I-psychologia.sk

Práve v prítomnom okamihu premieňame možnosti na skutočnosť. V minulosti sú možnosti tým, čo mohlo byť, ale čo sa nestalo. V budúcnosti sú možnosti plánmi, ktoré môžeme, ale nemusíme uskutočniť. Sila prítomnosti je v tom, že počúvneme svoj hlas a zmeníme možnosti na skutočnosť, myšlienky na činy, sny a túžby na zážitky, pocity na prejavenie toho, čo cítime. Počuť hlas svojho srdca, seba samého a rozlíšiť ho od zvnútornených hlasov iných, od pochybností alebo strachu, je vytrvalá cesta, ktorá vedie človeka za sebapoznaním a sebauskutočňovaním. Prekonať pochybnosť a strach na ceste stávania sa sebou samým, vyžaduje veľa odvahy aj pokory, voči sebe a životu.

Keď prekonáme strach, získame čosi vzácne. Kroky, na ktoré sa odhodláme, aby sme naplnili čo nosíme v duši, aby sme prejavili svoju podstatu, sa stávajú našou pevnou súčasťou. Pokiaľ nájdeme odvahu počuť svoj hlas a konať v súlade so sebou, miesto, na ktoré nás naša cesta dovedie, bude dobrým miestom. Bude miestom, ktoré nám prinesie porozumenie tomu, čomu porozumieť máme, v pravý čas, keď to potrebujeme.

Veriť svojmu hlasu a ceste, ktorú nám ukazuje, akákoľvek to už je, znamená prijať pochybnosti, ale nedať sa nimi ovládať, nenechať sa odradiť. Sú súčasťou každého veľkého rozhodnutia, aj každodennej voľby, ktorou utvárame svoj život. Sila rozhodnutia spočíva v tom, že napriek pochybnosti si volíme nádej a dávame priestor pre rozvoj toho, čo cítime.

Cesta je šťastie a cieľ v podstate neexistuje. Keď si pred seba staviame ciele, často sa nám stáva, že zabúdame žiť v prítomnom okamihu a čo je ešte boľavejšie, často zabúdame ísť v súlade so sebou. Človek sa väčšinu života naháňa za niečím, čo nedosiahne. Pritom skutočné šťastie pocíti práve v prchavých okamihoch, kedy si dovolí žiť, čo cíti v srdci.

Zmysel cesty je v nej samotnej, vo voľbe človeka počúvať svoj hlas, byť si verný a byť verný svojim hodnotám. Vtedy cieľ pominie. Z cesty sa stáva radosť a výzva, pretože vtedy prijímeme, že akákoľvek skúsenosť môže byť pre nás dôležitá, môže nás obohatiť a doviesť k dobrej voľbe. Vtedy vieme, že sa na seba môžeme spoľahnúť. Zostať otvorený voči skúsenosti, aj keď je náročná, a ostať verný sám sebe, je však vecou hlbokého sebapoznania aj sebaprijatia. Len ten, kto si uvedomuje seba samého, svoje bolesti a sklamania, svoje sny a túžby, dokáže ich aj nasledovať. A aby sme si mohli uvedomiť samých seba a porozumieť si, musíme byť dostatočne silný prijať samých seba. V rozprávke Nekonečný príbeh musí bojovník Atrei prejsť rôznymi nástrahmi. Musí sa pozrieť do zrkadla, ktoré mu ukáže, čo nosí v srdci. Môže pokračovať na svojej ceste, len keď sám sebe verí. Pokiaľ by nemal vieru v seba, pohľad do zrkadla duše by nemusel uniesť a v ceste by pokračovať nemohol.

Preto, aby sme dokázali porozumieť sebe a nasledovať svoju cestu, pestujme prijatie samých seba. Vždy, keď si prejavíme lásku, keď je nám ťažko, liečime samých seba. Vždy, keď si ostaneme verný aj keď je to kvôli okolnostiam náročné, podporujeme v sebe nádej a dôveru.

Voľba žiť dobrý život, v najrozmanitejších možnostiach svojho prejavenia,  je voľbou, ktorá je celoživotná. Túto voľbu robí každý jeden z nás, každú chvíľu vo svojom živote. Premieňa v okamihu možnosti na skutočnosť, alebo svoj hlas ignoruje a odkladá, kvôli strachu a pochybnostiam.

Čo však leží medzi strachom a voľbou nasledovať svoj hlas a uskutočniť samého seba, je často len stav našej mysle. Stav mysle nás nedefinuje, príde a odíde, mení sa neustále. Túžba po úplnosti, po bytí samým sebou, po zmysle, je však u človeka prítomná v každej chvíli jeho života. Niekedy je tichá a nedokážeme ju počuť, pretože sme ohlušení ruchom navôkol. Inokedy šepká a niekedy dokonca buráca a nabáda nás. To sú možno tie momenty, kedy urobíme čosi od srdca a práve ten čin nám prinesie skúsenosť, ktorú si opatrujeme po celý zvyšok života. Skúsenosť, ktorá zmení náš pohľad na svet, náš prístup k životu a otvorí naše srdcia.

Cesta každého z nás za zmyslom a bytím samým sebou, môže mať rozmanité formy. Pokiaľ však ideme v súlade so sebou, počúvame náš hlas a sme si verní, táto cesta bude vždy dobrá a dovedie nás k šťastiu, naplneniu a slobode. V ceste samotnej objavíme šťastie, nie v tom, kam nás táto cesta dovedie.

Vybrať sa na cestu sebapoznania a sebanaplnenia je voľbou, ktorú robíme každý deň. Vždy, keď si zvolíme ísť za tým, čo skutočne chceme, posilní nás to a prinesie skúsenosť, že ideme dobrým smerom, v ktorom sa stávame skutočne tými, kými vo svojom vnútri sme.