ARTETERAPIA FRAKTÁLNOU KRESBOU
spojenie vedy a umenia
Skúsenosti s Fraktálnou kresbou pri terapeutickej práci s väznenými osobami
„Umenie dokáže meniť osobnosť – neurológovia dnes dokážu zachytiť prístrojmi, ako a kde náš mozog vníma farby a ako tento proces vplýva na naše emócie.“ vyjadruje sa zakladateľka arteterapeutického smeru na Slovensku Jaroslava Šicková-Fabrici.
Forma arteterapie, ktorej sa v aktuálnom texte budem viacej venovať sa nazýva: Metóda analytickej diagnostiky, prognózy a samokorekcie osobného stavu človeka a jeho problémov tzv. Metóda fraktálnej kresby.
Autorkou metódy je Tanzílija Zakirovna Polujachtova z Ruska, pôsobí v Jekaterinburgu ako klinický psychológ, rodinný psychoterapeut. Patrí k popredným odborníkom v oblasti zdravotných a vzdelávacích programov, seminárov a výcvikov, nie len v Rusku, kde žije a pracuje, ale aj vo svete. Techniku fraktálnej kresby rozvinula a začala vo svojej praxi aplikovať v roku 1990. Odvtedy ju neustále rozvíja a zdokonaľuje. Uvedená technika, ako druh terapeutickej a umeleckej metódy, podľa autorky vznikla z potreby zdokonaľovania klasických testov osobnosti, ktoré podľa jej vnímania človeka skúmajú zjednodušeným a predvídateľným spôsobom. Fraktálna kresba, naopak, poskytuje množstvo informácií o jedincovi, so všetkými jeho špecifikami a potenciálmi, skrytými často krát hlboko v jeho podvedomí. Fraktálna metóda je takým mostom medzi podvedomím a vedomím človeka.
„Venujem sa tejto metóde vyše 25 rokov a za ten čas som sa presvedčila, koľko významných zmien, až osudových, sa stalo v životoch tých, ktorí zvládli fraktálne kreslenie„ – uvádza Tanzílija Z. Polujachtova.
Prapočiatky tejto metódy sa nachádzajú ešte v pradávnych civilizáciách, aká bola aj egyptská kultúra, v ktorej sa uctievali liečiteľské vlastnosti farby a svetla – chromoterapia a helioterapia.
Vplyv farieb, svetla a rukou nakreslených línií, na ľudské emócie, je témou mnohých vedeckých a umeleckých výskumov.
Autorka metódy sa v technickej časti pri tvorbe kresby líniou oprela o teóriu francúzskeho matematika Benoita Mandelbrota, ktorému sa podarilo matematický vzorec pretransformovať do vizuálnej podoby a tak vznikli fraktály, geometrické tvary, ktoré sa opakujú a nekonečne rozmnožujú. (Lat. Fraktus = z časti)
Poznatky o farbách autorka čerpala od uznávaného Švajčiarskeho psychológa M. Lüschera.
Fraktály sú útvary, ktorých základnou vlastnosťou je sebepodobnosť – znamená to, že obsahujú zmenšené kópie samých seba. Keď fraktál rozdelíme na menšie časti dostaneme približne rovnakú kópiu celku.
Fraktály môžeme vidieť všade v prírode – v štruktúre mušlí, okvetných lístkov, krištáľových molekúl a aj vnútorné orgány človeka sú fraktálne.
V terapii fraktálnou kresbou, fraktál je metafora pre menšie časti a každá z nich dáva informáciu o celku. Kreslením fraktálu vytvárame autoportrét, ktorý sa nazýva diagnostická fraktálna kresba. Diagnostická kresba nám dáva informácie o tom, nakoľko používame svoj vnútorný potenciál v živote, či žijeme minulosťou, prítomnosťou alebo budúcnosťou, čo nás brzdí, čo nás inšpiruje, k čomu smerujeme. Pomocou farieb dostávame informácie o vitálnej energii, emočnej zrelosti osobnosti, spokojnosti, vzdelaní, vzťahoch, zdraví..
Existuje viacero foriem fraktálnej kresby: diagnostická, korekčná - terapeutická, podporná, zameraná na zdravotný problém, umelecká, emocionálna - emocionálny autoportrét, orientovaná na životný cieľ (motivačná pre riešenie problému).
Technika – je jednoduchá, všetkým dostupná ...
Čo je potrebné na jej realizáciu?: papier A4 formát, čierne pero, pastelky a chuť kresliť.
Kreslíme so zatvorenými očami, jednou nepretržitou líniou. Pastelky vyberáme so zavretými očami, farbíme s otvorenými očami, podľa presne stanovených pravidiel. Kresliac zatvorenými očami, ťahajúc jednu súvislú líniu, ktorá nasleduje niektoré vnútorné obrazce, „vypíname“ svoju vedomú časť a uvoľňujeme nevedomú alebo potlačenú. Keď sa neopierame o vnem zraku, motorika ruky sa spája s myšlienkovým aparátom, a tým spôsobom nám odhaľuje to, čo by inak zostalo skryté. Farbíme s otvorenými očami a výber farieb nám jasne ukazuje aktuálnu náladu.
Zmenou druhu čiary a farby začíname vnútorný proces transformácie a učíme sa funkčnejšie reagovať.
Terapeutický účinok sa vysvetľuje tým, že línia usmerňuje naše myšlienky a farbami vnášame súlad, ako do fraktálnych, tak aj do našich životných polí – zdravia, medziľudských vzťahov, pracovnej oblasti, kreatívnych projektov.... Kresliac fraktály, sa človek učí lepšie riadiť svoj čas, múdrejšie organizovať svoj život, stanoviť si priority a zamerať sa na to, čo považuje za aktuálnu úlohu, alebo celoživotnú úlohu.
Činnosť, ktorú pri tom vykonávame, zároveň trénuje naše kognitívne funkcie a vplýva na rozvoj jemnej motoriky, zlepšuje schopnosť riešenia komplikovaných životných situácií, bez ohľadu na vek. Farbenie stredných a obzvlášť malých polí, pre ktoré sa môže používať aj lupa, má účinky – emocionálneho stabilizátora - ukľudňuje a rozvíja trpezlivosť.
Kreslenie fraktálov všeobecne, rozvíja kreativitu, intuíciu, trpezlivosť, koncentráciu, sebavedomie, flexibilitu a „ladí“ vzťahy s druhými. Uvoľňuje umelecký potenciál, učí nás veci okolo nás, a samých seba, vidieť novým spôsobom. Prospieva zachovaniu vitality našich mentálnych funkcií, zlepšuje naše vzťahy, kariéru a kvalitu života všeobecne. Eliminuje negatívne psychické stavy ako sú stres, úzkosť, traumy alebo depresie a je zároveň oporou v čase liečenia-rehabilitácie. Stimuluje záujem pre sebapoznanie. Je efektívna v prevencii demencie. Do fraktálnej kresby je vnesený aj mechanizmus socializácie, tí ktorí sa dokážu naučiť pravidlá metódy, môžu dosiahnuť výsledky pri zlepšení komunikácie, znížení strachu a nepokoja...
Autorku metódy som stretla na odbornom školení v Belehrade (Srbsko), v roku 2015 a odvtedy sa túto metódu učím priamo u nej. V roku 2017 som sa stala členkou Medzinárodnej asociácie Metódy Fraktálnej kresby a tým aj zatiaľ jedinou oprávnenou lektorkou tejto metódy na území Slovenska.
Arteterapia mi v penitenciárnych podmienkach otvorila nové možnosti, ukázala sa ako praktická, jednoduchá a účinná forma terapie pre obvinených, a použiteľná pre všetky stupne stráženia odsúdených.
SOCIÁLNY PROJEKT
V začiatkoch jej použitia vo väzenskom prostredí, bol pre mňa veľkou oporou - Sociálny projekt, ktorý realizovali členky Klubu Fraktálnej kresby zo Srbska – skúsení arteterapeuti, v rámci Asociácie metódy fraktálnej kresby v Srbsku. Vznikol v roku 2015, počas mojej účasti na jednom zo školení v Belehrade, pod vedením autorky metódy, ako sociálny program. Ide o výstavu kresieb umeleckej fraktálnej kresby, vytvorený pre odsúdených. Zámerom bolo pomôcť odsúdeným v ich ťažkom období života, predovšetkým zmierniť pocity napätia a agresivity. Pre tento účel boli zámerne použité línie a farby, ktoré okrem upokojujúceho efektu, evokujú pocity lásky, radosti, spokojnosti, nádeje ... to, čo prevažne väzneným osobám chýba. Kresby sú aktuálne umiestnené v priestoroch, kde odsúdení a obvinení trávia svoj voľný čas.
V priebehu roka 2015 som začala realizovať svoje prvé kroky v prístupe k odsúdeným a obvineným formou arteterapie. V tom čase som pôsobila ako psychológ v Zbore väzenskej a justičnej stráže, vyše desať rokov, počas ktorých som v rámci svojej práce aplikovala rôzne formy psychoterapie, s rôznymi stupňami odsúdených (mužov, žien a mladistvých) s rôznymi druhmi ťažkostí, vychádzajúcich z ich osobnostných predpokladov a nedostatkov. Psychoterapeutická práca s týmto typom ľudí, so sociálnym narušením, a za okolností, ktoré ústavné zaobchádzanie umožňuje, sa javila, ako veľmi pomalá, dlhotrvajúca, často bez efektu.
INDIVIDUÁLNA A SKUPINOVÁ FORMA PRÁCE
V PODMIENKACH ÚSTAVU NA VÝKON VÄZBY A VÝKON TRESTU
Počas obdobia pobytu obvinených vo vyšetrovacej väzbe sa často v ich prežívaní hromadí napätie z neistoty, zo strachu z budúcnosti, z očakávania nového, neznámeho. Počas celej tej doby, ktorá môže trvať od pár týždňov až po niekoľko rokov, obvinení nevedia ako sa ich životná situácia vyvinie. Prevažne to v ich prežívaní speje k negatívnym pocitom, ktoré môžu mať za následok úzkosť, nespavosť, celkovú nestabilitu psychiky, impulzívne správanie (aj agresívne), depresívne prežívanie, psychosomatické (zdravotné) problémy, až sebadeštrukčné a suicidálne sklony. Vždy záleží od typu osobnosti a povahy človeka, ako sa vyrovnáva so záťažou, a ako reaguje. V kritickom období života, počas ktorého sa má rozhodnúť o ich ďalšom osude, to nie je jednoduché, najmä v takom frustrujúcom prostredí ako je pobyt v podmienkach vyšetrovacej väzby, bez možnosti kompenzácie, náhradných riešení a ventilovania negatívnych pocitov. Počas tohto obdobia, psychoterapeutické sedenia zameriavam prevažne na podporu, vypočutie, abreakciu. Kreslenie sa ukázalo ako vhodná forma na uvoľnenie napätia, zmysluplnejšie trávenie svojho voľného času, čo prospieva v procese samotnej resocializácie, prináša pozitívne pocity, ktoré vplývajú na zlepšenie komunikácie, skvalitnenie vzťahov s príbuznými i so spolubývajúcimi. Zároveň, kresba ako tvorivý nástroj, okrem uvoľňujúcich pocitov rozvíja tvorivé myslenie a dokonca prostredníctvom nej niektorí začínajú nachádzať nový zmysel svojho života, nachádzajú v sebe niečo, čo doposiaľ nepoznali.
INDIVIDUÁLNA FORMA PRÁCE
spočíva v pravidelných stretnutiach s osobami, ktoré prejavia záujem o takú formu terapie. Na začiatku sa kreslia tri diagnostické kresby, so zavretými očami, spontánne, neprerušovanou líniou na A4 papieri (skicár). Náčrt kreslíme spolu a vyfarbovanie, po zaučení o pravidlách farbenia, prebieha samostatne. Jedna kresba by mala byť pre optimálny účinok u zdravéhodospelého človeka dokončená do troch dní. Po nakreslení všetkých troch diagnostických kresieb, poskytujem pri konzultácii spätnú väzbu, o tom, čo kresba odhalí, o skrytých potenciáloch a problémoch danej osoby. V kresbách, vo väzenskej populácii je často zastúpená vo väčšom množstve červená farba, ktorá svedčí o napätí, strachu, podráždenosti, znepokojení, potrebe iných obviňovať za osobné zlyhanie. Taktiež čierna, ktorá, keď je zastúpená vo veľkom množstve, poukazuje na pocit vyčerpania, zbytočnosti, stagnovaní, neschopnosti dosahovať stanovené ciele. Tmavo modrá, vo veľkom zastúpení poukazuje na smútok, až depresiu. Tmavo hnedá vo väčšom zastúpení poukazuje na vážnejšie nevyriešené vzťahové problémy. Sivá vo väčšom množstve, poukazuje na nedostatok motivácie a zaujatia pre profesionálnu aktivitu, monotónnosť, neschopnosť robiť svoju obľúbenú prácu.
Keď obvinený alebo odsúdený prejaví záujem o pokračovanie v terapeutickej fáze kreslenia, čo obnáša ďalších 18 kresieb, terapeuticky pracujeme s líniou, ktorá má súbor pravidiel určujúcich presnú techniku kreslenia. V jednoduchosti povedané, do spontánneho náčrtu vnášame, rôzne symboly a prvky, inšpirované prírodou. Pri vyfarbovaní, zámerne dávame vo väčšom množstve farby, ktoré pôsobia pozitívne a minimalizujeme farby, ktoré pôsobia negatívne, robíme „správne“ kombinácie, ktorými smerujeme k pozitívnym vplyvom na náš život. Celý ten čas klient pracuje z časti pod vedením terapeuta (náčrty kresieb, konzultácie pri nejasnostiach), z časti samostatne. Čím viac kresieb má nakreslených, tým samostatnejšie dokáže pracovať.
Po skončení celého cyklu 21 kresieb, je možné pokračovať v kreslení umeleckých kresieb, ktoré rozvíjajú kreatívny potenciál a väčšinou pracujú so záujmom a nasadením. Tieto kresby sú viac spontánne, s minimálnym množstvom pravidiel, časovo neobmedzené, nenáročné.
V skupinovej forme prebieha spôsob práce podobne. Pozitívom je, skupinová dynamika, možnosť konzultácie a vzájomného zdieľania. V skupinách kreslíme aj spoločný, skupinový fraktál, na formát A1, ktorý vytvára pocit spolupatričnosti, prostredníctvom neho dokážu viac spoznať seba a druhých vo vzájomnej interakcii, v skupinovej komunikácii a v pôsobení seba v skupine. Okrem spoznávania tu dochádza častokrát aj k vytváraniu nových vzorcov správania.
Kontakt s príbuznými. Fraktálnu kresbu je možné kresliť aj so svojimi blízkymi, najmä svojimi deťmi a partnermi. Ide o hlbšiu kvalitu výmeny emocionálnych informácií s blízkymi osobami, ktorá im v izolácii chýba najviac.
Zhrnutie prežívania odsúdených a obvinených osôb v procese arteterapie fraktálnou kresbou:
Na začiatku prevažne popisujú pozitívne pocity ako sú: uvoľnenie napätia, ukľudnenie, príval energie, radosť z tvorenia. Neskôr prichádzajú spomienky na minulosť najmä z detstva, často ide o dávno zabudnuté a potlačené zážitky z minulosti, o ktorých si mysleli, že už neexistujú. U niektorých sa objavujú intenzívne sny, tiež spojené z minulosťou, zo zážitkami s blízkymi osobami. V strede cyklu prichádza fáza odporu, nechuť pokračovať v kreslení, niektorí v tejto fáze, úplne strácajú vôľu a motiváciu, a ukončia prácu alebo si urobia prestávku. Zároveň sa zintenzívňujú niektoré negatívne pocity v prežívaní ako sú smútok, hnev, a u niektorých sa objavujú aj fyzické symptómy bolesti alebo choroby. Často ide o chronické problémy, ktorými už v minulosti trpeli, ako sú bolesti hlavy, problémy s trávením, zápalové procesy a pod..
Po dokončení celého cyklu terapeutických kresieb, prichádza pocit radosti, zadosťučinenia, víťazstva nad samým sebou (prekonania samého seba).
V celom tom procese sa učia vytrvalosti, trpezlivosti, cieľavedomosti a najmä vytvárania zámeru. Dochádza k túžbe kontaktovať svojich blízkych, niektorí kontaktujú svojich rodičov po dlhých rokoch. Dostávajú túžbu nadviazať a obnoviť kontakt s rodičom, s ktorým sa nevideli od ranného detstva. Väčšinou dochádza k uvoľneniu napätia vo vzťahoch a k väčšiemu otvoreniu sa vzťahu s okolím. Prichádza túžba byť v interakcii s prostredím viacej ako doposiaľ. V procese kreslenia, ide aj o to, že okrem vybavovania si starých spomienok z podvedomia, dochádza k mobilizácii vlastného potenciálu, čo dáva impulz k riešeniu, mnohých doposiaľ nevyriešených životných udalostí, a tým celkovému osobnostnému rastu.
Autorka: Mgr. Ana Bažová Grňa – psychológ
Viac na: www.fraktalnakresba.sk
« predchádzajúci príspevok Úvod do Fraktálnej kresby - autoportrét duše | nasledujúci príspevok » Úvod do Fraktálnej kresby - autoportrét duše |
Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!