I-psychologia.sk

Z publikácie Virginia Satir: In her own words (preložila Hana Ščibranyová) .

Mnoho ľudí verí tomu, že jedinou formou rodiny, ktorá môže dobre fungovať je tá, kde rodičia uzatvoria manželstvo, splodia svoje dieťa okolo svojej dvadsiatky a zotrvajú v manželstve až do smrti, umožňujúc tým svojim deťom prijímať všetku starostlivosť od tých istých dospelých. Po stáročia až doteraz bola táto forma považovaná za najlepšiu formu rodiny. Postavenie všetkých ostatných foriem (rodiny so slobodným rodičom, zmiešané rodiny alebo rozšírené rodiny bez pokrvných zväzkov a iné netradičné formy rodinnej jednotky) je vnímané mnohými ľuďmi ako podradnejšie.

Som presvedčená, že dobre fungovať môže akákoľvek forma rodiny.

Moja definícia dobre fungujúcej rodiny znamená, že deti v nej vyrastajúce sa stanú dobre integrovanými dospelými a že dospelí, ktorí tento proces riadia, môžu žiť plnohodnotným životom. Mala som možnosť vidieť prekrásne, zdravé deti a spokojných dospelých v rámci každej formy rodiny. Tiež som videla nezdravé deti a nezdravých dospelých v každej z týchto foriem. O tom, či rodina dobre funguje nerozhoduje samotná forma rodiny, rozhodujúce sú skôr vzťahy medzi členmi rodiny.

Koncept, že každá rodinná forma môže dobre fungovať, je dnes veľmi dôležitý. Najmä v západnom svete vidíme, že sa rozvíjajú nové rodinné formy. Jednou z najbežnejších foriem je rodina s osamelým rodičom, mužom alebo ženou, ktorý je spríbuznený právne alebo pokrvne s dieťaťom alebo deťmi a vychováva ich sám/sama. Vidíme tiež veľa zmiešaných rodín, kde dospelí v rodine nie sú tí, ktorí dieťa počali a rodina vznikla po rozvode a po druhom sobáši alebo adopciou. Hrubý odhad v súčasnosti hovorí, že najmenej jedna tretina detí žije v zmiešaných rodinách alebo rodinách s jedným slobodným rodičom a tento počet zdá sa, že stále rastie. Preto je potrebné pamätať na to, že aj tieto rodiny môžu dobre fungovať.

Veľkou otázkou zostáva, ako je možné veci riadiť tak, aby každý v rodine získal a na ňu sa chcem v tomto článku sústrediť. Tiež na tých rodičov, ktorí v čase počatia svojho dieťaťa cítili s istotou, že obaja rodičia budú spolu, keď bude ich dieťa vyrastať.

Jedným z činiteľov, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, či budú vzťahy dobre fungovať, je stupeň sebaúcty, ktorý pociťuje každý člen rodiny.

Človek s vysokou sebaúctou je schopný chápať, čo sa okolo neho deje. Dokáže sa na seba spoľahnúť. Dokáže si dôverovať. Môže byť blízko s inými a má zmysluplné vzťahy aj s mužmi aj so ženami.

Najväčšou starosťou o dieťa v rodine s osamelým rodičom je, ako sa starať o dozrievanie dieťaťa alebo detí. Takže pomáha, aby sme poznávali dieťa a proces dozrievania. Dieťa je tou novou bytosťou, ktorá vyžaduje pomoc od iných, aby mohla dozrievať.

Celý článok nájdete na http://www.satir-institute.sk/2011/08/vs-adfrsor.html.