Ľudské správanie je funkciou ako osoby tak situácie. Každý prináša do situácie jedinečný súbor osobných vlastností vedúcich k tomu, že rôzni ľudia jednajú odlišným spôsobom v rovnakých situáciách, a každá situácia zo sebou prináša jedinečný súbor síl, ktoré ovplyvňujú jedinca, pričom ho vedú k tomu, že v rôznych situáciách reaguje odlišným spôsobom. Ľudia však nereagujú len na objektívne rysy situácií ale i na svoje subjektívne dojmy.
Všetci sme psychológovia. V snahe porozumieť ostatným ľuďom a samým sebe sme neformálnymi vedcami, ktorí si konštruujú svoje vlastné intuitívne teórie ľudského správania. Naše intuitívne pokusy fungujú väčšinou prekvapujúco dobre. Sociálna interakcia by sa stala chaotickou, keby neformálne teórie ľudského správania sa neboli do značnej miery validné. Ale keď si tvoríme sociálne úsudky, dopustíme sa i mnohých systematických chýb a je iróniou osudu, že naše teórie často prekážajú vytváraniu presných úsudkov. Naše teórie môžu skutočne utvárať naše vnímanie dát, skresľovať odhady toho, čo s čím súvisí, a ovplyvňovať hodnotenie toho, čo je príčina a čo následok. Chyby:
Nereprezentatívna vzorka: zväčša ide o našich známych, o to, čo vidíme v médiách.Schémy: utriedené presvedčenia a vedomosti o ľuďoch, predmetoch, udalostiach a situáciách. Pomáhajú nám spracovávať veľké množstvo informácií. Namiesto toho, aby sme vnímali a pamätali si všetky detaily každého nového objektu alebo udalosti, môžeme jednoducho zaznamenať, že je podobný jednému z našich už skôr existujúcich schém. Prebieha rýchlo a automaticky, dokonca si obvykle neuvedomujeme, že vôbec nejaké spracovanie informácií prebieha.
Jim odišiel z domu, aby si kúpil niečo v papiernisctve. Spolu s svojimi dvoma priateľmi yšiel na ulicu zaliatu slnkom. Vošiel do papiernictva, ktoré bolo plné ľudí. Zatiaľčo čakal, kým si ho predavač všimne, rozprával sa s jedným známym. Keď vychádzal von, zastavil sa so svojim spolužiakom, kttorý práve vchádzal do obchodu. Keď odišiel z obchodu, vydal sa smerom k škole. Cestou stretol dievča, ktorému bol minulú noc predstavený. Chvíľu spolu hovorili a Jim potom odišiel do školy. /// Po vyučovaní odišiel z triedy sám. Vyšiel zo školy a vydal sa na dlhú cestu domov. Ulica bola zaliata slnkom. Jim išiel po tienistej strane ulice. Uvidel, ako k nemu prichádza pekné dievča, s ktorým sa stretol včera. Jim prešiel na druhú stranu a vstúpil do cukrárne. Bola plná študentov. Jim ticho čakal, kým si ho muž za pultom nevšimne a potom si objednal niečo na pitie. Vzal si nápoj a sadol si k postrannému stolu. Keď dopil, išiel domov.
Ako dojem na vás urobil Jim? Je priateľský a spoločenský alebo plachý a introvertný? Rozdeliť na dve polovice – podľa prvej je spoločenský, podľa druhej plachý.
Správanie druhých ľudí môže u nás podporiť naše stereotypy o sebe samom. Ak sa k nám na pohovore správajú priateľsky, náš výkon je lepší. Ak nepriateľsky, výkon je horší. Ak v inteligenčnom teste museli uviesť aj rasu, černosi mali podstatne horší výkon ako belosi. Ak rasu neuvádzali, výkon bol rovnaký. Podobne, všeobecne známe je, že černosi v Amerike majú horší intelekt. Ak im dali inteligenčný test a povedali, že ide o test simulujúci riešenie problémov, mali rovnaké výsledky ako belosi, ak vedeli, že ide o inteligenčný test, boli horší.
Základná atribučná chyba – človek má tendenciu podceňovať vplyvy situácie na správanie a predpokladať, že správanie je vyvolané určitou vlastnosťou jedinca.
Pokusné osoby čítali prejav, ktorí buď napadal alebo obhajoval Fidela Castra. Pokusným osobám bolo vysvetlené, že človek, ktorý prejav písal dostal inštrukcie, či ma Castra obhajovať alebo napádať. Osoby mali potom určiť skutočný postoj danej osoby ku Castrovi. Bez ohľadu na to, že vedeli, že autori boli nútení obhajovať ten ktorý postoj, usudzovali, že osobne zastáva taký istý názor aký obhajoval. Pokusné osoby mali teda tendenciu pripisovať príčinu správania sa autora jemu samotnému, hoci jasne vedeli, že ide o zásah prostredia (situácie).
Podobne ako pripisujeme príčiny správania iným ľuďom, pripisujeme ich na základe pozorovania aj sebe. Študenti mali za úlohu riešiť počas jednej hodiny veľmi jednotvárne a opakujúce sa úlohy. Po skončení časť z nich dostala 1 dolár a druhá časť 20 dolárov za to, aby ďalšiu skupinu ľudí presvedčili o tom, že úlohy sú veľmi zábavné a zaujímavé. Po presviedčaní sa pokusných osôb pýtali, ako sa im samým tie úlohy páčili. Tí, čo dostali 20 dolárov, povedali, že sa im úlohy nepáčili, zatiaľ čo tí, ktorí dostali len dolár tvrdili, že boli úlohy vlastne celkom zaujímavé. Prečo? Pozorovateľ, ktorí vidí, že osoba dostala len dolár a aj tak tvrdí, že úlohy sú zaujímavé, si bude myslieť, že predsa naozaj museli byť zaujímavé. Ale ak vidí, že niekto dostal 20 dolárov, pomyslí si „za 20 dolárov by som si vymyslel hocičo.“ Podobným spôsobom hodnotíme i svoje vlastné správanie sa.
Človek si dokáže vytvoriť výhovorky na objasnenie vlastného nejasného správania. Experimenty s pacientmi s rozštiepeným mozgom (split half): Hemisféry spolu nekomunikujú. Pravej hemisfére bol prezentovaný príkaz „zasmejte sa“, človek sa zasmial. Keď sa ho experimentátor opýtal na dôvod smiechu, odpovedal „ Chodíte sem každý mesiac a robíte tu s nami testy. To je naozaj dobrá práca.“ Keď bol pravej hemisfére ďalšieho pacienta prezentovaný príkaz „prejdite sa“, vstal a chystal sa odísť. Ostatným povedal, že si ide pre pitie.
Ľudia na výzvy aby vysvetlili svoje prednosti, správanie a emočné stavy, majú tendenciu uvádzať hodnoverné príčiny, hoci tieto príčiny nie sú rozhodujúce, a prehliadať skutočné príčiny, ktoré sú pre nich menej prijateľné.
Ľudia z inej ako západnej kultúry (Japonci, Indovia) majú menšiu tendenciu pripisovať príčiny situácie sebe. Viac berú do úvahy okolnosti (dispozičné vysvetlenie).
Postoje sú konzistentné, majú istú logiku. Ak poznáme jeden postoj osoby, môžeme si dovoliť hádať, aké sú jej ďalšie postoje. NA druhej strane, nie vždy musia byť konzistentné. Ľudia sa napríklad sťažujú , že musia platiť vysoké dane, no na druhej strane chcú, aby im štát zaisťoval rôzne sociálne služby.
Belošský profesor cestoval cez USA s mladým čínskym párom. V tej dobe vládli veľmi silné predsudky proti Aziatom a neexistovali žiadne zákony proti rasovej diskriminácii vo verejných ubytovacích zariadeniach. Títo traja cestovatelia sa zastavili vo viac než 200 hoteloch, moteloch a reštauráciách a okrem jednej boli vo všetkých obslúžení bez problémov. Neskôr poslali list majiteľom všetkých zariadení, ktoré navštívili s otázkou, či by prijali ako hostí čínsky pár. Zo 128 odpovedí, ktoré dostali, bolo 92% záporných. Títo majitelia vyjadrili postoje, ktoré boli omnoho viac predpojaté než ich správanie sa. Pre majiteľov reštaurácií bolo pravdepodobne ťažké jednať podľa svojich predsudkov, keď sa stretli s Číňanmi zoči voči. Tlak vrstovníkov môže mať na správanie podobný vplyv. Napríklad postoj mládeže k marihuane mierne koreluje so skutočným užívaním, ale počet kamarátov, ktorí fajčia marihuanu, je oveľa lepším prediktorom.
Ak chcete zistiť postoje, ktoré by boli dobrým prediktorom správania sa, lepšie je pýtať sa na špecifické, konkrétne postoje, nie globálne (napr. žena, ktorá bude mať postihnuté dieťa, má ísť na potrat? A nie Súhlasíte s potratmi?)
Postoje založené na priamej skúsenosti predikujú správanie lepšie než postoje vytvorené na základe prečítania alebo vypočutia nejakého názoru.
Dve kognície, ktoré sú navzájom nekonzistentné, vyvolávajú nepríjemné pocity motivujúce jedinca k odstráneniu nekonzistencie a k uvedeniu kongnícií do súladu. Správanie, ktoré je v rozpore s postojmi človeka, vytvára disonančný tlak na zmenu postojov, aby boli konzistentné so správaním.
Experimenty s deťmi potvrdili predikciu o minimálnom treste. Ak deti poslúchnu veľmi miernu žiadosť aby sa nehrali so zaujímavou hračkou, dospejú k názoru, že hračka nie je taká zaujímavá ako si mysleli. Ale pokiaľ sa nehrajú s hračkou pretože im hrozí prísny trest, hračka sa im prestane páčiť.
Hoci ľudia medzi faktory svojej náklonnosti k ostatným ľuďom neuvádzajú telesnú príťažlivosť ako veľmi dôležitú, výskumy skutočného správania sa ukazujú opak. Náhodne vybrané osoby mali spolu stráviť určitý čas. Po ňom vyplnili dotazník týkajúci sa druhej osoby. Výsledky ukázali, že v tom, ako sa osoba páčila partnerovi alebo partnerke, hrala rolu len telesná príťažlivosť. Žiadna z mier inteligencie, sociálnych zručností alebo osobnosti nemala súvislosť so vzájomnou náklonnosťou partnerov.
Prečo je pre nás telesná príťažlivosť tak dôležitá? Byť v prítomnosti telesne príťažlivého partnera zvyšuje náš sociálny status a sebahodnotenie (nie však pokiaľ je partner omnoho príťažlivejší ako on). Fyzická príťažlivosť ale nie je tak dôležitá pri výbere partnera pre manželstvo.
Oboznámenosť sama o sebe zvyšuje náklonnosť. Pokusným osobám predložili obrázky tvárí a potom sa ich opýtali, ako radi by danú osobu stretli? Čím častejšie videli určitú tvár, tým viac sa im páčila a tým boli presvedčenejší, že by sa im páčila aj osoba. (Zajonc)
Vysokoškolské študentky dali svoje fotografie, z nich sa potom urobili zrkadlové kópie. Fotografie hodnotili oni, ich kamarátky a ich milenci. Ženy samé dávali v 68% prednosť zrkadlovým fotografiám, ich priateľky a milenci v 61% tým neprevráteným.
Manželia manželky sa navzájom podobajú nielen v sociologických charakteristikách ako je vek, rasa, vyznanie, výchova, SES, ale tiež s ohľadom na psychologické charakteristiky, ako inteligencia, či telesné charakteristiky, napr. výška, farba očí. Majú podobné postoje k sexuálnym roliam a sexuálnemu správaniu. Ľudia sami majú tendenciu vyhľadávať partnerov, ktorí sú podobne telesne príťažliví , pretože sa boja odmietnutia.
Avšak v niektorých prípadoch platí i príslovie, že protiklady sa priťahujú. Najmä ak ide o komplementárne osobnostné rysy: dominancia – submisivita. Výskumy ale ukazujú, že podobnosť je dôležitejšia ako komplementarita.
| « predchádzajúci príspevok Psychologické dni 2005 a Zjazd slovenských psychológov | nasledujúci príspevok » Keď sa život rozpadá: strata, smútenie a hojenie |
Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!
Knihy