Určite ste už videli, alebo zažili taktiky ovplyvňovania a manipulácie v partnerských vzťahoch.

Ak nastupuje manipulačná komunikácia, znamená to, že ten čo ju používa sa dostal na limity svojho prejavu.

Snaží sa meniť okolnosti vo vzťahu, ale žiaľ nepozná príčiny vzniku týchto okolností, tak ako nepozná príčiny vzniku okolností aké by si prial.

Potom je nútený vo svojej bezradnosti používať len to, čo má uložené v osobnosti, odpozorované z detstva a z okolia.

Taktiky ako je vydieranie, zastrašovanie, rezervovanosť, kritizovanie, sebalútosť, klamanie, agresivita a v krajnom prípade aj fyzické násilie.

Žiaľ žiadna z týchto taktík nevedie k zblíženiu , ani k dôvere a už vôbec nie k dobrej  atmosfére vo vzťahu. Príjemná atmosféra je predsa to, prečo človek toto prostredie, tento vzťah tvorí a vyhľadáva.

Ak príjemná atmosféra a spolupôsobenie pominie, stáva sa partner menej žiadúci , menej príťažlivý a vzťah sa začína pomaly rozpadávať.

Všetko čo narušuje príjemnú interakciu (spolupôsobenie) a atmosféru vo vzťahu, je pre vzťah toxické.

Preto je dobré   vedieť, že všetko čo vo vzťahu robíme, by malo sledovať v prvom rade najhlavnejšiu funkčnosť vzťahu, čím  je príjemná atmosféra.  Túto klímu, atmosféru vytvára správna komunikácia a správna interakcia. Ako náhle  jeden alebo obaja partneri prepadnú hoc aj na malý okamih strachu z čohokoľvek, začínajú vo svojej bezmocnosti používať manipulačné a vydieracie prejavy. Ak o tejto skutočnosti už aspoň počuli a zamýšľali sa nad tým, vždy je možné , aby sa v takomto prejave spoznali a zmenili ho.

Partnerský vzťah z pohľadu života

Základnou vlastnosťou života všeobecne, aby bol v stave rastu a v stave podporovanom je vlnenie. Život aby žil, musí vlniť, rezonovať a aby žil príjemne, musí rezonovať v rezonancii prirodzenosti.

Aby rezonoval, potrebuje podnety a prejav. Podnety môžu byť vnútorné, z vnútorného sveta a vonkajšie z okolitých interakcií(spolupôsobenia), zo vzťahov.

Ani jedny nie sú pre život človeka postačujúce.

Pre harmonický život je potrebné mať vo vyváženosti vonkajšie a vnútorné podnety. Prevaha vnútorných podnetov vedie k pocitu osamelosti. Prevaha vonkajších podnetov je prejavom úniku od seba a vedie k pocitu nepokoja, dezorientovanosti v živote, v slabej schopnosti sebapoznania.

Kvalitu našich vzťahov určujú tri momenty, tri faktory. Jednou je výber partnera, druhou je schopnosť otvorenej a ušľachtilej interakcie, treťou je správna dávka aspoň minimálnej sebareflexie, sebapoznania zúčastnených.

Za tieto kategórie sme zodpovední vždy my sami a nikdy nie ten druhý. Ten druhý je zodpovedný za svoju stranu, svoj osud, svoj život.

Takže, na čo je nám partnerský vzťah?

Keď opomeniem jeho význam na zachovania populácie, z pohľadu života to môžeme zhrnúť asi takto:

Je to vytváranie si navzájom podpornej atmosféry, kde sa každý z nich rád vracia, kde sa vzájomne  dopĺňajú a uľahčujú si životné okolnosti.

Inými  slovami vzťah je o súzvuku a dopĺňaní sa, čoho súčasťou je aj vzájomná podpora.

Ale toto sú kategórie z opačného konca škály. Súzvuk je o podobnosti a dopĺňanie sa o rozdielnosti partnerov. Rozdielnosť vytvára a určuje tiež formu príťažlivosti. Preto je veľmi nerozumné hľadať len podobného partnera. Iba  súznenie  nenapĺňa, skôr či neskôr musí pominúť a rozbiť sa hoc aj na malých rozdieloch, ktoré sa postupom času zväčšia, keď si partneri začnú hľadať a prejavovať svoju identitu...... Dopĺňanie je už o sebapoznaní a zo začiatku môže byť aj nie celkom príjemné, kým nerozumieme jeho hodnote a kým sa vytvorí návyk.

Často sa stretávame s pojmom, že on, alebo ona hľadá svoju polovičku. Je to tak zaužívané, že sa nad tým človek už ani nezamýšľa. Ale čo to v skutočnosti a v postojoch človeka znamená? No jednoznačne to,  že nie je samostatný jedinec. Ale dvaja nesamostatní jedinci nevytvoria nikdy zdravý, láskyplný a harmonický vzťah. Pri takejto formulácii, mi vždy napadne otázka: „a ty si ktorá polovica, od pupku dole, alebo hore?“ ...a to sa už nikomu nepáči :) Potom vzniká vzťah plný očakávaní, tradícií, kupčenia a vyčítaní...“muž má predsa robiť to a to...predsa to nebude robiť žena“....na strane druhej: „ žena má byť tam a tam, mužovi po ruke....nemá chodiť tam a tam...“ A keď aj takýmto ľuďom naznačím, alebo poviem, že vzťah je o súzvuku a o dopĺňaní sa...oni si to vysvetlia po svojom , že muž má robiť to a žena hento....

Ale tu sa myslí dopĺňanie sa každého jedného v tom, čo mu chýba oproti partnerovi. Veď ako môžem v súzvuku podporovať druhého, keď to v čom ho mám podporiť v sebe nemám, nerozumiem tomu a neviem ako to funguje. Ako ho podporím, keď to necítim a netuším v čom sa nachádza? Nuž nijak, alebo nesprávne, nepodporne a nefunkčne. A toto asi veľmi k harmónii neprispieva.

Dopĺňanie bez súznenia a súznenie bez dopĺňania je ako ryba bez vody

Z dlhodobého hľadiska, len súznenie a človek len súzniaci vedľa nás nám vytvára málo podporné až nepodporné prostredie k rozvoju a v krajnom prípade až degenerujúco stagnujúce prostredie. Preto je dobré si vybrať vedľa seba človeka, s kým sa dá a má hodnotu sa dopĺňať. 

Toto je u človeka veľmi ojedinelé, lebo vzťahy sa vyberajú podľa "pocitu" a pocit v tomto prípade je takmer bez výnimky reakcia, podľa odkopírovaných vzorov z detstva a ďaľšie "chutné" skúsenosti zo vzťahov na to nabalené.

Rovnako však platí, ak už mám partnera a poznám jeho kvality, ktoré na ňom milujem, nie je podstatné aké slabé stránky nosí. Podstatné je však nakoľko je vzťahu so mnou oddaný a nakoľko dokáže byť sebareflexný (byť schopný vidieť svoje silné a slabé stránky).  Ak tieto dve vlastnosti má, je to hodnotný partner, s ktorým sa oplatí tvoriť budúcnosť.

Nemenej dôležitá je aj schopnosť otvoreného a úprimného prejavu, avšak tu je rovnako dôležité pamätať na skutočnosť, že to významne závisí aj od druhého, čiže od nás. Ak niekto nie je ku mne otvorený a úprimný, znamená to, že vytváram pre neho, pre jeho osobnosť atmosféru nie-bezpečnú a nie-podpornú.

Možno sa pýtate a kde je láska?

Tá je tam všade prítomná. Lásku si nosíme každý v sebe v takej miere v akej ju máme vybudovanú. Je to rezonancia našej vnútornej prirodzenosti, je to sloboda, odvaha, radosť, súcit, húževnatosť spolu, neoddeliteľne...ak niečo z tohto nemáme vo vnútornom svete, resp. je   niektorá zložka z toho rušená určitým strachom, láska je značne oslabená degradovaná. Len toľko lásky vie každý poskytnúť, koľko jej má v sebe vybudovanej.

Ak sa podarí a obaja dokážu v spolupôsobení „vypnúť, odkryť “  filtre osobnosti a súzvučiť neskreslene vzájomne svojou rezonanciou prirodzenosti  bez podmienok,  vzniká veľmi príjemná interakcia v láskyplnosti. Ak sú si toho dvaja vedomí a tento stav dokážu vedome navodiť, vzniká neskutočná harmonická podporná sila života, ktorá je už potom nezameniteľná za nič lacnejšie... Avšak tento túžený stav, je vlastne vrcholovým športom života. Jeho hodnota je nevyčísliteľná a preto sa ho oplatí budovať.

Preto je dôležité podporovať a pomáhať druhému, aby sa stával stále duchovne silnejším a  zorientovanejším.

Všetko v čom chceme byť dobrí a excelentní, nejde bez toho, aby sme to podstupovali, robili a tvorili. Toto je skutočný proces učenia sa. Tento proces vedie cez odvahu v láske a nevyhnuteľne aj cez chyby, ktorých následnou korekciou dospievame k excelentnému výsledku. Reči, ako v láske som sa sklamal(a), teraz som veľmi opatrný(á), vedie opačným smerom. Láska je aj o odvahe, opatrnosť tu nemá miesto. Opatrnosť je len taktné, ale úbohé ospravedlňovanie sa za neschopnosť, stagnáciu a strnulosť v živote.

Na to aby sme boli excelentne dobrí v partnerskom vzťahu a výbere partnera je nevyhnutné vzťahy podstupovať, tvoriť a prežívať.

Toto sa netýka, len vzťahov partnerských, lebo na rovnakých zásadách interakcie stoja aj  všetky ostatné vzťahy, priateľské, pracovné, záujmové a iné....len s inou dávkou a charakterom blízkosti. Preto vytváranie, podstupovanie a prežívanie akýchkoľvek vzťahov, nám významne môže pomôcť v sebareflexii, k pochopeniu priaznivej interakcie a tým aj k postojom vedúcim ku kvalite partnerského vzťahu.

Užitočné je si uvedomiť, že vždy robíme všetko najlepšie ako vieme, a keby sme to v čase keď to robíme vedeli lepšie, tak to určite lepšie urobíme. Potom každá otázka sebaspytovania o chybách či už v živote, alebo vo vzťahu nie je celkom relevantná.

Chyby sú súčasťou nášho života a nie sú dôležité. Dôležité sú postoje, zaujaté na základe chýb či sú správne , alebo nie. Či nový postoj predošlú chybu správne koriguje na prostredie pre život podporné, alebo nie.

Každý vzťah má svoj význam v našom živote, lebo nevznikol náhodou , ale ako dôsledok okolností, príčin a postojov zúčastnených. Každý vzťah je v podstate večný, toto si málokto uvedomuje. Tým , že naň prestanem pozerať a myslieť, jeho vplyv na mňa nekončí. Vplyv na mňa čohokoľvek končí až vo chvíli, keď to pochopím v súvislostiach, spracujem a vytvorím si svoj indiferentný(nespôsobujúci reakciu) postoj k tomu.

Prečo je vzťah večný?

Lebo jeho spomienka je navždy zapísaná v mojom vnútornom svete, v mojom duchovnom srdci. Ak to  viem, tak urobím všetko preto , aby môj postoj bol k tomu spracovaný, pochopený, zdravý a indiferentný. Vzťah ostáva, ale ak naplnil svoju úlohu na mojej ceste životom mení sa jeho kvalita a poslanie, aby som mohol vytvárať niečo nové, krajšie, podpornejšie a ušľachtilejšie.

Malé zhrnutie na záver

Čo potrebuje hlavne k súzvuku žena od muža:

1.)    Aby mala  prejavovanú  lásku

2.)    Aby neboli bagatelizované jej emocionálne pochody, duševné porozumenie

3.)    Oddanosť k vzťahu

4.)    Zmysel pre humor

Čo potrebuje hlavne k súzvuku muž od ženy:

1.)    Podporu a veľa pochvál :-)

2.)    Vernosť

3.)    Slobodu v rozhodovaní a v trávení času

4.)    Sex bez podmienok, bez vydierania

Vopred ďakujem za komentáre, postrehy, názory a otázky.

 blog: http://pristupksebe.sk/