na sebe priamu zodpovednosť za ovplyvňovanie ľudí. Strategická terapia je akýkoľvek typ terapie, kde terapeut iniciuje to, čo sa bude diať a vyberá relevantný prístup pre každý problém. Takto definuje strategickú terapiu J. Haley.

Strategický prístup vidí terapiu ako rad postupných krokov na ceste od jedného typu organizácie k druhému dovtedy, kým sa nedosiahne optimálna organizácia.

Pre strategického terapeuta sú základom dve otázky:
Ako symptóm pomáha rodine udržiavať rovnováhu alebo zvládať krízu?
Jako by mohol byť symptóm nahradený efektívnejším riešením problému?
Cieľom terapie je odstrániť správanie, v ktorom je „problémom riešenie“.
Strategická terapia využíva techniky akými sú prerámcovanie a paradoxná intervencia.

Prerámcovanie je terapeutická technika, pri ktorej sa vnútorný model sveta v rodine zmení tak, že problematické správanie sa ocitne v inom rámci“, tj. v inej zostave pravidiel a hodnotiacich kritérií.

Paradoxná intervencia vyžaduje, aby bol problém jasne definovaný, a zmena musí byť cieľom terapeutického vzťahu. Terapeut potom vypracuje plán, v ktorom sa spochybní perspektíva, akou bol problém na začiatku vnímaný. Na základe tohoto plánu dává terapeut paradoxnú inštrukciu, napr. pokyn rodine, aby v symptomatickom správaní pokračovala.

Strategický postup kladie veľké nároky na terapeutovu tvorivosť.

Úlohou terapeuta využívajúceho strategickú terapiu je:

- identifikovať riešiteľné problémy
- stanoviť ciele
- navrhnúť spôsoby ako ich dosiahnuť
- zaznamenávať odpovede
- zaznamenávať výsledok terapie

Niekoľko charakteristík strategickej terapie:

• Je to skôr teória optimizmu a nádeje ako chápanie problému ako niečo patologické a fatálne.
• Je to skôr terapia zmeny ako vhľad bez zásahu a ponúkania riešení a nových
spôsobov správania či snaha pochopiť a ospravedlniť prečo asi problém vznikol
• Strategická terapia je verná predpokladu, že terapeut je ten, čo by mal byť aktívny, direktívny a schopný.
• Tón terapie je srdečný a rešpektujúci, niekedy hravý. Humor sa využíva často.
• Intervencie sú šité na mieru potrieb klienta. Od terapeuta sa očakáva, že sa čo najviac priblíži klientovmu vnímaniu sveta.
• Flexibilita je kľúčovým prvkom terapie, rôzne problémy si vyžadujú rpyličné riešenia.
• Je to terapia zodpovednosti – rodičov za deti, terapeutov za klientov, supervízorov za supervidovaných.