I-psychologia.sk

Filiálna terapia je výnimočne upravená a praktizovaná na klienta orientovaná terapia hrou. Filiálna terapia je alternatívna metóda na liečenie problémov detí, pri ktorej rodič vystupuje ako spojenec v terapeutickom procese a stáva sa primárnym terapeutickým činiteľom (Landreth, 1991). Jej cieľom je vylepšiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ďalej vytvoriť pre dieťa akceptujúce prostredie, v ktorom môže naplno vyjadriť svoje pocity a myšlienky, a zvýšiť schopnosť rodiny navzájom komunikovať, zvládať a riešiť problémy tak, aby v budúcnosti boli samostatnejší a úspešnejší v ich riešení (VanFleet, 1994).

Jedná sa o špeciálny druh terapie hrou, kde dospelý – obyčajne rodič – absolvuje hrové stretnutia s vlastným dieťaťom alebo deťmi. Každé dieťa v rodine má hrové stretnutie raz týždenne, pričom špeciálne trávi čas s rodičmi. Musí sa opakovať vždy v rovnakom čase. Terapeut rodiča trénuje pár týždňov, aby nadobudol potrebné zručnosti v terapii hrou. Následne ho podporuje v priebehu celého terapeutického procesu vo forme supervízií. Trénovaní môžu byť obaja rodičia (alebo rodič a partner), pričom ktorýkoľvek z nich môže viesť hrové stretnutia s deťmi. Zvládnutie filiálnej terapie obyčajne trvá 3 mesiace (Landreth, 1991).

Veľa detí nemá uspokojené emocionálne potreby, pretože ich rodičia o nich nevedia alebo im chýbajú zručnosti potrebné k efektívnej interakcii s deťmi na emocionálnej úrovni (Schuman, 2002). Ako sme spomínali, deti komunikujú prostredníctvom hry, je to ich prirodzený jazyk. Ak rodičov naučíme porozumieť tomuto jazyku hry a zároveň aj to, ako hru terapeuticky využívať, bariéry medzi rodičmi a deťmi sa zmenšia, príp. zmiznú. Symbolickú funkciu hry využíva filiálna terapia aj preto, že dieťaťu dáva možnosť na sebavyjadrenie, odreagovanie a zmierenie citového napätia (Langmeier, Balcar, Špitz, 2000). Učí deti byť zodpovednými, vybrať si spôsob hry a zároveň prijímať dôsledky, ktoré z toho pre ne vyplývajú.

A čo je možno najdôležitejšie, dieťaťu je formou filiálnej terapie venovaná sústredená pozornosť od osoby (rodiča), ktorá je pre neho emocionálne významná. To podporuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom a navyše dáva príležitosť k objasneniu vzájomných komunikačných nedorozumení (Guerney, et. al.; Sweeney in Schuman, 2002 ).

Ciele FT

Filiálna terapia je primárne určená pre deti. Spoločne so zmenou dieťaťa však dochádza aj k zmene rodiča. V literatúre sa z tohto dôvodu uvádzajú osobitne ciele pre deti aj pre rodičov.

Risë VanFleet (1994, str.3) uvádza tieto:

Terapeutické ciele pre deti:
· dať deťom možnosť spoznať a vyjadriť svoje city naplno a konštruktívne
· dať deťom príležitosť k tomu, aby boli počuté
· pomôcť deťom nájsť efektívne spôsoby riešenia problémov a efektívne copingové zručnosti
· zvýšiť sebavedomie a sebahodnotenie detí
· zvýšiť dôveru detí voči ich rodičom
· redukovať alebo eliminovať maladaptívne správanie a aktuálne problémy
· pomôcť deťom vyvinúť aktívnejšie správanie
· podporovať otvorenú a súdržnú atmosféru v rodine, ktorá prispieva k zdravému a vyváženému vývinu dieťaťa vo všetkých sférach: sociálnej, emocionálnej, intelektuálnej, behaviorálnej, fyzickej a duchovnej

Terapeutické ciele pre rodičov:
· vo všeobecnosti zvýšiť u rodičov pochopenie špecifík detského vývinu
· zvýšiť u rodičov obzvlášť pochopenie vlastného dieťaťa
· pomôcť rodičom pochopiť dôležitosť hry a emócií v živote ich dieťaťa, ako aj v ich vlastnom
· znížiť u rodičov pocity frustrácie týkajúce sa ich dieťaťa
· pomáhať rodičom rozvíjať zručnosti, ktoré pravdepodobne prinesú lepšie výsledky vo výchove ich dieťaťa
· zvýšiť dôveru rodiča vo svoje rodičovské schopnosti
· pomôcť rodičom otvoriť dvere komunikácii so svojim dieťaťom a potom pomôcť udržiavať tieto dvere otvorené
· umožniť rodičom pracovať lepšie spolu ako tím
· zvýšiť rodičovské pocity vrúcnosti a dôvery voči svojim deťom
· poskytnúť rodičom bezpečnú atmosféru, v ktorej sa neboja postaviť vlastným problémom, ktoré súvisia s ich deťmi alebo ich rodičovstvom

FT a iné formy terapie zahŕňajúce rodičov ako terapeutov

Základné charakteristiky FT, ktoré ju odlišujú od iných terapií zahŕňajúcich rodičov ako terapeutov, sú (voľne podľa Watts, Broaddus, 2002):

- FT zdôrazňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom narozdiel od iných tréningov pre rodičov, v ktorých sa zdôrazňuje riešenie problému dieťaťa
- komunikácia je založená na hre, v iných metódach sa využíva verbálna komunikácia
- tréning rodičov vo FT je zážitkový, pričom tréningy v iných modeloch uprednostňujú prednášky a diskusiu
- hra umožňuje dieťaťu plne vyjadriť svoje pocity prostredníctvom jej bezpečnej symbolickej funkcie, čo neobsahuje žiadny iný model
- dieťa preberá riadenie FT
- nekladie sa dôraz na korekciu správania
- predmetom je zmena percepcie rodiča
- cieľom FT je zmeniť rodiča
- pozornosť sa upriamuje na vzťah medzi rodičom a dieťaťom, nie príčiny detského správania
- FT sa pozerá do budúcnosti, nie na staré zväzky
- potrebné sú nácvičné stretnutia
- priama supervízia uplatnených rodičovských zručností je vykonávaná trénerom – terapeutom
- FT vyzýva rodičov, aby uplatňovali svoje zručnosti len raz týždenne počas štrukturovaného 30 minútového času
- naučené rodičovské zručnosti sa automaticky zovšeobecňujú aj mimo stretnutí, pretože nie sú zamerané na riešenie problému

Pre koho je FT určená?

Všeobecne je cieľovou skupinou pre FT to isté vekové obdobie, ako pre terapiu hrou. Znamená to, že FT je najvhodnejšia pre deti vo veku 3 až 10, resp. 12 rokov (VanFleet, 1994). Existujú aj verzie FT špeciálne prispôsobené pre staršie deti a adolescentov (pozri Packman, Solt, 2004).

Uplatnenie filiálnej terapie je vhodné pre rôzne sociálne, emocionálne, ako aj behaviorálne problémy detí (VanFleet, 1994). Opodstatnenosť a oprávnenosť použitia tohto druhu terapie u detí bola dokázaná viacerými výskumnými štúdiami v prípadoch, akými sú úzkosť, depresia, reakcia na traumu, bojazlivosť, chronická choroba, problémy s nadviazaním rovesníckych a priateľských kontaktov, agresívne prejavy, odmietanie školy, školské problémy, enuréza. Filiálna terapia má však dôležitý prínos aj pre prevenciu (VanFleet, 1994). Je vedecky dokázané (Rennie, Landreth, 2000), že posilňuje interakciu medzi rodičom a dieťaťom, učí rodičov nadobúdať efektívne rodičovské zručnosti, znižuje rodičovský stres, čím dopomáha k pokojnejšej atmosfére v rodine a tým zdravšiemu prostrediu pre harmonický vývin dieťaťa. Preukázaná je (Bavin-Hoffman, Jennings, Landreth, 1996) aj následná zvýšená citlivosť rodičov voči svojmu dieťaťu v zmysle jeho lepšieho pochopenia, čím sa predchádza rôznym komunikačným a iným nedorozumeniam v rodine. Vzhľadom na to, že filiálna terapia má z tohto dôvodu široké uplatnenie (najmä v rodinnom poradenstve a terapii), bude jednoduchšie vymedziť prípady, v ktorých je nevhodná.

Risë VanFleet (1994) uvádza tieto situácie:
1. Filiálna terapia je nevhodná u rodičov, ktorí sú z intelektových dôvodov neschopní osvojiť si potrebné rodičovské zručnosti. V tomto prípade je možná veľmi špecifická úprava FT, čím by sa však jej pôvodný účel zmenil.
2. Rodičia natoľko preťažení vlastnými problémami a potrebami, že nie sú schopní sústrediť sa na potreby svojich detí, sú tiež skupinou, ktorá by nemala podstúpiť FT. Jedná sa napr. o rodičov v rozvodovom konaní, ktorí by sa mali najprv sami emocionálne zotaviť, podstúpiť prípadne vlastnú individuálnu terapiu a až potom absolvovať FT.
3. Tretiu skupinu tvorí rodina, v ktorej jeden z rodičov svoje dieťa týral, príp. zneužíval.