I-psychologia.sk

 1.        Teoretické východiská

      Jednotlivci majú tendenciu riešiť rozdielne problémy podobným spôsobom (Dane, Pratt, 2009, Scott, Bruce, 1995). Táto tendencia, obyčajne označovaná ako rozhodovacie štýly (Scott, Bruce, 1995), predstavuje individuálne rozdiely, ktorými sa jednotlivci líšia.

    Rozhodovacie štýly sú zahrnuté do širšieho poňatia kognitívnych štýlov (Sternberg, R., 1997). „Kognitívne štýly sú spôsobom  rozpoznávania, výberu, vnímania, triedenia, ukladania a kódovania  prímaných podnetov a informácii z vonkajšieho prostredia. Vychádzajú z predchádzajúceho učenia a skúseností“(Hartl, Hartlová, 2000, s. 573).  Kognitívne štýly sú vo všeobecnosti stabilné v mnohých situáciách, nesmieme ich však zamieňať s kognitívnymi stratégiami, ktoré sa ľahšie prispôsobujú danej situácii (Hayes, Allinson, 1994).

     Jednotná koncepcia rozhodovacieho štýlu zatiaľ nie je formulovaná. Hlavným bodom sporu sú dva názory na rozhodovacie štýly. Prvým je presvedčenie, že  rozhodovacie štýly predstavujú stabilné osobnostné črty (Epstein, Pacini, Denes-Raj, Heier, 1996, Scott, Bruce, 1995, Thunholm, 2004) a druhým je vnímanie rozhodovacích štýlov ako kvality – meniaceho sa stavu, ktorý ľudia ľahko a často striedajú (Galotti a kol., 2006, Vroom, 2000).

     V literatúre sa stretneme s rozdielnym označovaním rozhodovacích štýlov,  ako napr. stratégie (Zakay, 1990, Beach, Mitchell, 1978 ai.), procesy (Vroom, Yetton, 1973, Bělohlávek, Košťan, Šuler, 2006 ai.), štýly myslenia (Sternberg, 1997, Epstein, Pacini, Denes-Raj, Heier, 1996) a pod.

     Pre účely našej dizertačnej práce „Individuálne rozdiely v rozhodovaní manažérov“ sme sa rozhodli posudzovať preferované rozhodovacie štýly individuálne a skupinové. Skupinovými rozhodovacími štýlmi sa v tomto článku nezaoberáme, preto ich nebudeme bližšie popisovať. Individuálnym rozhodovacím štýlom rozumieme rozhodovací štýl, ktorý používa jednotlivec pri posudzovaní a vyhodnocovaní rozhodovacieho problému. Vo  svojej práci sme sa rozhodli vychádzať z modelu Scottovej  S.G. a Brucea R.A. (1995), nakoľko ich Dotazník všeobecných rozhodovacích štýlov (General Decision Making Styles – GDMS)“, ktorý  vyvinuli ako nástroj pre posúdenie  spôsobu, akým jednotlivci hodnotia rozhodovaciu situáciu, bol použitý pre výskumnú vzorku dospelej populácie i manažérov a definuje racionálny  i intuitívny štýl rozhodovania, ktoré sú najčastejšie sledované vo výskumoch rozhodovania manažérov. Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli v procese prípravnej fázy (predvýskumu) overiť spoľahlivosť slovenskej verzie tohto nástroja. O výsledkoch tohto predvýskumu chceme informovať v tomto článku.   

     Vo svojej práci autori Scottová a Brucea (1995) definujú podobne ako Haren (1979) racionálny, intuitívny a závislý rozhodovací štýl. Svoj model Scottová a Brucea (1995) doplnili o vyhýbavý a spontánny rozhodovací štýl.

     Racionálny rozhodovací štýl definujú Scottová  a Brucea (1995) ako štýl rozhodovania, pri ktorom jednotlivec kladie dôraz na vyhľadávanie a logické vyhodnotenie alternatív,  podobne ako Haren (1979), ktorý ho charakterizuje ako rozhodovací štýl, pri ktorom jednotlivec kladie dôraz na vyhľadávanie informácii, na uvažovanie (hodnotenie a výber vhodných informácii) a na hodnotenie možných následkov jednotlivých rozhodnutí.

Podobnosť v charakteristike tohto rozhodovacieho štýlu je možné pozorovať napríklad i u Sjöbergovho (2003) analytického rozhodovacieho štýlu, ktorý ho definuje ako rozhodovací štýl, pri ktorom jednotlivec kladie dôraz na rozhodovacie pravidlá, výpočty, porovnávanie kladov a záporov. Treba podotknúť, že definícia rozhodovacích štýlov Sjöberga (2003) vychádza z práce autorov Hunta, Krzystofiaka, Meindla a Yousryho (1989), ktorí definovali analytické a intuitívne dimenzie kognitívnych štýlov. Tieto dimenzie niektorí autori, medzi nimi i Sjöberg (2003), skúmajú ako dva samostatné rozhodovacie štýly.

     Intuitívny rozhodovací štýl je charakteristický tým, že jednotlivec sa pri ňom spolieha na určité „tušenie“ a na pocity ( Scott, Brucea, 1995, Sjöberg, 2003). Haren (1979) tvrdí, že pri tomto rozhodovacom štýle jednotlivec kladie dôraz na emócie, fantáziu a rýchlosť rozhodnutia.

    Pri závislom rozhodovacom štýle kladie jednotlivec dôraz na vyhľadávanie názorov a smerovaní iných osôb (Scott, Brucea, 1995). Tento rozhodovací štýl ako prvý definoval Haren (1979) ako štýl, pri ktorom je jednotlivec pasívny, odmieta zodpovednosť a má pri rozhodovaní vysoké očakávania od druhých.

     Scottová a Brucea (1995) rozšírili svoj model o Vyhýbavý rozhodovací štýl, ktorý charakterizuje, podľa autorov, odloženie a vyhnutie sa rozhodnutiu.

    V procese vývoja vlastnej škály identifikovali autori piaty rozhodovací štýl – spontánny, pri ktorom jednotlivec kladie dôraz na bezprostrednosť rozhodnutia a snahu ukončiť rozhodovací proces čo najrýchlejšie (Scott, Brucea, 1995). Baiocco, Laghi a D`Alessio (2009) zistili vo svojom výskume na dospievajúcich participantoch silnú koreláciu medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovacím štýlom, preto tento štýl považujú za „druh vysokorýchlostného“ intuitívneho štýlu, ktorý jednotlivec používa v podmienkach časového tlaku.

     Výskumy, v ktorých bol GDMS použitý, preukázali napríklad rozdiely v používaní rozhodovacích štýlov medzi rôznymi vekovými kategóriami. V používaní rozhodovacích štýlov s ohľadom na pohlavie rozdiel nebol potvrdený (Baiocco, Laghi, D`Alessio, 2009).   De Bruin, Parker, Fischhoff (2007) overili, s pozitívnym výsledkom, súvislosť medzi spokojnosťou s rozhodnutím a kombinovaním racionálneho a intuitívneho štýlu. Poradenskou intervenciou u rozhodovateľov so závislým rozhodovacím štýlom sa vo svojej práci zaoberali Dalal a Bonaccio (2010). Na základe svojich zistení odporúčajú, aby poradcovia pre podporu racionálneho rozhodovania pri zvažovaní rôznych alternatív, ako jednu z druhov pomocí(napr. sociálna podpora a pod.), použili informácie o možných alternatívach. Rôzne rozhodovacie štýly modelu  GMDS sa v zhode so závermi autorov vzájomne nevylučujú.  Ako prediktory štýlu rozhodovania sa potvrdili sebavedomie a sebaregulácia. Ďalším významným prediktorom je pravdepodobne zvyk ( ako situačný faktor ) (Scott, Bruce,1995). Iba intuitívne a spontánne štýly sú , podľa autorov, nezávislé na samoregulácii  a sebavedomí. Závislé a najmä vyhýbavé rozhodovacie štýly súvisia, s nižším sebavedomím a s narušenou sebareguláciou. S ťažkosťami zameraného  myslenia (napr. procesu rozhodovania), bez toho aby bol rozhodovateľ zaujatý rušivými myšlienkami,  súvisí závislý štýl rozhodovania. Vyhýbavý štýl rozhodovania súvistí s ťažkosťami pri  preberaní iniciatívy v rozhodovacích situáciách (Scott a Bruce, 1995 ). V niektorých prácach sa stretneme s priradením rozhodovacích štýlov autorov Scottová a Brucea (1995)  medzi kognitívne štýly – napr. Hanák, Ballová Mikušová, Čavojová a kol. (2013). Rozhodovanie určitým štýlom však zahŕňa napr. podľa Thunholma (2004) okrem všeobecných praktík spracovania  informácií - kognitívne štýly  v rozhodovaní, i mnoho ďalších faktorov,  ako napríkla základné sebahodnotenie a všeobecnú schopnosť iniciovať a udržiavať zámery ( tj self - regulácia ). Preto je potrebná  širšia  definícia pojmu rozhodovací štýl, ktorá berie do úvahy celého jedinca. Použitie rozhodovacieho štýlu  určuje rozhodovacia  situácia, rozhodovacia úloha (rozhodovací problém) a individuálne rozhodovacie schopnosti. Individuálne rozdiely medzi rozhodovateľmi  sú rozdiely vo zvykoch, ale aj rozdiely v základných poznávacích schopnostiach, ako je spracovanie informácii (Thunholm, 2004).

 2.        Metódy

 2.1       Výskumný súbor

      Náš preklad sme overovali na dvoch výskumných vzorkách:

-          Prvou bola skupina 89 vysokoškolských študentov na Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied,  UK v Bratislave, z toho 11 mužov a 68 žien vo veku od 21 rokov do 24 rokov.

-          Druhou bola skupina 44 manažérov vrcholového (19,6%) a stredného (80,4) manažmentu, z toho 19 mužov a 25 žien vo veku od 23 rokov do 55.

 2.2       General Decision Making Styles (GDMS)

     Dotazník všeobecných rozhodovacích štýlov (originál General Decision Making Styles - GDMS) vyvinuli ako sme vyššie uviedli Scottová a Brucea (1995). Dotazník vychádza z modelu týchto autorov, ktorý definuje racionálny, intuitívny, závislý, vyhýbavý a spontánny rozhodovací štýl, ktoré sme si podrobnejšie opísali vyššie.

Dotazník sa skladá z dvadsiatich piatich položiek, takže je časovo veľmi nenáročný. Výhodou GDMS je jeho členitosť, čo umožňuje ísť do väčšej hĺbky a lepšie identifikovať jednotlivé štýly rozhodovania (Hanák, Ballová Mikušová, Čavojová, a kol., 2013).

Preferencia každého z piatich štýlov je sledovaná 5 položkami – výrokmi. Súhlas/ nesúhlas s týmito výrokmi participant  posudzuje na 5 stupňovej Likertovej škále s hodnotami  1-5, kde 1 znamená úplne súhlasím a 5 úplne nesúhlasím.

     Scottová a Bruce (1995) skúmali v prvej fáze svojho výskumu štyri individuálne rozhodovacie štýly (racionálny, intuitívny, závislý, vyhýbavý) na výskumnej vzorke 1441 vojenských dôstojníkov (100% muži), s priemerným vekom 33 rokov. V procese vývoja tejto škály zistili piaty rozhodovací štýl, ktorý nazvali spontánnym rozhodovacím štýlom.  Pre spresnenie (vylepšenie) tejto škály a vyhodnotenie validity pokračovali vo svojom výskume na ďalších troch výskumných vzorkách, a to: 84 študentov MBA (56% muži, 44% ženy), s priemerným vekom 25 rokov, ktorý boli zamestnaný na plný pracovný úväzok, 229 vysokoškolských študentov so zameraním na ekonómiu (61% muži, 39% ženy) s priemerným vekom 22 rokov a 189 inžinierov a technikov výskumného oddelenia (92% muži, 8% ženy) s priemerným vekom 42 rokov. Reliabilita faktorovej štruktúry bola potvrdená replikáciou výskumu u 2. a 3. nezávislej vzorky (študenti MBA a vysokoškolskí študenti).  Výsledky uvádzame v prílohe ako tabuľku č.1.   

Faktorová analýza položiek vysvetľovala 63% variability pre 2.výskumnú vzorku a 58% pre 3. výskumnú vzorku.  

Analýza rozptylu  ANOVA zachytila významné rozdiely medzi priemermi skupín, preto overili autori tieto rozdiely post hoc testom – Scheffeho testom- ktorý potvrdil signifikantné rozdiely medzi skupinami (p

      Psychometrickými charakteristikami GDMS sa vo svojej práci zaoberal i RobertLoo (2000) na výskumnej vzorke 223 vysokoškolsky vzdelaných probandov v obore manažment (130 mužov a 93 žien), vo veku od 19 do 50 rokov. Výsledky jeho práce podporili zistenia Brucea a Scottovej. Podľa autora (Loo, 2000) je GDMS validným a reliabilným nástrojom pre posudzovanie rozhodovacích štýlov.

     Problematickou sa zdá byť Závislá škála, ktorá sa vo viacerých výskumoch pohybuje okolo 0,6 (Loo, 2000, Sylvie, Huang, 2008, Avsec, 2012).

 3.        Výsledky

     Na  overenie reliability merania preferencie rozhodovacích štýlov (vnútorná konzistencia škály) sme použili výpočet Spearman-Brownovho vzorca, ktorého výsledným koeficientom je Cronbachovo alfa. V porovnaní s výsledkami Scottovej a Brucea (1995) v našej výskumnej vzorke sa zdá byť problematickou škála spontánneho rozhodovacieho štýlu (Cronbach's Alpha = 0,681). Naopak Závislá škála, ktorú dosahovala u vojenských dôstojníkov len 0,68 (Scott, Brucea, 1995) a v ďalších výskumoch podobne okolo 0,6 (Loo, 2000, Sylvie, Huang, 2008, Avsec, 2012), dosahuje u obidvoch našich výskumných vzoriek dostačujúce (Cronbach's Alpha = 0,878 a 0,856), dokonca najvyššie hodnoty zo všetkých škál v našom výskume a to u obidvoch výskumných vzoriek.

     Korelačné matice poukázali na nevýznamné korelačné vzťahy niektorých položiek v rámci škál, a to:

-          Výrok 12 „Spravidla robím rozhodnutia, pri ktorých cítim, že sú správne“

-          Výrok 17 „Pri rozhodovaní je pre mňa dôležitejšie cítiť, že rozhodnutie je správne, ako mať preň racionálne dôvody“

 Obidve tieto položky sú súčasťou intuitívnej škály a slabý vzťah s ostatnými položkami škály bol naznačený len u skupiny manažérov.

-          Výrok 4 „ Pokiaľ cítim tlak, vyhýbam sa dôležitým rozhodnutiam“ zo skupiny výrokov vyhýbavej škály u manažérov.

-          Výroky 5,10 a 15 u spontánnej škály, ktoré sú orientované na hodnotenie rýchlosti rozhodnutia, napr. výrok 15 „Robím rýchle rozhodnutia“ a to len u manažérov.

    Vzhľadom k zamietnutiu nulovej hypotézy o normálnom rozložení sledovaných premenných u obidvoch našich výskumných vzoriek sme použili na porovnanie rozdielov medzi priemermi skupín Mann–Whitnejov U – test. Signifikantné rozdiely medzi skupinami sa potvrdili (sig. < 0,01) u racionálneho rozhodovacieho štýlu, kde manažéri dosahujú vyššie priemerné skóre oproti študentom, rovnako u intuitívneho štýlu. Signifikantný rozdiel medzi skupinami sa preukázal (sign. < 0,05) u vyhýbavého rozhodovacieho štýlu, pričom vyšší priemer dosahujú študenti. U závislej a spontánnej škály sme signifikantný rozdiel medzi skupinami nezistili.

     Podobne ako Baiocco, R., Laghi, F. a D`Alessio, M,  (2009) sme zistili štatisticky vysoko signifikantný vzťah (p=0,008)  medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovacím štýlom u manažérov a štatisticky veľmi vysoko signifikantný vzťah (p=0,000) u vysokoškolských študentov.

4.        Diskusia

     Nižšia vnútorná konzistencia sa u závislej škály v našich výskumných vzorkách nepreukázala oproti zisteniam z iných výskumov (Scott, Brucea, 1995, Loo, 2000, Sylvie, Huang, 2008, Avsec, 2012). Naopak z výsledkov vnútornej konzistencie v našom výskume sa ukazuje táto škála ako najspoľahlivejšia. Vnútornú konzistenciu pod hladinou 0,7 sme namerali len u spontánnej škály a len u vzorky manažérov. Toto zistenie potvrdzujú i korelačné matice, ktoré naznačujú nedostatočné korelácie medzi jednotlivými položkami spontánnej škály u výskumnej vzorky manažérov. Problematické sú výroky 5,10 a 15, ktoré sú orientované na hodnotenie rýchlosti rozhodnutia. Manažéri vo svojej praxi však často rozhodujú v časovom strese a preto sú naučení robiť rozhodnutie nie len efektívne, ale aj rýchlo. Podľa nášho názoru, nie je možné usudzovať u tejto výskumnej vzorky na základe výroku „Robím rýchle rozhodnutia“, alebo „Spravidla sa rozhodujem v krátkom časovom období“, že sa manažér, ktorý s takýmito výrokmi súhlasí, rozhoduje spontánne. Rýchlosť jeho rozhodnutí, podľa nášho názoru, nevypovedá nič o spôsobe rozhodnutia. Môže naznačiť, že nemá v takom prípade dostatok času na vyhodnotenie všetkých alternatív, tak ako očakávame u racionálneho štýlu, ale môže sa napriek tomu rozhodnúť spôsobom, ktorý zodpovedá niektorému z ďalších rozhodovacích štýlov (napr. intutívnemu).

     Rovnako problematické sa zdajú byť výroky 12 a 17 intuitívnej škály u manažérov. Výrok 12 „Spravidla robím rozhodnutia, pri ktorých cítim, že sú správne“  podľa nášho názoru nevylučuje, že takýto pocit môže participant prežívať i pri racionálnom rozhodovaní, takže podľa nás nekoreluje v dostatočnej miere s výrokmi, ktoré sýtia vo vyššej miere intuitívnu škálu, ako napríklad výrok 2 „Pri rozhodovaní sa spolieham na svoje inštinkty“.  Výrok 17 je sám o sebe zavádzajúci, pretože ako autori uvádzajú jednotlivé štýly sa vzájomne nevylučujú (Scott, Brucea, 1995). Výrok 17 „ Pri rozhodovaní je pre mňa dôležitejšie cítiť, že rozhodnutie je správne, ako mať preň racionálne dôvody“ však ponúka participantovi výber medzi racionálnym a intuitívnym rozhodovacím štýlom, takže sa musí pri hodnotení tohto výroku prikloniť k preferencii jedného, alebo druhého štýlu. Manažéri však používajú obidva tieto štýly, ako napríklad preukázal vo svojom výskume Agor (1986). Ďalším problematickým výrokom, ako sa ukázalo u našej výskumnej vzorky manažérov je výrok 4 vyhýbavej škály „Pokiaľ cítim tlak, vyhýbam sa dôležitým rozhodnutiam“. V tomto výroku by, podľa nášho názoru, bolo vhodné spresniť  aký tlak máme na mysli.

        Signifikantný korelačný vzťah medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovacím štýlom vnímame podobne ako Baiocco, R., Laghi, F. a D`Alessio, M,  (2009). Podľa nášho názoru výroky, ktoré sýtia spontánnu škálu sú formulované podobne ako výroky intuitívnej škály, len vo väčšej miere zohľadňujú časové hľadisko rozhodnutia. Ale práve intuitívny štýl jednotlivci často preferujú v časovej tiesni. Tento náš predpoklad potvrdzuje i Haren (1979) svojim tvrdením, že pri intuitívnom rozhodovacom štýle jednotlivec kladie dôraz okrem iného i na rýchlosť rozhodnutia.

    Psychometrické vlastnosti slovenskej verzie Dotazníka všeobecných rozhodovacích štýlov, ktoré sme overovali v našom predvýskume sú porovnateľné s výsledkami iných výskumov, či dokonca s výsledkami výskumu samotných autorov tohto nástroja. Napriek tomu však považuejeme za potrebné niektoré výroky upresniť. Len 25 položiek dotazníka je síce z hľadiska časovej náročnosti administrácie výhodou tohto nástroja, ale odporučili by sme jednotlivé škály doplniť o ďalšie výroky, ktoré by mohli zvýšiť jeho spoľahlivosť. Výroky, ktoré sýtia spontánnu škálu, je podľa nášho názoru potrebné preformulovať, aspoň pre účely slovenskej populácie, prípadne ich priradiť k intuitívnej škále a spontánny rozhodovací štýl neskúmať ako samostatnú škálu. Tieto návrh sa pokúšame preveriť v ďalšej fáze nášho výskumu.

     Za limity nášho predvýskumu je veľkosť výskumnej vzorky manažérov a samozrejme jazyk. I pri snahe preložiť dotazník tak, aby bol zrozumiteľný pre našich participantov, musíme pripustiť možnosť, že sme nezachytili v dostatočnej miere podstatu jednotlivých výrokov.

 Grantová podpora: VEGA 1/0899/15 Kariérové cesty absolventov vzdelávacích programov pre intelektovo nadané deti: voľba štúdia a povolania.