I-psychologia.sk

PaedDr. Lucia Süttö, PhD. Katedra pedagogickej a školskej psychológie, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Dražovská cesta 4, Nitra

Nemecký psychiater Manfred Spitzer napísal v rokun 2014 knihu s dobrým titulkom Digitálna demencia a s ešte lepším podtitulkom: Ako pripravujeme sami seba a naše deti o rozum. Vyhlasuje, že keď prenášame intelektuálnu prácu na digitálne médiá, potom ju už nevykonáva náš mozog. Nekontrolované využívanie digitálnych médií vedie k oslabeniu rozumových a intelektuálnych schopností. Stále menej a menej používame svoj vlastný rozum. Preto mozog atrofuje, duševne upadávame a stávame sa digitálnymi dementmi. Digitálna demencia nemalou mierou prispieva k šíreniu funkcionálneho analfabetizmu.

Manfred Spitzer často upriamuje našu pozornosť na vývoj v Južnej Kórei, ktorá je v oblasti informačnej techniky na svetovej špičke. Tam sa najprv ukázali nielen plusy, ale aj mínusy digitálnej éry. Práve Juhokórejci nazvali poruchy pamäti, pozornosti a sústredenia, ako i emocionálne sploštenie a celkovú otupenosť syndrómom digitálnej demencie.

Digitálne médiá – počítače, tablety, inteligentné telefóny, videohry, televízia - dnes ovládli celý svet, teda aj človeka. Vymkli z nášho života vnútorný pokoj, čas strávený s rodinou, čas na čítanie obľúbených kníh, čas na telesnú aktivitu, prechádzky v prírode, dôverné rozhovory s rodičmi, priateľmi, spolužiakmi. Od základu zmenili náš život. Tieto dôležité a závažné problémy spoločnosti rozoberá Manfred Spitzer vo svojej knihe Digitálna Demencia, ktorá vyvolala veľký rozruch medzi čitateľmi.

Neurovedec Manfred Spitzer vyštudoval medicínu a filozofiu. Nakoniec sa zameral na psychiatriu. Vedie kliniku univerzitnú psychiatrickú v Ulme a na stanici BR-alpha moderuje vlastný program. Je jedným z najvýznamnejších bádateľov v oblasti neurovedy. Je to vedec, ktorý skúma ľudský mozog, jeho fungovanie a evolúciu. Napísal knihu „Digitale Demenz“, ktorá vyvolala veľký ohlas. Tvrdí v nej, že pre malé deti je lepšie, ak hrajú hry s počítaním prstov, než sa venujú laptopom. Tým, že strávia viac času s počítačom, ich mozgový vývoj môže utrpieť a spôsobené deficity nebude možné napraviť počas ich ďalšieho vývoja. Orgány, ktoré nepoužívame, odumierajú. Dokazuje, že ani neuroplasticita nedokáže zabrániť dostatočne vzniku vývojových deficitov u detí, ktoré venujú príliš veľa času prístrojom digitálnej techniky - mobilom, počítačom, televízii, internetu.

Digitálne médiá menia životy ľudí od základov. V dnešnej dobe už takmer každý ovláda prácu s počítačom a smartfónom. Nastal čas nových rizík a závislostí. Dr. Spitzer tvrdí, že je ohrozená naša civilizácia. Digitálne médiá nás totiž zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme ešte nedávno robili využitím rozumu, dnes za nás robia počítače, navigácie, organizéry. Z toho vyplýva, že digitálne médiá postupne nahrádzajú ľudský rozum. Stále viac sa spoliehame na pomoc digitálnych médií, čo vedie k oslabeniu rozumových a intelektuálnych schopností. Mozog je ako sval, musí byť trénovaný, inak nervové spoje odumierajú. Ak prestaneme vyvíjať duševné úsilie, ochabuje nám pamäť a schopnosť učenia. Neurovedec Manfred Spitzer tvrdí, že vinou digitálnych médií klesá schopnosť učenia a výsledkom sú poruchy osobnosti a čítania, úzkosť a otupenie, poruchy spánku a depresie.

Zistilo sa, že pri čítaní z monitoru mozog inak funguje, ako pri čítaní z papiera. Pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, kreativita, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, a dieťa získava nielen trvalé poznatky, ale rozvíja sa aj jeho emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Pretože, keď sa s nejakým vecným obsahom zaoberáme povrchne, v mozgu sa nám aktivuje menej synapsií, a tým menej sa teda učíme. Predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skimujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa po sieti „surfuje“ ( kĺže po obsahovom povrchu).

Problém je stále naliehavejší. Ľudia, postihnutí digitálnou demenciou, strácajú rozumové a vôľové vlastnosti. Ohrozené je aj ich duševné i telesné zdravie. Človek stráca kontakt s reálnym svetom, nepociťuje radosť zo života a stráca vnútorný pokoj. Digitálny svet vytvára imaginárne a nereálne obrazy. V závere svojej knihy povedal, že sa treba čo najviac sústrediť na prítomnosť a na reálny svet. Reálne priateľstvá a reálne zážitky prinášajú človeku oveľa väčšie uspokojenie ako cudzie fotky a zbierka kontaktov z internetu.

Najviac postihnuté sú deti, tvoria vlastne najrizikovejšiu skupinu. U detí totiž veľmi rýchlo klesá schopnosť učenia. Následkom toho vznikajú u nich poruchy pozornosti, povrchné vnímanie, poruchy správania, úzkosť, depresie, duševná otupenosť, sklony k násiliu, sociálna izolácia. Niektoré deti sa venujú počítačovým hrám, televízii, mobilu, internetu aj 7-8 hodín denne. Prichádzajú tak o čas potrebný na učenie alebo spanie. Nadmerné sledovanie počítačových videohier (viac ako dve hodiny denne) môže viesť k poškodzovaniu mozgového centra. Zohráva to dôležitú úlohu i pri vzniku a rozvoji Parkinsonovej nemoci, teda i v neskoršom veku môžu na to mnohí doplatiť. Všetko, čo robíme, zanecháva stopy v našom mozgu, je teda samozrejmosťou, ako škodia nášmu zdraviu videohry s násilným obsahom.

Problémy spôsobuje aj to, že mladí ľudia používajú naraz viacero digitálnych médií: napr. vedú telefonický hovor počas počítačovej hry, alebo písania e-mailu, atď. Znamená to, že takto pripadá trebárs 8,5 hodín používania digitálnych médií na 6 hodín reálneho času. Simultánnosť potom ide na úkor koncentrácie, ako to ukazujú výskumy amerických neurobiológov. Simultánne používanie médií vôbec nie je niečím, čo by som odporúčal budúcim generáciám, dodáva aj M. Spitzer.

Manfred Spitzer sa odvoláva aj na švajčiarskeho pedagóga Johanna H. Pestalozziho, ktorý zdôrazňoval význam komplexnejšieho spôsobu učenia „srdcom, mysľou aj rukami“. Dr. Spitzer tvrdí, že aj ruka hrá dôležitú úlohu pri osvojovaní si všeobecných vedomostí. Vtipne radí, že ak chceme mať z dieťaťa matematika, alebo špecialistu na informatiku, nesmieme mu v škôlke dávať do ruky tablet, ale musíme sa postarať o to, aby sa v škôlke hralo s vlastnými prstami.

Negatívny vplyv na deti má aj reklama, ktorá na ne útočí zo všetkých strán. To, že reklama mení naše myšlienky, túžby, postoje a názory, psychológovia už dávno vedia. Čím viacej reklamy deti vidia, tým viacej túžob rastie v deťoch. Túžby detí úzko súvisia s výrobkami. Nejde však o žiadne vyššie city alebo vyššie ciele. Úlohou reklamy nie je len informovať, ale v prvom rade ovplyvniť ľudské city. Reklama učí deti pripájať emócie na výrobky. Práve preto deti neobdivujú ľudské dobro, odmietajú odpúšťať, prosiť, ďakovať, žiť v pokore a úcte. Naopak, pokladajú to za zbytočné, dokonca ich vnímajú ako prejav slabosti. Čím ďalej, tým viac veria klamstvu, výsmechu, podvodom. Z toho vyplýva, že namiesto toho, aby svoje city venovali rodičom, starým rodičom, blízkym, kamarátom, spolužiakom, venujú ich výrobkom. To by bolo najoptimálnejšie, keby deti reklamy nesledovali, to je ale neuskutočniteľné, lebo reklama je na každom kroku a bude i naďalej. Je však prvoradou úlohou dospelých, aby tieto reklamy prediskutovali so svojimi deťmi a priviedli ich na správnu cestu.

Treba uznať, digitálne médiá majú aj svoje pozitívne stránky. Keď ich používame premyslene a s mierou, v tom prípade sú nám nápomocné. Používaním internetu môžeme získať veľké množstvo nových informácií a zoznámiť sa s ľuďmi, ktorých by sme za iných okolností nikdy nestretli. Pravdou je aj to, že niektoré počítačové hry môžu deťom rozvíjať ich schopnosti a myslenie. Treba sa však naučiť digitálne médiá múdro využívať. Najdôležitejšie je vysvetliť dieťaťu „kedy, ako dlho a na čo“ ho môže používať. Stanovenie prísnych pravidiel pomáha predísť zbytočným problémom a zároveň takéto rozumné využívanie počítača môže dieťaťu pri štúdiu veľmi pomôcť. Dospelí vedia ako im môže počítač pomôcť pri práci, či štúdiu. Deťom však treba pomôcť, oni si nevedia určiť hranice.

Manfred Spitzer tvrdí, že na základe rôznych analýz a výskumov je dobrý dôvod domnievať sa, že laptopy a interaktívne tabule v školách narušujú úspešnosť učenia, a deťom skôr škodia. Duševná práca sa nedá nahradiť počítačom, ani systémom Ctrl + C a Ctrl + V. Dá sa síce deti naučiť, kde sú informácie uložené, ale nevedie ich to k ukladaniu si informácií do vlastnej pamäti. Menej vyťažujú svoj mozog a majú aj menšiu motiváciu vštepovať si nové vecné obsahy. Mozog tak chradne, lenže aj v informačnej húštine je nutné podať duševný výkon. Teda mozog musí byť v kondícii. „Ako neurobiológ musím na základe zhromaždených poznatkov zobrať do úvahy fakt, že digitálne médiá spôsobujú mladým ľuďom úpadok vzdelania, že sa pri ich používaní vytvára málo senzomotorických otlačkov,“ tvrdí Manfred Spitzer a dodáva, že „hĺbku duševnej práce, nevyhnutnej pre učenie, nahrádza digitálna povrchnosť“.

V závere by som chcela dodať, že kniha je pre náročnejšieho čitateľa, avšak napísaná veľmi pútavo, domnievam sa, že každý čitateľ si v nej nájde niečo ,,pre seba“. Ja osobne ju odporúčam študentom VŠ v rámci môjho výučbového predmetu. Odozva od študentov je veľmi pozitívna a v neposlednom rade je pre nich táto kniha veľkým prínosom nielen v štúdiu, ale i do ich osobného života. Túto knihu naozaj vrelo odporúčam ako odbornej tak i laickej spoločnosti.

Recenzia knihy Spitzer, M. (2014). Digitálna demencia: alebo ako pripravujeme sami seba a naše deti o rozum. 1. vydanie. Brno: Host. 341 s. ISBN 978-80-7294-872-7.