I-psychologia.sk

     Pred pár rokmi som čítal, že ľudia sa narodia s dvoma vrodenými strachmi - strach z výšok a strach z hluku. Všetky ostatné strachy sa naučíme a sú odvodené od týchto dvoch vrodených. Po prečítaní som si spomenul na dobu, keď som bol dieťa a presťahovali sme sa do bytovky na štvrté poschodie. Bol to veľmi nepríjemný pocit brániaci mi ísť na balkón, kde všetko vyzeralo tak ďaleko a vysoko. Časom však tento pocit "zmizol" a na balkón som chodil bežne, a bez toho nepríjemného pocitu. Zaujímavý rozdiel bol, že už som tú výšku vnímal inak, doslova ako keby to, čo vidím bolo bližšie. Odvtedy ubehlo mnoho rokov. Pred nedávnom som sa presťahoval do inej bytovky, tentoraz na šieste poschodie s malým, veľmi nízkym balkónikom (mám 198cm a balkón mi nieje ani po pás). Môj pocit úzkosti bol späť a predo mnou nová výzva, teda skôr zvedavosť čo sa stane s mojim pocitom časom.

     Venujem sa NLP a strach, prehnaný strach-fóbia je pomerne bežný problém, ktorý mávajú moji klienti. Aj keď bol môj zámer nechať tento pocit prirodzene (ako keď som bol dieta) odísť, moje skúsenosti a znalosti som podvedome aplikoval na moju situáciu, čo znamenalo, že na balkón chodím bežne bez nepríjemného pocitu o pár mesiacov skôr ako v detstve. História sa opakovala a rozdiel, ktorý môžem popísat je, že keď teraz prídem na ten náš nízky balkónik a pozriem sa dole, všetko je bližšie a väčšie, cítim sa normálne so zmyslom "niekde v pozadí pre bezpečnosť".

     Richard Bandler sa pýtal v 80-tych rokoch psychológov "Aký je jeden z najväčších problémov, s ktorým si neviete rady?". Odpovedali Fóbia. Jedno z užitočných pravidiel, ktorým sa Richard riadi je "AK NEVIEŠ AKO NIEČO SPRAVIŤ, NAJDI NIEKOHO KTO VIE AKO A NAUČ SA TO OD NEHO". Dal inzerát do novín, že dá 100 dolárov každému, kto mal kedysi fóbiu z niečoho a už nemá a je ochotný mu o tom porozprávať. Ozvali sa rôzni ľudia, a tí ktorí hovorili pravdu sa zhodovali v niekoľkých bodoch. Jedna z odpovedí, ktoré sa opakovali bola "PO ROKOCH SOM SA PROSTE RAZ ZOBUDIL A POVEDAL SOM SI - UŽ MÁM TOHO DOSŤ, veď je to smiešne, aby som sa bála výťahu ?!?" a nastala zmena. Poznám mnoho ľudí vrátane mojej priateľky, ktorí majú rôzne strachy alebo fóbie, a proste im nevadia - resp. vadia len nechcú zmenu - ešte nemajú DOSŤ. To je lekcia, ktorú sa učím už dlhé roky - pomáhať len tým, ktorí o pomoc požiadajú. Veľakrát som sa snažil vysvetliť mojej priateľke, že fóbiu z hmyzu nemusí mať, že ju prevediem zmenou, ale ona: "NIE!" A tak som prestal naliehať, a len sa usmievam popod fúzy, keď sme na kávičke a priblíži sa rôznorodý hmyz a spôsobí, že začne výskať a pod. :)

     Náš mozog ma úžasnú schopnosť jednorázového učenia. Stačí jeden silný zažitok ako uštipnutie včely, zaseknutie vo výťahu, autonehoda ... ... a dokážeme si emóciu, ktorú tento zážitok vyvolá okamžite zapametat ako varovanie do budúcna, aby sme sa vyhli takejto situácii. Po takýchto silných zážitkoch stačí len pomyslenie na objekt, alebo miesto a nepríjemný pocit sa okamžite dostaví. Pocit v okolí žalúdka hovoriaci: "choď späť, choď späť" pocit, ktorý môže byť taký silný, paralyzujúci celé telo, lebo možem zomrieť! Raz som komunikoval so známym, ktorý mi hovoril: "Mám fóbiu z potkanov. Minule som išiel večer po ulici a z kanála vybehli dvaja potkani. Neuveríš, ale ja som normálne zamrzol. Zostal som stáť na ulici, paralyzovaný bez pohybu dufajúc, že újdu preč". Inde som čítal o prípadoch, kedy človeka napadol medveď a on proste odpadol - čo mu zachránilo pravdepodobne život, lebo medveď ho zahrabal do lístia a odišiel. Kedykoľvek sa nachádzame v situácii, ktorú v zlomku sekundy vyhodnotíme - IDE O ŽIVOT, kontrolu nad telom plne preberá podvedomie a použije pravdepodobne jednu z nasledujúcich štyroch možností - BOJUJ, UTEČ, ZLOŽ sa (odpadni), ZAMRZNI. Všetky štyri možnosti sú podvedomé a slúžia ako ochrana vlastného života. Zamrznúť pri podkanovi, utekať od včely, odpadnúť pri medvedovi, okamžite zabiť najbližší hmyz a pod..

      Ako každý systém aj pocit strachu sa môžeme naučiť používať neefektívne. Fóbia z výťahu, tmy, ľudí, malých priestorov a pod. Je obrovský rozdiel vidieť rozpadnutý výťah a cítiť strach a vidieť normálny výťah, ktorý používajú bežne ľudia a takisto cítiť strach. Ak sa niekto môže naučiť báť rozprávať pred skupinou ľudí, tak sa môže naučiť užívať si rozprávanie pred skupinou ľudí. Jeden známy sa bál výšok, a o pár rokov som videl fotku ako visí na skale bez istenia s blaženým výrazom na tvári!!!

     Možno sa niektorí pýtate "OK ak mám fóbiu a chcem to zmeniť, ako to mám spraviť, kolko to trvá?". Vyššie v texte som spomínal, že fóbiu si spravidla vytvoríme v zlomku sekundy, takže predpokladám, že aj nová reakcia prebehne v zlomku sekundy. Osobne to neviem spraviť zatial v zlomku sekundy, avšak najrýchlejšia zmena fóbie, ktorou som previedol známeho trvala cca 10 minut - fóbia z pavúkov. Aj keď nie vždy som úspešne previedol klienta zmenou, ktorú chcel, znamená to len - KEĎ NEFUNGUJE ČO ROBÍM, NABUDÚCE TO UROBÍM INAK. Kto chce, skôr či neskôr cestu nájde. Určite je mnoho spôsobov, ako sa naučiť zmenit nežiadúcu reakciu a jedna z ciest, ktorá viem, že funguje je NLP, takže doporučujem vyhľadať niekoho, kto sa venuje NLP, alebo kohokoľvek kto VIE AKO. :)

www.isaman.sk