Príspevok približuje čitateľom teóriu úspešnej inteligencie a jej úlohu v prístupe vedenia WICS autora R.J.Sternberga.
Kľúčové slová: inteligencia, úspešná inteligencia, WICS prístup, vedenie.
Pojem úspešná inteligencia vychádza z triarchickej teórie inteligencie Róberta J. Sternberga. Tento pojem vyjadruje inteligenciu potrebnú k dosiahnutiu dôležitých cieľov v kontexte reálneho sveta.
Podľa R.J.Sternberga (2001, s.9) si úspešný ľudia „...osvojili a využili plný rozsah intelektuálnych schopností, a nespoliehali sa príliš na inertnú inteligenciu. Poznajú svoje prednosti i slabiny. Ťažia zo svojich predností a kompenzujú alebo odstraňujú svoje slabiny“ Autor rozoznáva 3 zložky úspešnej inteligencie:
1. Analytická inteligencia, ktorá nám umožňuje úspešne riešiť problémy a to ich rozpoznaním, definovaním, formulovaním strategického riešenia s využívaním relevantných informácii a efektívnym rozložením prostriedkov. Dôležitou súčasťou tejto zložky inteligencie je podľa autora teórie i sledovanie postupu v priebehu procesu riešenia problému – monitorovanie a jeho hodnotenie. Úspešne inteligentní ľudia nie sú neomylní a nie všetky ich rozhodnutia sú správne, ale monitorujú a hodnotia svoje vlastné rozhodnutia a ich procesy a vedia svoje chyby odhaliť a napraviť.
2. Druhou zložkou úspešnej inteligencie je kreatívna inteligencia – v našej literatúre označovaná tiež ako tvorivá inteligencia. Zjednodušene povedané kreatívna inteligencia nám umožňuje využívať vlastné skúsenosti k rutinnému riešeniu známych problémov a tým nám poskytuje priestor pre tvorbu kreatívnych (tvorivých) riešení nových, doposiaľ neznámych problémov. Najdôležitejším aspektom tejto zložky je prekročenie hraníc daného – známeho a vytvorenie novej a zaujímavej myšlienky. Druhým aspektom kreativity je podľa autora analytická inteligencia a tretím praktická inteligencia. Kreativita je preto akýmsi mostom medzi analytickou a praktickou inteligenciou. Úspešne inteligentní ľudia aktívne hľadajú vzory a neskôr sa nimi i stávajú, skúmajú a hodnotia predsudky a podporujú i ostatných k tejto činnosti, dovolia sebe i ostatným robiť chyby, prijímajú rozumné riziko a povzbudzujú k tomu i ostatných, vyhľadávajú pre seba i pre iných úlohy kde sa dá uplatniť kreativita (tvorivosť), aktívne definujú a redefinujú problémy a podporujú v tom i ostatných, vyhľadávajú odmenu za kreativitu a sami ju odmeňujú, tolerujú nejednoznačnosť, uvedomujú si prekážky, ktoré musia prekonať, sú ochotní rásť a rozvíjať sa a chápu dôležitosť vplyvu prostredia na osobnosť (Sternberg, 2001).
3. Treťou zložkou je praktická inteligencia, vďaka ktorej sú úspešní ľudia schopní uviesť riešenie do života. Prakticky inteligentní človek sa vyznačuje ľahkým získavaním a používaním tzv. tichých znalosti (Sternberg, 2001). Tichú znalosť môžeme charakterizovať tromi črtami : a) Slovom „ako“, tichá znalosť znamená správanie, ide o prirodzené postupy,b) Je podstatná pre dosiahnutie cieľov dôležitých pre jednotlivca, nejde teda akademické znalosti bez praktického využitia,c) Získavame ju samostatne, len s malou pomocou zo strany ostatných (Sternberg, 2001)
Sternberg (2001) poukazuje, na základe svojich výskumov, na súvislosť tichej znalosti s úspechom manažérov.
Tichá znalosť je aspekt úspešnej inteligencie, ktorý pomáha jednotlivcom prispôsobiť sa prostrediu, pochopiť ako systém pracuje a správať sa tak aby pracoval i pre nich. Úspešná inteligencia však vyžaduje nastolenie rovnováhy medzi tým, kedy je treba sa prispôsobiť a tým, kedy je lepšie zmeniť prostredie. Treťou možnosťou je tvarovanie prostredia. Úspešný človek sa teda nie len adaptuje na určité prostredie, ale sám toto prostredie i vytvára a vie v pravú chvíľu vyhodnotiť, kedy je lepšie zmeniť prostredie svojho pôsobenia.
Ľudia s praktickou inteligenciou aktívne vyhľadávajú tichú znalosť, ktorá je obsiahnutá a často i skrytá v prostredí, zbavujú sa tichej znalosti, ktorá už nie je užitočná a riadia sa aktuálnou. Chápu, že nie je podstatné ako sú skúsení, ale to ako vedia z tejto skúsenosti ťažiť. Praktická inteligencia je podľa Sterberga kľúčom k úspechu a tí, ktorí ju dokážu kombinovať s analytickou a kreatívnou, budú tí najúspešnejší (Sternberg, 2001).
Úspešnú inteligenciu zahŕňa i autorov tzv. WICS prístup k vedeniu, ktorý nadväzuje na staršie teórie vrátane teórie čŕt, situačných modelov, behaviorálnych prístupov, kontingencie a transformačných prístupov.
WICS je skratka, ktorá je zložená z prvých písmen pojmov: múdrosť (wisdom), inteligencia (intelligence), kreativita – tvorivosť (creativity) a ich syntéza (synthesized). Ambíciou tohto prístupu je ukázať, ako úspešné vedenie zahŕňa syntézu troch kvalít, najmä kreativity, ktorá sa používa na tvorbu príbehov „Stories“. Tieto príbehy slúžia ako ústredný bod pre nasledovníkov vodcu, ktorí sa snažia pochopiť jeho ciele. Takýmto príbehom, ktorý vodca vytvorí okolo vlastnej osoby, môže napríklad byť „Vodca – lekár“, ktorý dokáže „vyliečiť“ to, čo je s organizáciou zlé, čo je v nej nesprávne – „choré“. Dôležité pre úspech vedenia vodcu (manažéra), ktorý sa snaží vytvoriť okolo svojej osoby a svojich cieľov v organizácii takýto príbeh, je schopnosť presvedčiť svojich nasledovníkov (podriadených a spolupracovníkov) o vhodnosti tohto príbehu, o vlastnej schopnosti naplniť ciele a zároveň realizovať tento „príbeh“ takým spôsobom, ktorý naznačuje, že je úspešný (vzhľadom na možnosť existencie rozdielu medzi vnímaním a realitou) a na konci tohto „príbehu“ schopnosť presvedčiť, že bolo dosiahnuté to čo malo byť.
V centre WICS prístupu je vyššie spomenutá úspešná inteligencia, ako schopnosť dosahovať vlastné ciele v živote, vzhľadom k sociokultúrnemu kontextu a to prispôsobením sa prostrediu, jeho tvarovaním, alebo výberom na základe vyváženej analýzy a vďaka kreativite a praktickým zručnostiam . Základom schopnosti dosiahnutia cieľov sú výkonové procesy „metacomponents“ : uznávanie existencie problému, definovanie a redifinovanie problému, prideľovanie zdrojov na riešenie problému, formulovanie stratégie a sledovanie a vyhodnocovanie riešenia (Sternberg, 2008). Dôležité je vyhodnocovanie účinnosti riešenia problému, potom čo bol problém vyriešený. Analytická inteligencia sa zapája, keď aplikujeme tieto procesy na pomerne abstraktné problémy, ktoré však majú pomerne známu formu. Kreatívna inteligencia sa zapája na riešenie relatívne nových úloh a situácii, a praktická inteligencia sa týka procesov každodenných problémov za účelom prispôsobenia sa, tvarovania a výberu prostredia (Sternberg, 2008).
WICS prístup rozlišuje medzi kreativitou a kreatívnou inteligenciou. Kreativita vyžaduje kreatívnu – tvorivú inteligenciu na generáciu nápadov, ale okrem nej zahŕňa i poznanie, túžbu premýšľať novým spôsobom, atribúty osobnosti ako je tolerancia dvojznačnosti, sklony k „rozumnému“ riskovaniu, ochota prekonávať prekážky, vnútornú motiváciu a prostredie, ktoré podporuje kreativitu (situačné faktory). Kreativita (tvorivosť) obsahuje i analytickú a praktickú inteligenciu, pričom analytická inteligencia sa používa na určenie kreatívnosti autora riešenia a na zistenie či toto riešenie je dobrým riešením daného problému. Praktická inteligencia sa používa na implementáciu riešenia a presviedčanie ostatných, že niečie riešenia sú skutočne dobré, a že by mali byť vzaté do úvahy (Sternberg, 2008). Múdrosť v tomto prístupe je chápaná ako schopnosť používať niečiu úspešnú inteligenciu, kreativitu a znalosti k spoločnému dobru tak, že sú v rovnováhe vlastné záujmy jednotlivca (intrapersonálne) so záujmami iných ľudí (interpersonálne) a s väčšinovými záujmami (extrapersonálne) a to počas krátkodobých i dlhodobých vzájomných vzťahov. Môžeme teda povedať, že múdrosť zahŕňa aj inteligenciu a kreativitu, ktoré sú aplikované nie len pre dosiahnutie vlastných cieľov, ale i cieľov iných ľudí a tiež väčších spoločenských záujmov. Inteligencia, múdrosť a kreativita (tvorivosť) podľa tohto prístupu stavajú na sebe (jedna na druhej). Človek môže byť inteligentný bez toho, aby bol kreatívny a múdry. Ak chce byť kreatívny, musí byť inteligentný na určitej úrovni a ak chce by múdry, musí byť aj inteligentný aj kreatívny. Autori WICS trvajú na tom, že najlepší vodcovia vykazujú prítomnosť všetkých troch komponentov. Rovnako tvrdia, že tieto zručnosti môžu byť rozvíjané (Sternberg, 2008).
WICS prístup popisuje vedenie prostredníctvom spôsobu akým človek formuje svoje správanie a ako ovplyvňuje rozhodovanie vo vedení organizácie ( (Sternberg, 2003, Sternberg, 2004, Sternberg, Vroom, 2002). Základnou myšlienkou je, že človek potrebuje, aby tieto tri komponenty pracovali spoločne – syntetizovane, aby bol vysoko efektívnym vodcom (Sternberg, 2008). Často sa môžeme stretnúť s názorom, že človek sa ako vodca narodí, že je to teda určitá nemenná danosť, s ktorou prichádzame na svet. Prístup WICS schopnosť byť dobrým vodcom považuje za flexibilnú a dynamickú. Podľa tohto prístupu sú múdrosť, inteligencia a kreativita (tvorivosť) do určitej miery modifikovateľné formy rozvoja odborných znalostí, ktoré sa človek môže rozhodnúť použiť (alebo nie) v rámci rozhodovania vedenia ( manažmentu).
Rôzne kombinácie intelektuálnych schopností sú dôsledkom rôznych typov vedenia. Vodcovia (lídri, manažéri) sa líšia vo svojich pamäťových, analytických schopnostiach i praktických zručnostiach. Vodca s výraznými pamäťovými schopnosťami na úkor ostatných druhov zručností má obrovské množstvo vedomostí, ale nevie ich efektívne využívať. Vodca, ktorého doménou sú analytické schopnosti, rovnako ako pamäťové, môže byť schopný získať relevantné informácie a efektívne ich analyzovať, ale nemusí byť schopný presvedčiť ostatných, že jeho analýza je správna. Vodca, ktorý bude mať dobrú pamäť, analytické i praktické zručnosti s najväčšou pravdepodobnosťou bude úspešný v ovplyvňovaní ostatných. V reálnom svete samozrejme existujú i vodcovia, ktorí vynikajú v praktických zručnostiach, ale nie v analytických schopnostiach a zároveň majú slabšiu pamäť a pod. (Stenberg, 2008). Vodca môže mať všetky uvedené zručnosti a dispozície a stále mu môže chýbať pravdepodobne tá najdôležitejšia kvalita, ktorá je možno i tou najvzácnejšou a to je múdrosť. Múdrosť sa podľa autorov WICS prístupu odráža v piatich zložkách:
1. Bohaté faktické vedomosti (všeobecné a špecifické znalosti o podmienkach života a ich variáciách)
2. Bohaté procedurálne vedomosti (všeobecné a špecifické znalosti o stratégiách úsudku)
3. Schopnosť posúdiť kontext životnej situácie (vedomosti o súvislostiach života, a o ich časovom (vývojovom) hľadisku)
4. Relativizmus (znalosti o rozdieloch v hodnotách, cieľoch a prioritách)
5. Neistoty (znalosti o relatívnej neistote a nepredvídateľnosti života a spôsobov riadenia (vedenia))(Sternberg, 2008).
Múdri vodcovia sa nesprávajú len v prospech vlastných záujmov, ale ani tieto záujmy neignorujú. Múdri vodcovia sa snažia o rovnováhu rôznych druhov záujmov, vrátane ich vlastných, ich nasledovníkov a záujmov organizácie, za ktorých napĺňanie sú zodpovední. Tiež si uvedomujú, že je potrebné zosúladiť záujmy svojej skupiny alebo organizácie s ďalšími skupinami a organizáciami, pretože žiadna skupina nepracuje vo vákuu. Uvedomujú si, že to čo sa zdá byť neadekvátne opatrným postupom z krátkodobého hľadiska, sa môže osvedčiť v dlhodobou horizonte (Sternberg 2008). Oproti tomu neúspešní vodcovia často vykazujú určité stereotypné omyly v ich myslení, ako napríklad nerealistický optimizmus, keď si myslia, že sú tak inteligentní a efektívni, že môžu robiť čo chcú, alebo egocentrický klam či klam vševedúcnosti, všemohúcnosti, nezraniteľnosti a etického uvoľnenia. Tieto omyly môžu byť dôvodom stroskotania vodcu napriek tomu, že je kreatívny a inteligentný.
Prístup WICS k vedeniu otvára mnoho ďalších otázok a veľký priestor pre ďalšie výskumy. Výskum, ktorý bol doteraz vykonaný Robertom Sternbergom a jeho spolupracovníkmi preukázal napr., že testy úspešnej inteligencie výrazne zlepšili predpoveď úspechu v niektorých vzdelávacích zariadeniach (Sternberg, 2004) Výskumy ukazujú, že kreatívna inteligencia a kreativita, divergentné myslenie pozitívne koreluje s úspešným vedením ( napr. Baehr, 1992; Mumford & Connelly, 1991 in Sternberg, 2008, Mumford, Scott, Gaddis, a Strange, 2002).
Otázkou úspešnej inteligencie ako formy rozvoja úspešných jednotlivcov zdravej školy sa na Slovensku zaoberá kolektív na katedre Psychológie PF UMB v Banskej Bystrici (Kaliská, 2014). Naším zámerom je v budúcnosti v rámci dizertačnej práce posúdiť úspešnú inteligenciu v kontexte rozhodovacích štýlov manažérov.
Grantová podpora: Centrum excelentnosti SAV „Centrum strategických analýz“ (CESTA) III/2/2011.
| « predchádzajúci príspevok potrebujem poradit | nasledujúci príspevok » NOVÝ VÝCVIK V GESTALT TERAPII OD PODZIMU 2015 |
Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!
Články