Mnohé partnerské vzťahy začínajú veľkým očarením, vzájomnou príťažlivosťou a zamilovanosťou, kedy si partneri vyznávajú lásku slovami „bez teba nemôžem žiť“, „si zmyslom môjho života“, „ako som doteraz mohol/mohla bez teba existovať?“, „nikdy ťa neopustím“... Predstavujú si svoj budúci život s partnerom/partnerkou ako raj na zemi, no nie vždy sa im darí svoje sny a priania uskutočniť. Ako je možné, že očarenie časom vyprchá a realita je odrazu iná? Ako je možné, že partneri začnú strácať svoju nezávislosť a slobodu a odrazu žijú viac podľa predstavy a požiadaviek svojho partnera/partnerky ako svojej vlastnej? Ako je možné, že sa nechajú aj opakovane partnerom/partnerkou využívať alebo ponižovať? Ako to, že je tak ťažké sa opäť postaviť na vlastné nohy a znovu nadobudnúť pocit vnútornej slobody a spokojnosti? Ako sa zachovať, keď vám niekto blízky
· opakuje, že ho vaše problémy vôbec nezaujímajú?
· hovorí, že nie je správne, ak hovoríte o sebe, že je sebecké chcieť niečo pre seba?
· pripomína, že nie je vhodné, ak cítite hnev (strach, radosť, ...) alebo ak sa vyjadrujete o svojich pocitoch?
· zdôrazňuje, čo máte alebo nemáte robiť alebo kedy to máte robiť?
· sústavne vraví, že máte byť človekom silným, šťastným, spokojnejším, menej sebeckým, schopnejším, ...?
· sľubuje, že už bude iný, no podmieni to tým, ak vy niečo urobíte?
· opakuje, že keby nebolo vás, tak by nepil, nerobil by niečo, čo sa vám nepáči?
· tvrdí, že jeho šťastie máte vo svojich rukách? ...
Iným príkladom, kedy sa človek cíti vo vzťahu spútaný a nespokojný je, ak ho niektorý člen rodiny (môže to byť matka, otec, súrodenec, vlastné dieťa a iný príbuzný) alebo niekto zo známych sústavne kontroluje, nedôveruje mu, spochybňuje ho, snaží sa ho riadiť a ovládať, svojimi nárokmi a očakávaniami si ho neviditeľným spôsobom pripútava a spúšťa v ňom pocity strachu a viny, ak sa nespráva tak, ako to očakávajú alebo vyžadujú iní. Ilustrovať to môže hrozba otca adresovaná dospelej dcére: „Nedovolím, aby ste s manželom bývali inde ako v mojom dome! To by ste ma tak urazili, že by som ťa radšej vydedil.“ Alebo napohľad nevinná poznámka matky: „Ako si bez teba poradím? Veď vieš, že každý rok o tomto čase bývame spolu.“
.
Veľkým problémom je, ak je v rodine niekto závislý na alkohole, drogách, hazardných hrách, práci, ... a ostatní členovia rodiny sa pýtajú: „Čo viac ešte máme urobiť, keď sme už všeličo vyskúšali a nič nepomáha?“
.
Odpovede na tieto a ďalšie otázky, ako opäť získať rešpekt k sebe a vnútornú slobodu vo vzťahu a pritom ho rozvíjať zdravším a funkčnejším spôsobom k vzájomnej úcte, láske a slobode, budeme objavovať počas zaujímavého dvojdňového seminára Smäd po slobode: Od závislosti k voľbe.
Články