Aktívne sociálne učenie v rukách psychológov PÚ OS SR

V dnešnej dobe, výraznejšie ako kedykoľvek predtým, zaznieva silná potreba disponovať tými najkvalitnejšími zamestnancami. Aký to je, najkvalitnejší zamestnanec? Mohli by sme hľadať v literatúre a uvádzať rôzne definície z učebníc personalistiky či psychológie, no to nie je cieľom tohto článku. Pre naše potreby stačí povedať, že v podmienkach ozbrojených síl je to človek, ktorý má vzdelanie a zručnosti na výkon funkcie, pre ktorú je predurčený.

Personálny úrad Ozbrojených síl SR si dostatočne uvedomuje potrebu kvalitného personálu, a to najmä personálu, ktorý zodpovedá za obsadenie voľných pozícií v celých ozbrojených silách. Ľudia, ktorí zabezpečujú plnenie požiadaviek pri nábore nových príslušníkov do voľných pozícií na útvaroch, sú zaradení do Regrutačných stredísk Personálneho úradu OS SR. Na to, aby mohli čo najkvalitnejšie vykonávať svoje povolanie, potrebujú sa neustále vzdelávať a získavať čo najkvalitnejšie a najnovšie poznatky z oblasti personalistiky, ale i foriem a metód rekrutingu. Ako forma vzdelávania bolo zvolené aktívne sociálne učenie (ASU).

Účastníci takejto formy vzdelávania sú rozdeľovaní do skupín, ktoré majú maximálne dvanásť členov, čo je optimálny počet pre prácu formou aktívneho sociálneho učenia. Pre úspešne vykonané vzdelávanie je dôležité dodržanie čo najväčšej homogénnosti tréningovej skupiny, aby vzájomná interakcia bola čo najbližšia každému účastníkovi. Tréning vykonávaný metódou ASU obsahuje množstvo modelových situácií, ktoré sú plánované aktuálne pre konkrétny výcvik a pre špecifických účastníkov. Úlohy na riešenie vychádzajú z pracovného, prípadne spoločenského prostredia, v ktorom sa profesionáli pohybujú. Snažíme sa vyberať tie, ktoré sú pre to-ktoré funkčné zaradenie účastníkov typické, častejšie sa opakujú alebo sú nejakým spôsobom závažné. Vybrané úlohy následne upravujeme tak, aby neboli príliš zložité, ale ani príliš jednoduché. Počas výcvikov taktiež používame záznamovú techniku, aby sme sa k modelovým situáciám mohli vracať a hlbšie sa nimi zaoberať.

Počas priebehu výcvikov dochádza k zmenám postojov, osvojeniu si a prehĺbeniu sociálnych spôsobilostí, poznatkov, schopností a spôsobov konania. Riešiteľská činnosť v skupine pôsobí na formovanie niektorých zložiek individuálneho a skupinového vedomia. Prostredníctvom metódy ASU možno naučiť profesionálov alebo účastníkov výcvikov efektívnejšie riešiť problémy a konflikty, ktoré vznikajú pri ich každodennej činnosti, a to aj programovým utváraním nových stratégií ich riešenia. Tieto vytláčajú pôvodné, menej vhodné stratégie a návyky.

Pracovníci regrutačných stredísk, ale aj príslušníci niektorých útvarov si na vlastných zážitkoch odskúšali, čo dokáže a aké rozpätie má aktívne sociálne učenie. Dnes, pri vstupe do tretieho tisícročia, keď sa zaoberáme a máme zdokumentované vývojové trendy na niekoľko desiatok rokov dopredu, môžeme si klásť otázky: Môže mať metóda ďalšieho vzdelávania, ktorá sa zaoberajú ľudským prežívaním a správaním nejaké miesto v súčasnosti? Čím môže byť pre ozbrojené sily prínosnou?Čiastočnou odpoveďou sú aj regrutátori, ktorí metódou ASU niekoľko rokov získavajú zručnosti pre výkon svojej každodennej kvalitnej práce. Škála možných odpovedí je však širšia. Ide predovšetkým o rozvíjanie kvalitných komunikačných a sociálno-psychologických zručností pre manažment všetkých veliteľských stupňov. Sociálno-psychologický výcvik využíva pozitívnu atmosféru v skupine a zameriava sa na úspešné zvládanie namodelovaných situácií, ktoré dokonale odrážajú reálne situácie. Rád by som spomenul aj význam ASU pre získavanie citlivosti voči neverbálnej komunikácii. Komunikácia v ASU je základným kameňom pre ďalšie rozvojové témy, ktoré sa môžu zaoberať napr. tímovou spoluprácou – tá je zameraná na plnenie výziev, ktorým organizácia čelí. Tréningy tohto tipu sú zamerané na rozvoj vzájomnej komunikácie medzi členmi pracovnej skupiny alebo pracovného tímu. Modelové situácie tu predstavujú najmä zvládanie záťažových situácií, s ktorými sa trénovaná skupina stretáva v bežnom pracovnom živote. V modelovom prevedení sú to napríklad denné aktivity (príprava raňajok, obeda, zvládnutie menej alebo viac náročnej práce pri vopred nedefinovaných roliach účastníkov a pod). Počas týchto a podobných aktivít, ktoré sú dislokované mimo klasické pracovné prostredie (najčastejšie v prírode), účastníci riešia problémové situácie a prežívajú obdobné situácie ako na pracovisku. Avšak tu je možnosť pre nápravu, nácvik a redukciu nežiaducich úkonov a reakcií, ktoré sa pri tímovej spolupráci vyskytujú. Teambuilding je taktiež zameraný na predchádzanie burn-out syndrómu, najmä u skupín, ktoré spolu pôsobia dlhodobo.

Time manažment je určený pre nových manažérov, ktorí prichádzajú alebo majú byť ustanovení na manažérsku pozíciu. Pri tejto téme sa účastníci zaoberajú najvhodnejším rozdelením časového fondu, nacvičujú si spôsoby a metódy, ktorými sa vyhnú nebezpečenstvu nezvládnutého časového stresu a následnej chybovosti svojich rozhodnutí, príp. nedodržiavaniu termínov.

Prezentačné zručnosti sú určené pre profesionálov, ktorí pri svojej práci potrebujú vykonávať prezentácie, či už pre širšiu verejnosť alebo pre vnútorné potreby OS SR. Na tréningu sa účastníci oboznamujú s pravidlami efektívnej prezentácie pre konkrétny typ poslucháčov, aspektmi neverbálnej a verbálnej komunikácie a taktiež technickým prevedením – od samotnej prípravy prezentácie až po rozlúčenie sa. Pri neverbálnych prejavoch počas prezentácie sa zameriavame na zvládanie nevedomých prejavov, ktoré môžu odhaľovať našu nervozitu, nedokonalú znalosť problematiky, prípadne príliš vysoký rešpekt pred publikom. Pri téme verbálneho prejavu sa zameriavame na nácvik práce s hlasitosťou nášho vystúpenia, prípadne hlasovými technikami, ktoré nám popri neverbálnych prejavoch pomáhajú položiť dôraz na časti, ktoré chceme podčiarknuť. Taktiež je veľmi dôležité technické prevedenie prezentácie, a to od obľúbeného prevedenia v PowerPointe až po dokonalú prípravu všetkých drobností, ktoré by nás mohli počas prezentácie negatívne stresovať. Môže to byť ergonomické usporiadanie všetkých pomôcok, ako i samotné rozloženie technickej podpory.

Dôležitou témou, ktorej sa venujeme, je aj téma stresu a trémy pred a počas prezentácie. Tréma nám dokáže výrazným spôsobom skomplikovať samotné prevedenie, ale aj celkový dojem z prezentácie, nakoľko môže byť výrazne viditeľná, a to buď vo forme ustráchaného a „roztraseného“ podania prezentácie alebo prílišne sebavedomého a agresívneho prejavu. Účastníci si každý jeden detail odskúšajú na vlastných prezentáciách a dostávajú spätnú väzbu – tak od kolegov v skupine, ako i od lektorov –, ktorá je nenahraditeľnou súčasťou podobných výcvikov.

V neposlednom rade sa zaoberáme výcvikmi, ktoré sú zamerané na zvládanie stresu a záťažových situácií. Stres môže byť vo väčšine prípadov veľmi nepríjemným spoločníkom nášho každodenného pracovného života, pričom sa nám veľmi úspešne votrie i do súkromia, v ktorom by sme mali relaxovať, venovať sa rodine a koníčkom. Počas tréningov zameraných na zvládanie stresových situácií (či sa jedná o manažérske funkcie alebo funkcie v EOD tíme) sa pokúšame navodiť prvotnú stresovú situáciu, i keď niekedy s obavou o lektorov... Následne sa venujeme spôsobom individuálneho prežívania účastníkov, prípadne hľadania konkrétnych príčin a koreňov, prečo a akými mechanizmami na mňa daná situácia pôsobí tak „deštruktívne“. Pri následnej diskusii hovoríme o telesných a psychických prejavoch, ktoré stresovú reakciu sprevádzali, nakoľko verbalizácia konkrétnych zážitkov prispieva k odbúravaniu strachu z neznámeho. Informácia o tom, že podobné pocity má i niekto iný, je takisto veľmi oslobodzujúca. Relaxačné techniky a techniky na zvládanie bezprostredného stresu sú ďalším krokom výcviku a musím potvrdiť, že sú mimoriadne obľúbené. Účastníkom sa snažíme odovzdávať čo najviac praktických skúseností s autogénnym tréningom alebo Jacobsonovou progresívnou relaxáciou. Dôležitou súčasťou je aj osobnostný rozvoj samého seba, či už ide o kultivovanú schopnosť reflexie samého seba a ostatných alebo kultivovanosť pri prijímaní emócií. Príprava môže byť taktiež zameraná na zvládanie sociokultúrnych rozdielov pri plnení úloh mimo svoje prirodzené prostredie, zvládanie záťaže spojenej s novým prostredím, novými kolegami a pod.