I-psychologia.sk

Problémy vo výchovno-vzdelávacom procese detí v predškolskom veku so syndrómom ADHD

V súčasnosti je problém vydelávania a výchovy detí so syndrómom ADHD stále naliehavejší. Ide o poruchu pozornosti, sprevádzanú hyperaktivitou, v dôsledku ktorej dochádza k typickým prejavom v správaní sa dieťaťa, akými sú neschopnosť koncentrácie, ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi, nadmerná pohyblivosť, obmedzená schopnosť včas reagovať na upozornenia, znížený pud sebazáchovy a pod. S ADHD sa spájajú aj poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, logopedické problémy), poruchy správania (impulzivita, vzdorovitosť...). Je potrebné si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé. Väčšinou tento problém spontánne vymizne v priebehu dospievania, čo súvisí so zrením mozgu a CNS.

Za obdobie najväčších problémov môžme označiť predškolské obdobie a obdobie mladšieho školského veku. Problémy vyplývajú hlavne z novej situácie, dieťa si musí zvykať na kolektív iných detí, na rešpektovanie určitých pravidiel, určitého systému. Táto situácia je zaťažujúca ako pre dieťa samotné, tak pre rodičov a v neposlednom rade pre učiteľky v materskej škole. Od dieťaťa sa postupne očakávajú výkony, ktoré stale poukazujú na vyššie uvedené problémy. Dieťa má problém s jemnou motorikou, nedarí sa mu dodržať hranice v kreslenom prejave, má problémy s vyjadrovaním, lebo sa snaží rozprávať príliš rýchlo a v hovorenom prejave je nedôsledné, nedokončí prácu, lebo ho zaujala iná činnosť, či vlastný (od danej témy odlišný) myšlienkový pochod.

V kolektíve často tekéto dieťa vyvoláva konflikty, alebo sa naopak nechá rýchlo vyprovokovať, nevedia sa prispôsobiť pravidlám, alebo si často vymýšľajú vlastné (odlišné od štandardných). Častá je aj vzdorovitosť a nerešpektovanie autority.

To všetko prispieva k vytvoreniu “imidžu” zlého dieťaťa, resp. obrátene – učiteľky, ktorá ho nevie zvládnuť a bezmocných rodičov.

V bežnej materskej škole, kde je primerný počet 20 detí v jednej triede sú pre výchovu a vzdelávanie detí so syndrómom ADHD veľmi obtiažne podmienky. K takýmto deťom je potrebné pristupovať veľmi citlivo, predovšetkým poskytnúť mu priestor, ventil, kde by mohlo nahromadené napätie a aktivitu vypustiť. Veľký prínos vidím by malo vytvorenie individuálneho výchovno - vzdelávacieho prostredia (menej výydoby – aspoň v priestore, kde sa má dieťa snažiť o výchovnovzdelávaciu aktivitu), striedať činnosti, začleňovať aktivity rozvíjajúce pohybovú zložku a pod. Je tiež veľmi dôležité vytýčiť dieťaťu jasné pravidlá, no zároveň nereagovať, nestupňovať jeho agresivitu, impulzívne výbuchy zlosti u týchto detí vo väčšine prípadov spontánne a za krátku dobu odznejú, predovšetkým je potrebné zabezpečiť, aby sa dieťaťu a jeho okoliu nič nestalo. A hlavne, v prípade pedagógov uvedomiť si, že dieťa s ADHD je iné ako ostatné deti a nikdy nevydrží sedieť a pracovať tak ako ony, je preto vylúčené porovnávať ho s ostatnými a vyžadovať od nieho niečo, čoho prosto nie je schopné – nie preto žeby nechcelo, ale preto, že to jednoducho kvôli odlišnému fungovaniu mozgu nedokáže.

Takisto veľmi účinnou je podporná liečebná a terapeutická metóda terapia snoezellen, kde sa dieťa, prostredníctvom multisenzorickej stimulácie uvoľní a je schopné sa lepšie sústrediť, je uvoľnenejšie.

Ako pre všetky poruchy, problémy, či nedostatky, aj tu platí – čím skôr, tým lepšie. Úspešné fungovanie sa odvíja od včasnej diagnostiky a včasnej úpravy podmienok a – stravy. Áno, veľa rodičov zaznamenalo podstatné zmeny v správaní dieťaťa (nežiaducim smerom), po podaní sladkostí, a to nielen čokolády, ale aj v podobe sirupov, či iných “maškŕt” s prídavkom umelých farbív. Pre deti s ADHD takisto nie je vhodné čerstvé ovocie, pretože obsahuje veľa cukrov, ktoré na dieťa pôsobia ako stimulanty a dieťa sa stáva doslova nezvládnuteľné.

Ešte je tu sporná otázka farmakologickej liečby. Mnohí rodičia sa bránia tomu, aby ich dieťa bolo “na liekoch”, je pravda, že nie vo všetkých prípadoch je to nevyhnutné. Miera hyperaktivity môže byť rôzna, v mnohých prípadoch však správne nastavené psychofarmaká môžu dieťaťu pomôcť lepšie sa sústrediť, lepšie zvládať agresivitu a impulzivitu a tým aj sebe a svojmu okoliu pomôcť zvládnuť najťažšie obdobie.