I-psychologia.sk

Na emocionálne prežívanie žien má nesporne veľký vplyv prenatálna diagnostika. Mnohí odborníci si kladú otázku, ako správne zaobchádzať s týmto výdobytkom vedy v prospech dieťaťa a ženy, bez toho, aby zvýšený strach matky o zdravie dieťaťa nenarušil vytvárajúci sa vzťah medzi nimi. Matky v snahe o zdravé dieťa ako aj pod tlakom spoločnosti alebo rodiny väčšinou využívajú ponuku prenatálnej. Túžia po istote, že sa im narodí zdravé dieťa. Často neprikladajú dostatočnú váhu signálom vlastného tela a hlasu vlastnej intuície, čím sa vzdávajú zveľaďovaniu svojich prirodzených schopností. Obdobie čakania na výsledky ich často oberá o vnútorný pokoj a radosť z očakávania potomka. Pritom neraz zostávajú samé so svojimi obavami a strachmi. Mnohé ženy sa z dieťaťa dokážu tešiť až po negatívnom náleze a až vtedy sa s ním začnú rozprávať. Matky sú tým ukrátené o dobrý pocit z vlastného tehotenstva. Ženy, ktoré sa rozhodnú neísť na vyšetrenie, sa často stretávajú s nepochopením. Ak sa takejto matke narodí dieťa s postihnutím, často je jej pripisovaná zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa.

Nechcem kritizovať prenatálnu diagnostiku ako takú, nesúhlasím však so spôsobom jej prezentácie. Domnievam sa, že prenatálna diagnostika apeluje na svedomie matky s prísľubom zdravého dieťaťa. Nedokáže však liečiť a ako možnosť ponúka v drvivej väčšine prípadov iba umelé prerušenie tehotenstva. Pozitívny nález zanecháva rodičov samých vo veľkej časovej a emocionálnej tiesni nad otázkou života alebo smrti ich dieťaťa. Psychologická podpora týchto rodičov žiaľ nie je štandardom, čí sa už rozhodnú pre dieťa alebo proti.

Zaobchádzanie s metódami prenatálnej diagnostiky a ich vplyv na prežívanie žien, resp. rodičov, sa javí byt veľmi citlivou a dôležitou otázkou, ktorá si bezpochyby zaslúži viac pozornosti zo strany odborníkov ako aj inštitúcií.