Jedna známa ma poprosila, aby som si pripravila nejaké informácie pre jej študentov – prvákov gymnazistov – o tom, ako sa ľahšie učiť. Keď som sa začala pripravovať a hľadať potrebné materiály, zistila som, že je ich naozaj dosť. Mnoho kníh, množstvo rád sa dalo nájsť na internete a aj vlastná skúsenosť pomohla. Nevedela som ich však dať dokopy. Zdalo sa mi akosi zbytočné znova prepisovať to, čo už iní tisíckrát napísali. Potom som prišla na to, čo mi v tých tisíckach predchádzajúcich rád chýba. Postupnosť. Sama som sa často krát odhodlala, že teraz začnem. Áno, teraz je ten správny čas zmeniť svoje študijné návyky a konečne začať ten čas strávený nad knihami tráviť efektívne. Väčšina mojich pokusov zlyhala po prvom dni. Uvedomila som si ale, prečo som to nikdy nezvládla. Pretože som - ako človek bez akýchkoľvek správnych študijných návykov – začala vždy s tými najzložitejšími radami a metódami. Namiesto toho aby som si pre začiatok otvorila okno a vyvetrala, začala som hneď s metódou zlepšovania pamäti a po prvom dni som to vzdala. Preto som sa rozhodla spísať rôzne rady a odporúčania od tej najjednoduchšej, ktorú môžete zrealizovať okamžite, až po tie najzložitejšie, ktoré si vyžadujú dlhodobý tréning. Takže môžete začať pekne postupne a možno sa vám časom podarí zvládnuť všetky. Snáď to niekomu pomôže....
Ľudia sa často pýtajú na rady, ako sa ľahšie učiť. Čakajú však nejakú neomylnú a zaručenú radu typu: Dajte si knihu pod vankúš a ráno to bude všetko v hlave. Málokto si však pripustí, že aj naučiť sa správne učiť si vyžaduje učenie a často je to dlhodobé a náročné učenie. Takže skúste začať od toho najjednoduchšieho.
Kyslík.Hovoriť o vyvetranej miestnosti môže znieť ako banalita a zbytočnosť, ale ľudia na to stále často zabúdajú. Kyslík pomáha mozgovým bunkám fungovať, keď chýba, nebudú mozgové bunky správne fungovať, nech by ste robili čokoľvek. Skúsili ste sa už niekedy učiť v prírode? Pomáha to.
Teplota.V prekúrenej miestnosti budete mať chuť skôr relaxovať a spať ako sústrediť sa na učenie. V miestnosti, kde je veľká zima, budete len myslieť na horúci čaj a posteľ. Takže správna teplota je takisto veľmi dôležitá.
Voda, výživa.Mozog pre svoju činnosť potrebuje dostatok tekutín a dostatočnú výživu. Pite veľa vody, minerálok, ovocných alebo bylinkových čajov (pozor na tie bylinky, ktoré majú utlmujúci účinok). Pozor na kávu. Vo veľkom množstve skôr škodí ako pomáha. Dobré je jesť oriešky (nie arašidy), kokos, sušené ovocie, zabezpečiť si prísun vitamínu C, B, minerály. Jedzte primerane. Ak sa prejete, zrejme sa vám bude chcieť spať. Škvŕkanie v žalúdku však vašu pozornosť venovanú učeniu nijako nezlepší.
Odpočinok.Čas na učenie si dôkladne rozdeľte a vyhraďte si tam aj priestor pre odpočinok. Pri učení sa zapája najmä ľavá mozgová hemisféra. Preto je z času na čas potrebné nechať ľavú hemisféru odpočívať a zapojiť pravú. Tá zväčša funguje pri fyzickej činnosti. Takže krátke cvičenie, umytie riad, vysypanie smetí (rodičia budú mať určite veľkú radosť) pomáha naozaj si oddýchnuť od učenia. Zbytočne si budete dávať pauzu, pokiaľ ju strávite pozeraním televízie, čítaním knihy alebo podobne.
Hudba.Mnohí ľudia si zvykli učiť sa s hudbou v pozadí. Opäť tu existujú individuálne odlišnosti, v zásade však platí, že pokojná a tichá hudba môže byť napomáhajúca alebo neutrálna, rušná hudba, hudba pre poslucháča známa (teda napr. vaše obľúbené CD), alebo hudba vyvolávajúca „chuť tancovať“ je skôr rušivá. Môže na jednej strane napomáhať udržať bdelosť ale na strane druhej núti človeka rozdeľovať pozornosť minimálne na dve veci – na učenie a na hudbu. Preto tí, ktorí ste zvyknutí počúvať pri učení hudbu, zamyslite sa nad tým, či naozaj hudbe nevenujete príliš veľa pozornosti, či vám pri učení skutočne pomáha alebo skôr ruší. Skúste si ju občas vypnúť, alebo zmeňte štýl počúvanej hudby a pozorujte, či sa niečo na vašom učení zmení. A v žiadnom prípade nepočúvajte hovorené slovo (teda rádio).
Priestor. Svetlo.Ku kvalitnému učeniu sa neodmysliteľne patrí dostatok správneho osvetlenia a dostatok priestoru (ak sa učíte z väčšieho množstva materiálov – kniha, poznámky, článku – rozložte si ich tak, aby ste ich mali poruke a nemuseli ste ich veľmi dlho hľadať).
Miesto.Otázka miesta na učenie je veľmi zaujímavá. Psychológovia väčšinou zastávajú názor, že na učenie má byť určené jedno konkrétne miesto – napr. stôl v detskej. Keď sme však my v škole hovorili o tejto téme, rozdelili sme sa na dve skupiny. Jedna tvrdila, že najlepšie je učiť sa na stálom mieste. Druhá, v ktorej som bola aj ja, hovorila, že sa im najlepšie učí vždy na novom mieste. Prečo som to tvrdila? Pretože ak som si znova sadla za ten svoj odretý stôl v detskej izbe, s hrôzou som si predstavovala, čo ma čaká a už tá negatívna predstava dlhých hodín sedenia a neúspešných snáh o udržanie pozornosti nad učivom ma od samotného učenia odrádzala. Keď som si však našla nejaké nové miesto (niekedy to bola knižnica, inokedy kuchyňa, lavička pred domom, vlak.... ), táto zlá predstava sa nevynorila, nepúšťala som sa do učenia hneď s nechuťou a preto sa mi učilo oveľa jednoduchšie. Skúste si teda uvedomiť, do ktorej skupiny patríte vy a podľa toho si aj vybrať miesto na učenie.
Ráno alebo večer.Niektorým ľuďom vyhovuje učiť sa ráno, iným cez deň alebo celú noc. Na strednej škole človek až tak veľmi na výber nemá (cez deň je v škole a v noci musí spať, aby ráno vládal vstať). Ale aj napriek tomu sa skúste zamyslieť, kedy sa vám učí najlepšie. Vyhovuje vám vstať ráno o dve hodiny skôr a naučiť sa vtedy? Alebo to urobiť okamžite po príchode zo školy, aby ste na to už viac nemuseli myslieť a mali voľný večer? Alebo radšej po večeri, keď už sa vonku zotmie. Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Sú však aj určité objektívne výhody a nevýhody takéhoto učenia. Ranné vstávanie – mozog je čerstvý, oddýchnutý, ľahšie si učivo zapamätáte. Na druhej strane, môžete prísť do školy už unavení a po celom dni v škole zistíte, že večer si už takmer nič z ráno naučeného nepamätáte. Hneď po škole – učenie máte rýchlo z krku, nemusíte zaťažovať svoju myseľ neustálymi myšlienkami na to, čo vás ešte čaká. Je príjemný pocit mať večer voľno. Negatívom však je, že pokiaľ nemáte silnú vnútornú disciplínu, určite vám bude vnútorný hlas hovoriť „Netráp sa, veď do večera je ďaleko, ešte máš kopu času“ a to môže spôsobiť, že sa budete aj tak učiť až do noci. Večer – všetko, čo sa naučíte sa vám počas spánku ľahšie a na dlhšiu dobu v hlave uloží. V noci na vás nebudú vplývať rôzne rušivé vplyvy, ktoré by mohli naučené informácie prekryť. Na druhej strane, budete mať za sebou celý deň plný zážitkov a informácií, budete unavení a učenie pôjde pomalšie a ťažšie. Zvážte preto všetky pre a proti, zamyslite sa nad svojim denným rytmom (kedy sa vám učí najľahšie) a podľa toho si vyberte ten správny čas.
Toto boli tie najjednoduchšie spôsoby ako zefektívniť svoje učenie. Nestoja vás takmer žiadnu námahu a napriek tomu sú do istej miery účinné. Ďalšie typy, ako sa lepšie učiť si už vyžadujú prácu na sebe a odhodlanosť niečo zmeniť a zlepšiť.
To, či sa pre vás učenie stane mukou alebo zábavou záleží len a len na vás. Rozhodujete o tom sami svojim postojom k učeniu. Úplne najlepšou motiváciou je radosť z práce a záujem o vec, ktorú robíte. Ak vás nejaký predmet zaujíma, pravdepodobne nemáte problémy s jeho učením sa. Dokážete sa odhodlať pustiť sa do učenia, dokážete udržať pri ňom pozornosť a učenie vám ide od ruky. Často sa ale musíme učiť niečo čo nás nebaví. A takéto učenie je sprevádzané neustálym vzdychaním „Ach jaj, musím sa ešte učiť. Musím si pozrieť tú matiku, musím sa naučiť slovíčka.“ Ľudia si často vôbec neuvedomujú aká úžasná je sila autosugescie. A postoj „musím“ kvalitnému učeniu sa určite neprospieva. Je potrebné ho zmeniť na „chcem“. Najlepšie by bolo keby ste naozaj chceli. Skúste nájsť na danom učive aspoň kúsok pozitíva, pre ktoré sa oplatí chcieť sa učiť. Predsa je len tá téma trochu zaujímavá? Mohli by sa hodiť anglické slovíčka pri počúvaní anglických piesní? Mohol by som tým, že ovládam periodickú sústavu prvkov urobiť na niekoho dojem? Jednoducho hľadať čokoľvek pozitívne. Pokiaľ sa vám to ani tak nepodarí, skúste aspoň sugesciu. Možno to znie smiešne, ale podvedomie je záhadné. Niekde sa pohodlne posaďte, zavrite oči, zhlboka dýchajte, uvoľnite sa a pomaly si opakujte niečo ako: „Chce sa mi učiť. Chémia je veľmi zaujímavá. Učenie je zábava. Učenie mi prináša radosť.“ A vždy, keď poviete alebo si pomyslíte „Musím sa ešte učiť“, rýchlo to zmeňte na „chcem sa ešte učiť.“
Motivovať sa môžete aj odmenou alebo samochválou. Určite to poznáte: Keď sa dnes naučím tento úsek, pôjdem večer do kina, kúpim si niečo dobré, pozriem si televízor, jednoducho si urobím radosť. Hovorí sa, že samochvála smrdí, ale primerané pochválenie samého seba pomáha. Najmä vtedy, ak nie je na blízku nikto, kto by to urobil za vás.
Motivovať sa pre učenie nie je také ľahké ako správne si osvetliť pracovný stôl ale je o to účinnejšie.Ak si chcete uľahčiť učenie, najefektívnejším spôsobom je učiť sa už v škole. Na hodinách musíte sedieť či chcete alebo nechcete, tak prečo ten čas nevyužiť a nezačať sa učiť už tam? Okrem toho máte možnosť hneď sa opýtať na to, čomu nerozumiete.
Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a je to pravda. Chvíľku síce trvá, kým si človek ten zvyk vypestuje, ale potom sa ho veľmi ťažko zbavuje. A to nie len v negatívnom ale aj v pozitívnom zmysle. Ak si zvyknete na istý stereotyp, bude pre vás taký prirodzený, že vám ani nenapadne na ňom niečo meniť. Hovorím teraz o rozdelení času a vytýčení času na učenie. Určite si presný čas v dni, keď sa budete učiť. Skúste nájsť také hodiny, ktoré máte voľné každý deň. Alebo aspoň väčšinu dní. V tomto čase sa vždy učte. Nech sa deje čokoľvek, dodržiavajte ho. Rande si dohodnite na inokedy, rodičov poproste aby od vás v tomto čase nič nechceli, neskúšajte sa pozerať, či náhodou nejde niečo v telke, jednoducho sa vtedy učte. Zo začiatku sa do toho zrejme budete musieť nútiť. Nájdete si kopec výhovoriek, prečo ešte niečo musíte urobiť. Ale ak budete na sebe pracovať, ten čas dodržiavať, časom sa pre vás stane zvykom. A to je dobré. Začnete mať pocit, že je úplne normálne, že sa od piatej do siedmej večer učíte a nerobíte nič iné. Ani vám len nenapadne, že by ste mali v tom čase robiť niečo iné.
Pokiaľ nemáte možnosť dodržiavať presne čas, môžete to skúsiť s následnosťou. Napr. učiť sa budem každý deň hneď po tom ako prídem domov, vyvenčím psa a prezlečiem sa. Bez ohľadu na to, či prídete zo školy, krúžku alebo stretnutia s kamarátmi, vašim zvykom sa stane vyvenčiť psa, prezliecť sa a sadnúť si k učeniu.
Dôležité je tiež vedieť si rozdeliť čas a plánovať. Veľa ľudí nestíha svoju prácu len preto, že ju nevie zaradiť do svojho pracovného dňa. Naplánujte si, čo v daný deň budete robiť a koľko vám tá ktorá činnosť bude trvať. Potrebné sú samozrejme aj prípadné časové rezervy. A pokiaľ sa vám podarí niektorú činnosť skončiť skôr ako ste mali v pláne, môžete sa tešiť z voľného času.
Podčiarkovanie textu, ktorý sa učíte, má niekoľko funkcií. Po prvé, patrí k činnostiam, ktoré pomáhajú udržať pozornosť učiaceho sa. Po druhé, vyčleňuje a zdôrazňuje v texte podstatné informácie. To platí najmä v prípade plného a neprehľadného textu. Ak si v ňom farebne podčiarknete dôležité časti, nadpisy, dôležité pojmy, ľahšie sa v ňom budete orientovať. Farebné podčiarkovanie však môže pomôcť aj vtedy, ak je text členený – najmä zrakovému typu ľudí. Keď zavriete oči, oveľa jednoduchšie si vybavíte farebné časti textu.
Poznámky majú veľmi podobnú funkciu – udržiavajú pozornosť, nútia vás vybrať z textu len tie dôležité informácie a zároveň môžu slúžiť ako osnova pre zopakovanie.Pojem mnemotechnické pomôcky asi väčšina z vás pozná a i tí, čo ich nepoznajú ich zrejme často používajú. Človek sa omnoho jednoduchšie učí ak majú veci, ktoré sa učí určitú logiku, sú s niečím spojené, niečo mu pripomínajú. Preto si niektorí ľudia veľmi účinne vytvárajú tzv. mnemotechnické pomôcky. Ide o vytváranie básničiek, viet, súvislostí a podobne, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a nelogických informácií. Mnemotechnika úspešne využíva ľudskú predstavivosť. Tak napríklad, ako si zapamätať rímske číslice? L 50, C 100, D 500, M 1000 znamená LaCo DoMa. Alebo Lev Cúva Do Manéže. Alebo čokoľvek, čo si vymyslíte. A verte mi, funguje to výborne. Alebo dejepisné letopočty. V roku 1415 teda na prelome 14. a 15. storočia upálili Jana Husa. Ďalšia pomôcka: neviete, v akom poradí sú farby našej vlajky od vrchu? Biela modrá červená, pre blázna je stvorená.
Mnemotechnické pomôcky sú najúčinnejšie, ak si ich vytvoríme sami. Pravidlá: Jednoduchšie si zapamätáme situácie spojené so silnými emóciami; obraz v porovnaní s obyčajnými znakmi, farby alebo zvuky, rytmus (básničky).Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú na to, že nemajú dobrú pamäť. Mali by si však uvedomiť, že zlá pamäť neexistuje. Existuje len pamäť netrénovaná. Výskumy ukázali, že si zvyčajne zapamätáme:
20% z toho, čo sme počuliZ toho vyplýva, že sa pri učení oplatí zapojiť sluch i zrak naraz. Najefektívnejšie však je, ak vyučujeme iných. Možno sa niektorí z vás nechávajú preskúšať rodičmi. Skúste si s nimi alebo hocikým iným kto je ochotný sa niečo naučiť zahrať hru „na školu“. Oni sú žiaci a vy učitelia. A vy sa žiakov snažíte naučiť to, čo sa sami učíte. Rozdiel oproti klasickému „preskúšaniu“ je v tom, že im to vy musíte nielen povedať ale aj vysvetliť. Musíte tomu sami dobre rozumieť, aby ste dokázali odpovedať na ich otázky. Musíte v tom nájsť vnútornú logiku, pochopiť to. Viem, nie je to vôbec ľahké. A ešte ťažšie asi je nájsť ochotných „žiakov“. Ale ak sa vám to podarí, máte vyhrané. Tých posledných 90% musím potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Hoci som veľa z vecí, ktoré sme sa učili na škole už dávno zabudla, ak si niektorú z nich znova naštudujem a vysvetľujem ju študentom, väčšinou to už nezabudnem.
Ľudiaa sa navzájom líšia vzhľadom na to, akým spôsobom sa im darí zapamätať si čo najviac informácií na tri základné typy: zrakový, sluchový a pohybový typ. Z nich potom samozrejme vznikajú kombinácie. Zrakový typ si najviac zapamätá z toho, čo vidí. Prakticky to preňho znamená, že pri učení mu veľmi pomáha text si čítať, pozerať rôzne nákresy, obrázky, filmy súvisiace s tematikou. Sluchový typ si zapamätá najmä to, čo počuje. Veľmi mu pomáha počúvať prednášku alebo si text čítať nahlas. Pohybový typ zasa uprednostňuje činnosti spojené s pohybom. Kreslí si, vytvára grafy, modely, prípadne sa pri učení pohybuje po miestnosti.
Ak si chce človek zapamätať čo najviac informáciíí, musí sa snažiť ich čo najviac prepracovať. Čím viac spojení medzi položkami vytvoríme, tým viac máme možností ako si tieto položky vybaviť. Preto ak si čítame nejaký text, pomáha ak sa snažíme medzi tým textom a tým čo vieme nájsť čo najviac súvislostí. Ďalej je nápomocné ak si k textu kladieme ďalšie otázky. Ďalšou technikou je organizovanie slov do celku. Napr. pri výučbe cudzích slovíčok si ich omnoho ľahšie zapamätáme ak sa ich učíme v kontexte celej vety alebo celého textu. Dokonca aj pri učení sa úplne nesúvisiacich slov je nápomocné vytvoriť si (i keď na prvý pohľad možno nelogický) text.
Jedna z ťažších techník na zlepšovanie pamäti sa nazýva metóda loci. Najlepšie funguje, ak je potrebné osvojiť si postupnosť ľubovolných položiek, ako sú navzájom nesúvisiace slová. Prvým krokom je naučiť sa naspamäť postupnú radu priestorov, povedzme jednotlivé miesta, ktorými budete prechádzať, ak pôjdete pomaly napr. cez svoj byt. Vstúpite hlavnými dverami do predsiene, najprv sa obrátite ku knižnici, potom k televízii, potom k záclonám na okne atď. Za úlohu si máte zapamätať napr. veci, ktoré máte nakúpiť. Tak si môžete začať predstavovať: na vstupných dverách je pribitý krajec chleba, vajíčko visí zo stropu v predsieni, plechovka piva je medzi knihami v knižnici, reklama na mlieko v televízii a záclony sú ušité zo slaninových plátkov. (To je samozrejme len príklad, dôležité je predstaviť si vám dôverne známe miesto). Ako náhle si premety na tieto miesta umiestnite veľmi ľahko si ich následne dokážete vybaviť. Podobným spôsobom sa môžete učiť aj radu nesúvisiacich čísel. Každé číslo si spojte s nejakým obrazom – napr. 8 môže byť snehuliak, 7 starecká palica, 0 sud vína atď. Predstavte si svoj byt, cestu do školy alebo iné dôverne známe miesta a cesty a postupne na určité miesta umiestňujte obrázky pripomínajúce čísla v rade. Verte, dokážete si ich veľmi rýchlo a ľahko opäť vybaviť.
Dĺžka koncentrácie sa však dá aj natrénovať. Ako všetky predchádzajúce tréningy si však vyžaduje svoj čas. Jednou z metód je táto: Rozdeľte si čas do presne stanovených fáz koncentrácie. Najlepšie je začať s desiatimi minútami. Kontrolovať sa môžete pomocou budíka. Počas týchto desiatich minút pracujte bez toho, aby ste mysleli na čas. Ak zistíte, že sa môžete koncentrovať i dlhšie, predĺžte si čas na 15 minút. Takto časové rozpätie stupňujte až na 30 minút. Potom treba bezpodmienečne urobiť krátku prestávku. A to aj v prípade, ak sa cítite celkom sviežo. Ak sa vám už prvých desať minút zdá byť príliš dlhých, začnite s piatimi. Záleží predovšetkým na tom, aby ste sa naozaj úplne koncentrovali na učebnú látku a nepozerali sa pri tom na hodiny. Takto postupne zistíte, že sa budete môcť dvadsať až tridsať minút úplne koncentrovať na učenie aj vtedy, keď ho nebudete považovať za obzvlášť napínavé.
Existuje množstvo ďalších zaujímavých techník na zlepšovanie koncentrácie, pamäte a celkovej efektívnosti učenia. Myslím, že kto bude mať záujem o efektívne učenie sa a prehryzie sa všetkými spomínanými metódami, nebude mať ťažkosti nájsť či už v knihách alebo na internete aj ďalšie informácie. Ja som sa snažila zhrnúť tie najhlavnejšie a hlavne usporiadať ich tak, aby ste začínali tými najjednoduchšími a nedali sa odradiť hneď prvým neúspechom. Takže dúfam, že pre niekoho bude týchto pár strán užitočných.
| « predchádzajúci príspevok LDZ: Nuda v Brne | nasledujúci príspevok » Scénotest v diagnostike a terapii |
Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!
Články