Články - Ako sa správne učiť

Ľudia sa často pýtajú na rady, ako sa ľahšie učiť. Čakajú však nejakú neomylnú a zaručenú radu typu: Dajte si knihu pod vankúš a ráno to bude všetko v hlave. Málokto si však pripustí, že aj naučiť sa správne učiť si vyžaduje učenie a často je to dlhodobé a náročné učenie. Takže skúste začať od toho najjednoduchšieho.

Kyslík.

Hovoriť o vyvetranej miestnosti môže znieť ako banalita a zbytočnosť, ale ľudia na to stále často zabúdajú. Kyslík pomáha mozgovým bunkám fungovať, keď chýba, nebudú mozgové bunky správne fungovať, nech by ste robili čokoľvek. Skúsili ste sa už niekedy učiť v prírode? Pomáha to.

Teplota.

V prekúrenej miestnosti budete mať chuť skôr relaxovať a spať ako sústrediť sa na učenie. V miestnosti, kde je veľká zima, budete len myslieť na horúci čaj a posteľ. Takže správna teplota je takisto veľmi dôležitá.

Voda, výživa.

Mozog pre svoju činnosť potrebuje dostatok tekutín a dostatočnú výživu. Pite veľa vody, minerálok, ovocných alebo bylinkových čajov (pozor na tie bylinky, ktoré majú utlmujúci účinok). Pozor na kávu. Vo veľkom množstve skôr škodí ako pomáha. Dobré je jesť oriešky (nie arašidy), kokos, sušené ovocie, zabezpečiť si prísun vitamínu C, B, minerály. Jedzte primerane. Ak sa prejete, zrejme sa vám bude chcieť spať. Škvŕkanie v žalúdku však vašu pozornosť venovanú učeniu nijako nezlepší.

Odpočinok.

Čas na učenie si dôkladne rozdeľte a vyhraďte si tam aj priestor pre odpočinok. Pri učení sa zapája najmä ľavá mozgová hemisféra. Preto je z času na čas potrebné nechať ľavú hemisféru odpočívať a zapojiť pravú. Tá zväčša funguje pri fyzickej činnosti. Takže krátke cvičenie, umytie riad, vysypanie smetí (rodičia budú mať určite veľkú radosť) pomáha naozaj si oddýchnuť od učenia. Zbytočne si budete dávať pauzu, pokiaľ ju strávite pozeraním televízie, čítaním knihy alebo podobne.

Hudba.

Mnohí ľudia si zvykli učiť sa s hudbou v pozadí. Opäť tu existujú individuálne odlišnosti, v zásade však platí, že pokojná a tichá hudba môže byť napomáhajúca alebo neutrálna, rušná hudba, hudba pre poslucháča známa (teda napr. vaše obľúbené CD), alebo hudba vyvolávajúca „chuť tancovať“ je skôr rušivá. Môže na jednej strane napomáhať udržať bdelosť ale na strane druhej núti človeka rozdeľovať pozornosť minimálne na dve veci – na učenie a na hudbu. Preto tí, ktorí ste zvyknutí počúvať pri učení hudbu, zamyslite sa nad tým, či naozaj hudbe nevenujete príliš veľa pozornosti, či vám pri učení skutočne pomáha alebo skôr ruší. Skúste si ju občas vypnúť, alebo zmeňte štýl počúvanej hudby a pozorujte, či sa niečo na vašom učení zmení. A v žiadnom prípade nepočúvajte hovorené slovo (teda rádio).

Priestor. Svetlo.

Ku kvalitnému učeniu sa neodmysliteľne patrí dostatok správneho osvetlenia a dostatok priestoru (ak sa učíte z väčšieho množstva materiálov – kniha, poznámky, článku – rozložte si ich tak, aby ste ich mali poruke a nemuseli ste ich veľmi dlho hľadať).

Miesto.

Otázka miesta na učenie je veľmi zaujímavá. Psychológovia väčšinou zastávajú názor, že na učenie má byť určené jedno konkrétne miesto – napr. stôl v detskej. Keď sme však my v škole hovorili o tejto téme, rozdelili sme sa na dve skupiny. Jedna tvrdila, že najlepšie je učiť sa na stálom mieste. Druhá, v ktorej som bola aj ja, hovorila, že sa im najlepšie učí vždy na novom mieste. Prečo som to tvrdila? Pretože ak som si znova sadla za ten svoj odretý stôl v detskej izbe, s hrôzou som si predstavovala, čo ma čaká a už tá negatívna predstava dlhých hodín sedenia a neúspešných snáh o udržanie pozornosti nad učivom ma od samotného učenia odrádzala. Keď som si však našla nejaké nové miesto (niekedy to bola knižnica, inokedy kuchyňa, lavička pred domom, vlak.... ), táto zlá predstava sa nevynorila, nepúšťala som sa do učenia hneď s nechuťou a preto sa mi učilo oveľa jednoduchšie. Skúste si teda uvedomiť, do ktorej skupiny patríte vy a podľa toho si aj vybrať miesto na učenie.

Ráno alebo večer.

Niektorým ľuďom vyhovuje učiť sa ráno, iným cez deň alebo celú noc. Na strednej škole človek až tak veľmi na výber nemá (cez deň je v škole a v noci musí spať, aby ráno vládal vstať). Ale aj napriek tomu sa skúste zamyslieť, kedy sa vám učí najlepšie. Vyhovuje vám vstať ráno o dve hodiny skôr a naučiť sa vtedy? Alebo to urobiť okamžite po príchode zo školy, aby ste na to už viac nemuseli myslieť a mali voľný večer? Alebo radšej po večeri, keď už sa vonku zotmie. Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Sú však aj určité objektívne výhody a nevýhody takéhoto učenia. Ranné vstávanie – mozog je čerstvý, oddýchnutý, ľahšie si učivo zapamätáte. Na druhej strane, môžete prísť do školy už unavení a po celom dni v škole zistíte, že večer si už takmer nič z ráno naučeného nepamätáte. Hneď po škole – učenie máte rýchlo z krku, nemusíte zaťažovať svoju myseľ neustálymi myšlienkami na to, čo vás ešte čaká. Je príjemný pocit mať večer voľno. Negatívom však je, že pokiaľ nemáte silnú vnútornú disciplínu, určite vám bude vnútorný hlas hovoriť „Netráp sa, veď do večera je ďaleko, ešte máš kopu času“ a to môže spôsobiť, že sa budete aj tak učiť až do noci. Večer – všetko, čo sa naučíte sa vám počas spánku ľahšie a na dlhšiu dobu v hlave uloží. V noci na vás nebudú vplývať rôzne rušivé vplyvy, ktoré by mohli naučené informácie prekryť. Na druhej strane, budete mať za sebou celý deň plný zážitkov a informácií, budete unavení a učenie pôjde pomalšie a ťažšie. Zvážte preto všetky pre a proti, zamyslite sa nad svojim denným rytmom (kedy sa vám učí najľahšie) a podľa toho si vyberte ten správny čas.

Toto boli tie najjednoduchšie spôsoby ako zefektívniť svoje učenie. Nestoja vás takmer žiadnu námahu a napriek tomu sú do istej miery účinné. Ďalšie typy, ako sa lepšie učiť si už vyžadujú prácu na sebe a odhodlanosť niečo zmeniť a zlepšiť.

Motivácia

To, či sa pre vás učenie stane mukou alebo zábavou záleží len a len na vás. Rozhodujete o tom sami svojim postojom k učeniu. Úplne najlepšou motiváciou je radosť z práce a záujem o vec, ktorú robíte. Ak vás nejaký predmet zaujíma, pravdepodobne nemáte problémy s jeho učením sa. Dokážete sa odhodlať pustiť sa do učenia, dokážete udržať pri ňom pozornosť a učenie vám ide od ruky. Často sa ale musíme učiť niečo čo nás nebaví. A takéto učenie je sprevádzané neustálym vzdychaním „Ach jaj, musím sa ešte učiť. Musím si pozrieť tú matiku, musím sa naučiť slovíčka.“ Ľudia si často vôbec neuvedomujú aká úžasná je sila autosugescie. A postoj „musím“ kvalitnému učeniu sa určite neprospieva. Je potrebné ho zmeniť na „chcem“. Najlepšie by bolo keby ste naozaj chceli. Skúste nájsť na danom učive aspoň kúsok pozitíva, pre ktoré sa oplatí chcieť sa učiť. Predsa je len tá téma trochu zaujímavá? Mohli by sa hodiť anglické slovíčka pri počúvaní anglických piesní? Mohol by som tým, že ovládam periodickú sústavu prvkov urobiť na niekoho dojem? Jednoducho hľadať čokoľvek pozitívne. Pokiaľ sa vám to ani tak nepodarí, skúste aspoň sugesciu. Možno to znie smiešne, ale podvedomie je záhadné. Niekde sa pohodlne posaďte, zavrite oči, zhlboka dýchajte, uvoľnite sa a pomaly si opakujte niečo ako: „Chce sa mi učiť. Chémia je veľmi zaujímavá. Učenie je zábava. Učenie mi prináša radosť.“ A vždy, keď poviete alebo si pomyslíte „Musím sa ešte učiť“, rýchlo to zmeňte na „chcem sa ešte učiť.“

Motivovať sa môžete aj odmenou alebo samochválou. Určite to poznáte: Keď sa dnes naučím tento úsek, pôjdem večer do kina, kúpim si niečo dobré, pozriem si televízor, jednoducho si urobím radosť. Hovorí sa, že samochvála smrdí, ale primerané pochválenie samého seba pomáha. Najmä vtedy, ak nie je na blízku nikto, kto by to urobil za vás.

Motivovať sa pre učenie nie je také ľahké ako správne si osvetliť pracovný stôl ale je o to účinnejšie.

Učenie sa na vyučovaní

Ak si chcete uľahčiť učenie, najefektívnejším spôsobom je učiť sa už v škole. Na hodinách musíte sedieť či chcete alebo nechcete, tak prečo ten čas nevyužiť a nezačať sa učiť už tam? Okrem toho máte možnosť hneď sa opýtať na to, čomu nerozumiete.

Rozdelenie času

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a je to pravda. Chvíľku síce trvá, kým si človek ten zvyk vypestuje, ale potom sa ho veľmi ťažko zbavuje. A to nie len v negatívnom ale aj v pozitívnom zmysle. Ak si zvyknete na istý stereotyp, bude pre vás taký prirodzený, že vám ani nenapadne na ňom niečo meniť. Hovorím teraz o rozdelení času a vytýčení času na učenie. Určite si presný čas v dni, keď sa budete učiť. Skúste nájsť také hodiny, ktoré máte voľné každý deň. Alebo aspoň väčšinu dní. V tomto čase sa vždy učte. Nech sa deje čokoľvek, dodržiavajte ho. Rande si dohodnite na inokedy, rodičov poproste aby od vás v tomto čase nič nechceli, neskúšajte sa pozerať, či náhodou nejde niečo v telke, jednoducho sa vtedy učte. Zo začiatku sa do toho zrejme budete musieť nútiť. Nájdete si kopec výhovoriek, prečo ešte niečo musíte urobiť. Ale ak budete na sebe pracovať, ten čas dodržiavať, časom sa pre vás stane zvykom. A to je dobré. Začnete mať pocit, že je úplne normálne, že sa od piatej do siedmej večer učíte a nerobíte nič iné. Ani vám len nenapadne, že by ste mali v tom čase robiť niečo iné.

Pokiaľ nemáte možnosť dodržiavať presne čas, môžete to skúsiť s následnosťou. Napr. učiť sa budem každý deň hneď po tom ako prídem domov, vyvenčím psa a prezlečiem sa. Bez ohľadu na to, či prídete zo školy, krúžku alebo stretnutia s kamarátmi, vašim zvykom sa stane vyvenčiť psa, prezliecť sa a sadnúť si k učeniu.

Dôležité je tiež vedieť si rozdeliť čas a plánovať. Veľa ľudí nestíha svoju prácu len preto, že ju nevie zaradiť do svojho pracovného dňa. Naplánujte si, čo v daný deň budete robiť a koľko vám tá ktorá činnosť bude trvať. Potrebné sú samozrejme aj prípadné časové rezervy. A pokiaľ sa vám podarí niektorú činnosť skončiť skôr ako ste mali v pláne, môžete sa tešiť z voľného času.

Podčiarkovanie, poznámkovanie.

Podčiarkovanie textu, ktorý sa učíte, má niekoľko funkcií. Po prvé, patrí k činnostiam, ktoré pomáhajú udržať pozornosť učiaceho sa. Po druhé, vyčleňuje a zdôrazňuje v texte podstatné informácie. To platí najmä v prípade plného a neprehľadného textu. Ak si v ňom farebne podčiarknete dôležité časti, nadpisy, dôležité pojmy, ľahšie sa v ňom budete orientovať. Farebné podčiarkovanie však môže pomôcť aj vtedy, ak je text členený – najmä zrakovému typu ľudí. Keď zavriete oči, oveľa jednoduchšie si vybavíte farebné časti textu.

Poznámky majú veľmi podobnú funkciu – udržiavajú pozornosť, nútia vás vybrať z textu len tie dôležité informácie a zároveň môžu slúžiť ako osnova pre zopakovanie.

Hoci správne sa motivovať a naučiť sa správne využívať čas si vyžaduje trochu vášho úsilia, ešte stále je to vcelku jednoduchá záležitosť. Myslím, že až keď zvládnete všetky predchádzajúce kroky prispievajúce k efektívnejšiemu učeniu, až potom sa môžete pustiť do niektorej z nasledujúcich techník zlepšovania pamäte, nácviku čítania alebo iným.

Mnemotechnické pomôcky.

Pojem mnemotechnické pomôcky asi väčšina z vás pozná a i tí, čo ich nepoznajú ich zrejme často používajú. Človek sa omnoho jednoduchšie učí ak majú veci, ktoré sa učí určitú logiku, sú s niečím spojené, niečo mu pripomínajú. Preto si niektorí ľudia veľmi účinne vytvárajú tzv. mnemotechnické pomôcky. Ide o vytváranie básničiek, viet, súvislostí a podobne, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a nelogických informácií. Mnemotechnika úspešne využíva ľudskú predstavivosť. Tak napríklad, ako si zapamätať rímske číslice? L 50, C 100, D 500, M 1000 znamená LaCo DoMa. Alebo Lev Cúva Do Manéže. Alebo čokoľvek, čo si vymyslíte. A verte mi, funguje to výborne. Alebo dejepisné letopočty. V roku 1415 teda na prelome 14. a 15. storočia upálili Jana Husa. Ďalšia pomôcka: neviete, v akom poradí sú farby našej vlajky od vrchu? Biela modrá červená, pre blázna je stvorená.

Mnemotechnické pomôcky sú najúčinnejšie, ak si ich vytvoríme sami. Pravidlá: Jednoduchšie si zapamätáme situácie spojené so silnými emóciami; obraz v porovnaní s obyčajnými znakmi, farby alebo zvuky, rytmus (básničky).
Úloha: aké mnemotechnické pomôcky využívate vy?

Pamäť

Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú na to, že nemajú dobrú pamäť. Mali by si však uvedomiť, že zlá pamäť neexistuje. Existuje len pamäť netrénovaná. Výskumy ukázali, že si zvyčajne zapamätáme:

20% z toho, čo sme počuli
30% z toho, čo sme videli
50% z toho, čo sme počuli aj videli a
90% z toho, čo sme sami predviedli (učili iných)

Z toho vyplýva, že sa pri učení oplatí zapojiť sluch i zrak naraz. Najefektívnejšie však je, ak vyučujeme iných. Možno sa niektorí z vás nechávajú preskúšať rodičmi. Skúste si s nimi alebo hocikým iným kto je ochotný sa niečo naučiť zahrať hru „na školu“. Oni sú žiaci a vy učitelia. A vy sa žiakov snažíte naučiť to, čo sa sami učíte. Rozdiel oproti klasickému „preskúšaniu“ je v tom, že im to vy musíte nielen povedať ale aj vysvetliť. Musíte tomu sami dobre rozumieť, aby ste dokázali odpovedať na ich otázky. Musíte v tom nájsť vnútornú logiku, pochopiť to. Viem, nie je to vôbec ľahké. A ešte ťažšie asi je nájsť ochotných „žiakov“. Ale ak sa vám to podarí, máte vyhrané. Tých posledných 90% musím potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Hoci som veľa z vecí, ktoré sme sa učili na škole už dávno zabudla, ak si niektorú z nich znova naštudujem a vysvetľujem ju študentom, väčšinou to už nezabudnem.

Ľudiaa sa navzájom líšia vzhľadom na to, akým spôsobom sa im darí zapamätať si čo najviac informácií na tri základné typy: zrakový, sluchový a pohybový typ. Z nich potom samozrejme vznikajú kombinácie. Zrakový typ si najviac zapamätá z toho, čo vidí. Prakticky to preňho znamená, že pri učení mu veľmi pomáha text si čítať, pozerať rôzne nákresy, obrázky, filmy súvisiace s tematikou. Sluchový typ si zapamätá najmä to, čo počuje. Veľmi mu pomáha počúvať prednášku alebo si text čítať nahlas. Pohybový typ zasa uprednostňuje činnosti spojené s pohybom. Kreslí si, vytvára grafy, modely, prípadne sa pri učení pohybuje po miestnosti.

Existujú rôzne techniky ako si môžete zlepšiť pamäť. Väčšina z nich je však veľmi časovo náročná. Vyžadujú si naozaj pravidelný tréning.

Ak si chce človek zapamätať čo najviac informáciíí, musí sa snažiť ich čo najviac prepracovať. Čím viac spojení medzi položkami vytvoríme, tým viac máme možností ako si tieto položky vybaviť. Preto ak si čítame nejaký text, pomáha ak sa snažíme medzi tým textom a tým čo vieme nájsť čo najviac súvislostí. Ďalej je nápomocné ak si k textu kladieme ďalšie otázky. Ďalšou technikou je organizovanie slov do celku. Napr. pri výučbe cudzích slovíčok si ich omnoho ľahšie zapamätáme ak sa ich učíme v kontexte celej vety alebo celého textu. Dokonca aj pri učení sa úplne nesúvisiacich slov je nápomocné vytvoriť si (i keď na prvý pohľad možno nelogický) text.

Cvičenie: Máte 30 sekúnd na to , aby ste si zapamätali zoznam nasledujúcich slov.
Drevorubač, šípka, korčule, živý plot, kolónia, káčer, nábytok, pančucha, vankúš, milenka
A teraz máte opäť 30 sekúnd na to, aby ste si zapamätali zvýraznené slová v nasledujúcich vetách:
Zelenina môže byť užitočný nástroj tam, kde je vysoká škola. Mrkva môže slúžiť ako klinec pre tvoj plot alebo bazén. Avšak obchodník, ktorého poslala kráľovná, môže preliezť plot a mrkvu zje koza.
Vytvorte svoj vlastný text na zapamätanie prvej skupiny slov.

Jedna z ťažších techník na zlepšovanie pamäti sa nazýva metóda loci. Najlepšie funguje, ak je potrebné osvojiť si postupnosť ľubovolných položiek, ako sú navzájom nesúvisiace slová. Prvým krokom je naučiť sa naspamäť postupnú radu priestorov, povedzme jednotlivé miesta, ktorými budete prechádzať, ak pôjdete pomaly napr. cez svoj byt. Vstúpite hlavnými dverami do predsiene, najprv sa obrátite ku knižnici, potom k televízii, potom k záclonám na okne atď. Za úlohu si máte zapamätať napr. veci, ktoré máte nakúpiť. Tak si môžete začať predstavovať: na vstupných dverách je pribitý krajec chleba, vajíčko visí zo stropu v predsieni, plechovka piva je medzi knihami v knižnici, reklama na mlieko v televízii a záclony sú ušité zo slaninových plátkov. (To je samozrejme len príklad, dôležité je predstaviť si vám dôverne známe miesto). Ako náhle si premety na tieto miesta umiestnite veľmi ľahko si ich následne dokážete vybaviť. Podobným spôsobom sa môžete učiť aj radu nesúvisiacich čísel. Každé číslo si spojte s nejakým obrazom – napr. 8 môže byť snehuliak, 7 starecká palica, 0 sud vína atď. Predstavte si svoj byt, cestu do školy alebo iné dôverne známe miesta a cesty a postupne na určité miesta umiestňujte obrázky pripomínajúce čísla v rade. Verte, dokážete si ich veľmi rýchlo a ľahko opäť vybaviť.

Koncentrácia
Pre kvalitné učenie sa je nevyhnutná koncentrácia pozornosti. Čím koncentrovanejšie pracujeme, tým rýchlejšie a ľahšie sa dostaneme k cieľu.
Nasledujúci text preskúma schopnosť vašej koncentrácie. Možno ho už niektorí z vás poznajú, ale pre tých ostatných je zaujímavým testom. Prečítajte si pozorne nasledujúci text a potom sa snažte odpovedať na otázky (bez ďalšieho pohľadu na text):
„Ste vodičom električky s tridsiatimi piatimi cestujúcimi. Na prvej zastávke vystúpia siedmi, na nasledujúcej nastúpia jedenásti a šiesti vystúpia. Na troch ďalších zastávkach vystúpia po štyroch cestujúcich, pristúpia dvakrát piati a raz šiesti.“ Koľkokrát električka zastavila? Ako sa volá vodič električky?
Potrebné je odstrániť prekážky koncentrácie. Samozrejmé je nenechať sa nikým rušiť a odstrániť možné rušivé vonkajšie hluky. Niektoré šumy ale odstrániť nemôžeme. Treba si na ne preto privyknúť. Pomáha aj sugescia „Každý šum prehlbuje moju koncentráciu.“ Ťažšie je to pri rušivých myšlienkach. Pomáha nezaoberať sa nimi ale ani sa ich nesnažiť zatlačiť do úzadia, jednoducho ich nechať plynúť. Čím viac zmyslov do práce zapojíme, tým menej roztržití budeme.
Zaujímavé zistenie je, že ani prílišné pohodlie učeniu neprospieva. Ľahké napätie svalov podporuje duchovnú činnosť. Kto sa úplne uvoľni, nemôže sa zároveň optimálne koncentrovať na učenie. Práve preto sa neodporúča pri učení ležať alebo sedieť v kresle ale za stolom.
Ľudia majú na udržiavanie pozornosti rôzne triky. Niekomu pomáha čítanie nahlas. Ale určite mnohí z vás poznajú situáciu, keď po pár minútach hlasného čítania zistíte, že vám síce z úst vychádzajú zvuky ale tieto zvuky nezanechávajú ani minimálnu stopu vo vašej hlave a vôbec netušíte, čo ste prečítali. Tu potom nastupuje ďalší spôsob – robenie si poznámok. Po každom prečítanom úseku si skúste jednou dvoma vetami zhrnúť, čo ste sa dozvedeli a zapíšte si to. Okrem toho, že sa budete na text lepšie sústrediť, umožní vám to aj si ho trošku zopakovať. Niekedy pomáhajú udržať pozornosť rôzne pohyby – chodenie po miestnosti, kreslenie si grafov, mávanie rukou, alebo bitie hlavou o stenu.

Dĺžka koncentrácie sa však dá aj natrénovať. Ako všetky predchádzajúce tréningy si však vyžaduje svoj čas. Jednou z metód je táto: Rozdeľte si čas do presne stanovených fáz koncentrácie. Najlepšie je začať s desiatimi minútami. Kontrolovať sa môžete pomocou budíka. Počas týchto desiatich minút pracujte bez toho, aby ste mysleli na čas. Ak zistíte, že sa môžete koncentrovať i dlhšie, predĺžte si čas na 15 minút. Takto časové rozpätie stupňujte až na 30 minút. Potom treba bezpodmienečne urobiť krátku prestávku. A to aj v prípade, ak sa cítite celkom sviežo. Ak sa vám už prvých desať minút zdá byť príliš dlhých, začnite s piatimi. Záleží predovšetkým na tom, aby ste sa naozaj úplne koncentrovali na učebnú látku a nepozerali sa pri tom na hodiny. Takto postupne zistíte, že sa budete môcť dvadsať až tridsať minút úplne koncentrovať na učenie aj vtedy, keď ho nebudete považovať za obzvlášť napínavé.

Na trénovanie pozornosti a pamäte môžete vyskúšať aj tieto časovo trošku menej náročné cvičenia:
1. Pozorujte výklady obchodov. Počas Ďalšej chôdze si pritom vybavujte v pamäti jednotlivé detaily výkladov. Pred svojim vnútorným zrakom si zrekonštruujte vo všetkých detailoch ešte raz pohľad na výklady.
2. Ak ste napríklad na ceste autom, môžete podrobne pozorovať fasádu domov a jednotlivosti si ešte raz vybaviť v myšlienkach. Koľko poschodí mal dom? Koľko okien? Akú strechu? Ako vyzerali vchodové dvere?
3. Pozrite sa do tváre človeku, ktorý ide oproti vám. Potom si skúste vybaviť v spomienke farbu jeho vlasov, farbu očí, niečo nápadné i celý zjav.

Spôsob čítania textu
Jednou z komplexných metód na urýchlenie učenia sa je tzv. metóda PQRST. Je jednou z najznámejších techník na zlepšovanie pamäte ale zároveň je jednou z najťažších techník. Využije ju pravdepodobne skôr vysokoškolách. Je zameraná na zlepšenie schopnosti študenta študovať a zapamätať si materiál obsiahnutý v učebnici. P (preview, prehľad) – najprv si študent prejde text tak aby získal hrubý prehľad o hlavných témach a častiach študovaného materiálu. Takýmto spôsobom zistí ako je materiál organizovaný čo uľahčuje neskôr vybavovanie naučeného.
Q (Question, otázka) – študent si prečíta názov kapitoly a prevedie ho do podoby otázky.
R (Read, čítanie) – prečíta si text a snaží sa nájsť odpovede na otázky. Premýšľajte o tom, čo čítate a pokúste sa nájsť súvislosti medzi novou látkou a tým, čo už viete.
S (Self recitation, opakovanie) – v tejto etape sa študent snaží vybaviť si hlavné body toho, čo čítal a vybaviť si ich spamäti, nemal by sa pri tom pozerať do knihy. Ak sa vám raz podarí si niečo vybaviť bez pomoci knihy zvyšuje sa tým pravdepodobnosť, že si túto informáciu vybavíte aj neskôr. Snažte sa vyjadriť myšlienky vlastnými slovami tak ako ste im porozumeli. Potom si skontrolujte, či ste si zapamätali presné a správne informácie. V tejto fáze máte možnosť nezapamätané informácie sa doučiť.
T (test, skúška) – opakovanie celej kapitoly, látky. Overiť si detaily.

Existuje množstvo ďalších zaujímavých techník na zlepšovanie koncentrácie, pamäte a celkovej efektívnosti učenia. Myslím, že kto bude mať záujem o efektívne učenie sa a prehryzie sa všetkými spomínanými metódami, nebude mať ťažkosti nájsť či už v knihách alebo na internete aj ďalšie informácie. Ja som sa snažila zhrnúť tie najhlavnejšie a hlavne usporiadať ich tak, aby ste začínali tými najjednoduchšími a nedali sa odradiť hneď prvým neúspechom. Takže dúfam, že pre niekoho bude týchto pár strán užitočných.

Použité zdroje:
Tepperwein, K.: Umenie ľahko sa učiť. Fontana, Šamorín, 1992
De Carli, M.I.: Nechce sa mi učit. Portál, Praha, 1995
Atkinsonová R.L. a kol,. Psychologie. Portál, 2003
Internet
Vlastná skúsenosť