I-psychologia.sk

Žiaden výskum, ani ten sebalepší, by nemal veľkú hodnotu, ak by sme nemohli jeho výsledky pozitívne zužitkovať v praxi. Gottmanov súhrn výskumných zistení inšpiroval samotného autora výskumu k výstavbe základne, ktorá je dôležitá pre fungujúce partnerstvo v manželstve. Rozdelil ich do siedmich nasledovných základných princípov.

 

1.   Partneri by mali obnovovať svoju mapu lásky – mali by sa vedome zaujímať o svojho partnera/partnerku a jeho/jej život, aby poznali svet svojho partnera, napr. čo ho teší, čoho sa obáva, aké sú jeho priania, sny, čo ho stresuje. Je dôležité, aby sme si popri iných dôležitých informáciách o sebe, svete a iných ľuďoch vytvárali vo svojom mozgu priestor - ako John Gottman hovorí - „miesto, miestnosť pre partnera“, kde môžeme udržovať a obnovovať všetky relevantné informácie o svojom partnerovi (krátka ukážka je v článku Pozrite si svoje mapy lásky). Mapa lásky pomáha dvojici zostať v intenzívnejšom spojení aj vtedy, ak prežíva náročné alebo obťažné obdobie, napr. po narodení dieťaťa.

2.   Partnerstvo zbližuje a udržiava aj vzájomná pozitívna náklonnosť k partnerovi/partnerke a starostlivosť o pozitíva, ktorú Gottman označuje ako „výživu obdivu a nadšenia“ - jej úlohou je uvedomovať si pozitívne aspekty svojho partner/partnerky a svojho manželstva, pripomínať a oživovať, či znovu nabíjať energiu lásky a vzájomných pozitívnych očakávaní a zážitkov (napr. pravidelným návratom k pozitívnym charakteristikám, ktoré si ceníte u svojho partnera a k situáciám, v ktorých sa prejavujú, rozhovormi o historických okamihoch vášho manželstva, o vašej filozofii manželského spolužitia a inými zaujímavými postupmi). Okamžité alebo trvalé zisky dvojice môžu pomáhať ozdravovať a posilňovať párovú väzbu a ľahšie premosťovať chvíle hnevu, stresu, pocitov vzdialenia sa, bolesti či osamelosti. Prax ukazuje, že mnohé dvojice majú v tomto bode veľa rezerv, že ich negativita k partnerovi pochováva počiatočnú náklonnosť, živí beznádejný postoj k manželstvu a vytvára sa dojem, že tu nie je nič, čo by sa dalo obdivovať alebo z čoho je možné byť nadšený. V skutočnosti sa starostlivosť o tento priestor partnerského života vymkla dvojici z rúk.

3.   Ako z predošlého vyplýva, dvojica sa pri problémoch od seba vzďaľuje. Ide o prirodzený a automatický sebazáchovný postup na znovuzískanie stability pri ohrození. Je základnou chybou a nešťastím viniť druhého z vlastnej nepohody, vzdialenosti alebo osamelosti. Aby k obratu medzi partnermi mohlo dôjsť, vyžaduje to úprimnosť a spravodlivosť nielen k partnerovi, ale aj sebe samému. Obrat nastane, ak túto automatickú tendenciu začnú partneri vnímať a vedome sa obrátia k sebe namiesto od seba. Jedným z kľúčových krokov je objaviť v sebe, čo môžete urobiť pre zlepšenie namiesto toho, aby ste sa zamerali na to, čo by mal urobiť váš partner/partnerka. Aj tento princíp môže vyžadovať, aby sa partneri viac opierali o svoj rešpekt a citlivosť, vkladali ich do situácie, aj keď je ich partner práve v nepohode alebo na obťažnom mieste.

4.   Ďalším dôležitým princípom pre fungovanie vzťahu je dosiahnuť rovnováhu vo vzájomnom vplyve pri riadení spoločných záležitostí. Slabinou býva fakt, že dominantný partner (bez ohľadu alebo aj s prihliadnutím na jeho gender) sa usiluje jednostranne presadiť pravidlá, ktorými obmedzuje právomoci druhého. V najstabilnejších vzťahoch sa uplatňuje vzájomný rešpekt a úcta a rozhodnutia nerobí len „mocnejší“ partner, ale obaja partneri sa striedajú a využívajú svoje práva a „moc“ rozhodovať. Partneri tým, že sú odlišní, sa môžu vzájomne od seba veľa učiť: muži sa môžu veľa učiť od žien a ženy od mužov. Vzťahu naopak škodí, ak sa rozdielnosť využíva proti partnerovi negatívnym spôsobom a osedlávajú sa tam nám už známi Gottmanovi „apokalyptickí jazdci“, ktorí vezú vzťah do záhuby... Zdravým, aj keď náročným východiskom pre pár je dovoliť, aby ma partner ovplyvnil.

5.   K prirodzeným situáciám v živote partnerov patrí riešenie rozmanitých problémov a konfliktov. Problémom v spolužití aj podľa Virginie Satirovej nie je problém, ktorý sa objaví, ale jeho zvládanie. Je dôležité opakujúcim sa bludným kruhom konfliktov v manželstve, ktoré ho môžu podľa Gottmana aj zničiť, radšej predchádzať. Partneri by mali rozpoznať, čo ich uzamkne v probléme a prakticky sa prejavuje tak, že vedú opakované rozhovory o tom istom stále dookola bez východiska, pri tom sa cítia partnerom viac odmietaní, po diskusii sú ešte viac frustrovaní a zranení, emocionálne sa odpájajú, znižuje sa ich ochota polarizované pozície zbližovať. Ochota zvládať riešiteľné problémy je prvý krok vyjsť z tejto pasce: znamená byť zvedavý a začať objavovať, aké skryté a neprebádané záležitosti sú obsiahnuté v týchto zásekoch: aby partneri mohli z hĺbky nedorozumenia vyniesť na svetlo a deliť sa o svoje najvýznamnejšie osobné priania. John Gottman zistil, že sú to práve tieto hlboké priania, ktoré sú uzamknuté za cyklickými konfliktami. Aj keď sú mnohé návody ako konflikty riešiť svojou podstatou správne, často sa dvojici nepodarí ich v živote uplatňovať. Preto je dôležité sa učiť a uplatňovať mäkší začiatok, dovoliť si robiť chyby a učiť sa ich opravovať, učiť sa upokojovať seba a partnera, robiť kompromisy a učiť sa tolerovať chyby druhého.

6.   Súčasťou tohto procesu učenia je vedieť sa dotýkať a narábať s prianiami partnera (nielen svojimi), aby bolo možné odomknúť základný blok, ktorým by sa dvojica mohla dostať do záplavy negativity. Ukážkou takéhoto základného bloku môže byť napríklad upratovanie v domácnosti - keď ona chce, aby bol poriadnejší a on zasa, aby ho prestala dirigovať. V jadre tohto konfliktu dvojice boli skryté priania: jej prianie mať poriadok a bezpečie vo svojom domove a jeho prianie mať doma slobodu. Pri práci na konflikte obaja partneri rozpoznávali, čo je pre nich nediskutovateľné, čo si chcú udržať: partnerka chce, aby nechávali po sebe čistý riad v kuchyni alebo čistú kúpeľňu, partner chce nechávať svoje papiere s poznámkami na stole, aj keď prácu na nich skončil. Potom obaja partneri preskúmali oblasti, kde sú flexibilní: Ona pripustila, že môže byť v určitom neporiadku, ak je uprataná špina. On bol ochotný sa zúčastňovať na umývaní riadu alebo kúpeľne, ak to nebude ona od neho striktne vyžadovať zakaždým. Súčasný kompromis vedie oboch k zodpovednosti za udržiavanie čistoty v kuchyni aj kúpeľni, manželka ho nebude upozorňovať na jeho veci častejšie ako raz týždenne. Ak si s tým on neporadí, ona mu naskladá jeho veci na kôpku a dá mu ich do pracovne. Trvale prebiehajúci rozpor: ona vždy bude nenávidieť neporiadok a on vždy bude nenávidieť poriadkumilovnosť.

7.   V partnerstve je silnou stránkou možnosť určitej transcendencie, prekročenie seba od ja k ty a k my. Je to veľmi silný dar i špeciálny potenciál pre život dvojice. Vytvárať spoločný význam - my a deliť sa oň je príležitosť, ako využívať a súčasne obohacovať svoje spojenie a vytvárať jedinečné zážitky tretieho druhu. K spoločným zážitkom môžu patriť aj rôzne rituály dvojice alebo rodiny, spoločné plánované a dosahované ciele, role, hodnoty, sny, symboly.

Je dobré, ak páry dbajú o svoj vzťah stále, a vyberajú si pre seba práve to, čo potrebujú najviac. Napokon k tomu patrí mať stále zapnutý „detektor s zabudovaným varovným signálom“, keď je kvalita manželstva ohrozená.