O psychoanalýze a o spoločnosti


Nový etický konformizmus je omnoho skrytejším a všadeprítomnejším spôsobom ovládania ľudí ako ktorýkoľvek doteraz používaný spôsob vlády.

 

V 60-tych a 70-tych rokoch mala psychoanalýza aj úlohu analyzovať spoločnosť (čo bolo, mimochodom, úmyslom Sigmunda Freuda, autora knihy Das Unbehagen in der Kultur). Dnes je však ohraničená, resp. sa takto ohraničila sama, len na oblasť individuálneho liečenia.

Následkom tohto zúženia záujmu sa stala funkčnou pre politickú a náboženskú moc, ktorejpolekárčenieľudskej existencie nie je vôbec nepríjemné , pretože vedie ksebaobmedzeniujednotlivcov, ktorí, ak raz presvedčení o svojom slabom a citlivom ja, sami požiadajú nielen o terapiu, ale priamo o spravovanie svojich životov. Pre ustanovenú moc niet nič želateľnejšieho.

Vo všeobecnom šírení terapeutickej etiky (ktorá nie je ničím iným, ako sekularizovanou formou etiky spasenia, pomocou ktorej náboženstvá udržiavali ľudí vo svojom poručníctve), je ľahké rozoznať znaky možného diktátorstva.

Pre maďarského sociológa, profesora na Kent University v Cantebury a autora knihy Therapy Culture, je patologizácia prežitého, ktoré bolo doteraz považované za normálne, odpoveďou na nevyhnutnosť homologovať jedincov nielen vo sfére myslenia (o čo sa postaral tzv. jednotný názor, vedúci k tomu, ako nás upozorňoval Nietzche, že ten, kto odlišný názor sa dobrovoľne vyberie do psychiatrického zariadenia), ale aj vo sfére cítenia.

Tento nový etický konformizmus, ako ho nazýva Furedi, je omnoho skrytejším a všadeprítomnejším spôsobom ovládania ľudí ako ktorýkoľvek spôsob doteraz používaný náboženstvami či ideológiami.

Pretože zakrýva sociálne rozpory, hasí možné konflikty a zbavuje hlasu tých, ktorí sa nechcú prispôsobiť systému. Pretože rieši spoločenské problémy tak, že z nich robí súkromný problém jednotlivcov. A ak ľudia prejavia svojimi názormi alebo svojím chovaním nesúhlas, vždy sa nájde cognitivista alebo psychoterapeut, ktorý ich presvedčí, že nakoľko nemôžu zmeniť svet, ak nechcú mať problémy, je lepšie, ak zmenia seba.

A tak v mene takzvaného "zdravého realizmu" svet ostáva takým, akým bol.

(Vybrané z textov Umberta Galimbertiho, filozofa, psychoterapeuta a univerzitného profesora.)

« predchádzajúci príspevok
Pomoc- diplomová práca na tému Šikanovanie ako sociálny problém
nasledujúci príspevok »
preco nezomriet?


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!