Človek si myslí, že vždy je na čo spomínať, skúsil som si však urobiť malý test na spomienky s časovou osou.
Zostavil som si tabuľku s rokmi od narodenia až po dnešok s úmyslom pripísať každému roku významné osobné, alebo spoločenské udalosti, na ktoré si pamätám, ktoré sa ma dotkli, alebo ovplyvnili môj život alebo čokoľvek, čo sa stalo v tom roku, na čo si bezpečne spomínam.
Roky mladosti, roky štúdia a vojenčiny som ľahko vyplnil, aj začiatky samostatného života. Potom prišli na rad hlavne rodinné udalosti, deti a ich prvé roky až po dospievanie.
Neskôr nastal čas, v ktorom akoby sa nič nedialo..., trochu z tej šedi života vytŕčajú len rodinné dovolenky. Ale tiež nie je ľahké spomenúť si, v ktorom roku sme to boli v Bulharsku, či v Tatrách?
Skúste si urobiť takýto test bez pomoci dokladov, kalendárov, či poznámok - len z pamäti. Výsledok bude určite zaujímavý a nad niektorými rokmi sa iste trochu natrápite, u niektorých si možno nespomeniete na nič.
Čo to vlastne kvalita života je, ak sa dnes pozeráme na riedko vyplnený dotazník?
Možno je najdôležitejší silný okamih prítomnosti, ktorý zanecháva stopu v minulosti a zapíše sa do pamäti pre spomienky.
Možno je to tak - mladý človek nemá popísaný spomienkový priestor zážitkami, aby mu pamäťové bunky nezleniveli, vypĺňa si ich fantáziou, predstavami, snením a túžbou.
Malé i veľké sny sa v živote postupne napĺňajú, alebo sú zabudnuté, miesto v pamäti sa plní prežitými skúsenosťami a dojmami.
Človek postupne stráca schopnosť snívať (stráca ilúzie...), už sa toľko nezaoberá fantastickými predstavami a túžbami a začína sa častejšie vracať do spomienok, začína ho zaujímať história.
« predchádzajúci príspevok Teoretické a konceptuálne východiská systemických terapií | nasledujúci príspevok » Poruchy pozornosti a hyperaktivita |
Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!