I-psychologia.sk

Úspešnosť psychoterapeutického pôsobenia závisí na strane terapeuta predovšetkým od jeho individuálnych ľudských charakteristík, od kvality jeho odbornej prípravy a stupňa dosiahnutého sebarozvoja či osobnostného rastu. Preložená práca prináša poznatky a výskumné zistenia o účinkoch dlhodobého výcviku v psychoterapii na kvality budúceho psychoterapeuta nielen v pozícii odborníka, ale aj ako človeka. V prvej časti práce sa nachádza prehľad definícií psychoterapie, fakty z histórie vzdelávania a prípravy psychoterapeutov na svoje povolanie, ako aj informácie o výskumoch, zameraných na ich prípravu. Nasleduje popis deviatich psychoterapeutických prístupov a koncepcií príslušných výcvikov, pričom vo výskume boli zachytené dva psychodynamické a dva rogersovské výcviky a taktiež výcvik v procesorientovanej, koncentratívnej pohybovej, kognitívne - behaviorálnej, katatýmne - imaginatívnej, relaxačnej a symbolickej psychoterapii, vzdelávanie v modeli V. Satirovej a gestalt terapii, čiže spolu 11 výcvikov.

Skupinových a individuálnych rozhovorov, prípadne e-mailovej komunikácie v rámci výskumu sa zúčastnilo 129 osôb, z nich 102 bolo frekventantov alebo absolventov uvedených výcvikov a 27 lektorov. Ďalším zdrojom informácií bolo 11 záverečných prác absolventov troch rôznych výcvikov a 66 analyzovaných príspevkov, uverejnených v odbornom časopise pre psychoterapeutov. Výskum je zameraný kvalitatívne a má exploratívny charakter. Priebežná analýza výskumných dát vplývala na samotný zber ďalších údajov, ako je to charakteristické pre metódu ukotvenej teórie (grounded theory method). Analýza dát je inšpirovaná tiež postupmi, ktoré sa uplatňujú pri skúmaní sociálnych reprezentácií (súboru názorov a presvedčení v spoločenských skupinách), ale aj Foucaultovým prístupom k diskurzívnej analýze.

Výskumné zistenia osvetľujú úskalia štandardizácie psychoterapeutického vzdelávania, jeho ekonomické aspekty, eklektické a integratívne tendencie lektorov i terapeutov v praxi. Obsahuje interpretácie týkajúce sa hlavných cieľov psychoterapeutického výcviku, vplyvu mocenskej asymetrie vzťahu lektor - frekventant na kvalitu a priebeh získavania poznatkov a spôsobilostí, ako aj možnosti priebežného znižovania asymetrie. Zachytáva súvislosti medzi spôsobom výberu uchádzačov do výcvikového programu, narastajúcou konkurenciou na trhu s výcvikmi a stratou frekventantov počas výcviku (autoselekciou). Práca informuje o zastúpení explicitného a implicitného učenia vo výcvikoch, indoktrinácii frekventantov, probléme duálnych rol u učiteľov psychoterapie a jeho dôsledkov na pozíciu frekventanta výcviku. Zvláštna pozornosť je venovaná problémom spojeným so záverečným hodnotením kandidátov na povolanie psychoterapeuta.

Výskumné zistenia približujú charakter ťažkostí frekventantov vo výcviku a spôsoby poskytovania účinnej pomoci a podpory pri ich vzdelávaní a osobnostnom raste zo strany lektorov. Podobne reflektuje problémy v tíme, aj u jednotlivých lektorov, akými sú rivalitné vzťahy, zanedbávanie supervízie a psychohygieny, syndróm guru či nízka citlivosť na rodové stereotypy. Práca informuje taktiež o vplyve skupinovej identity aktérov na postoje voči ostatným psychoterapeutickým školám a niektorých dilemách v psychoterapeutickom vzdelávaní i praxi. V závere prináša porovnanie jednotlivých psychoterapeutických výcvikov z hľadiska rozpracovaných tém, ako aj konkrétne odporúčania, vedúce k znižovaniu asymetrie lektor - frekventant, čiže k rovnostárstvu a splnomocňovaniu frekventanta riadiť svoju prípravu, rozhodovať o sebe a niesť zodpovednosť za využitie všetkých možností v rámci výcviku. Záujemcom o psychoterapeutický výcvik je adresovaných niekoľko otázok, na ktoré by mali poznať odpovede, kým si zvolia niektorý z výcvikov.