Autor príspevku: Miriam Remišová

Kontakt: riart3gmail.com

Dátum pridania: 18. 8. 2016

Zdrojová stránka: http://www.i-psychologia.sk/view-3549.php

Predbežná správa o dôvodoch a vývoji nového dotazníka pre posúdenie preferencií v rozhodovaní.

      Spôsob rozhodovania sa, preferencie rozhodovacích štýlov, či individuálne rozdiely v tejto preferencii sú stredom záujmu mnohých výskumníkov už niekoľko desaťročí. Výskumníci pracujú s rôznymi prístupmi ku kategorizácii rozhodovacích štýlov. Jednotlivé kategórie sú často prepojené nie len pomenovaním jednotlivých rozhodovacích štýlov, ale i ich obsahom. Mnoho autorov vyvinulo i vlastnú škálu na meranie preferencie rozhodovacích štýlov a posúdenie prístupu k rozhodovacej situácii.

      V rámci dizertačnej práce „Individuálne rozdiely v rozhodovaní manažérov“, bolo našim zámerom posúdiť i preferenciu rozhodovacích štýlov. Pre tento účel sme vybrali model autorov Scottová a Bruce (1995), pretože tento model ide do najväčšej hĺbky, vzhľadom k svojej členitosti.

 „General Decision Making Style (GDMS)“

     Uvedení autori vytvorili dotazník pre posúdenie prístupu k rozhodovacej situácii a preferencií v tomto prístupe pod názvom „General Decision Making Style (GDMS)“. Tento dotazník sleduje päť rozhodovacích štýlov:

Racionálny rozhodovací štýl - kladie dôraz na vyhľadávanie a logické vyhodnotenie alternatív,

 Vyhýbavý rozhodovací štýl – tento štýl charakterizuje  odloženie a vyhnutie sa rozhodnutiu, 

 Závislý rozhodovací štýl  - kladie dôraz na vyhľadávanie názorov a smerovaní  iných osôb,

 Intuitívny rozhodovací štýl – pri tomto štýle sa rozhodovateľ spolieha na určité „tušenie“ a na pocity,

Spontánny rozhodovací štýl - kladie dôraz na bezprostrednosť rozhodnutia a snahu ukončiť rozhodovací proces čo najrýchlejšie (Scott & Bruce, 1995).

 Nedostatky dotazníka „General Decision Making Style (GDMS)“

     Pri hlbšom štúdiu výskumov, ktoré použili dotazník GDMS, sme zistili niekoľko problémov s jednotlivými škálami.

       Problematickou sa zdá byť závislá škála. Vnútorná konzistencia tejto škály, ktorá bola posudzovaná cronbachovým alfa, sa vo viacerých výskumoch pohybovala okolo 0,6 (napr. Loo, 2000, Sylvie & Huang, 2008, Avsec, 2012).

    Závislý a racionálny štýl vykazovali pozitívnu koreláciu (napr. Loo, 2000, Spicer & Radler-Smith, 2005, Baiocco, Laghi & D`Alessio, 2009,  Bavoľár & Orosová, 2015, Verma & Rangnekar, 2015, ai.). Spicer a Radler-Smith (2005) vysvetľujú tento vzťah, ako snahu/záujem jednotlivca zapojiť do rozhodovania i ostatných ľudí, ktorým dôverujú, Bavoľár a Orosová (2015) vnímajú požiadanie o radu ako súčasť racionálneho procesu a Verma a Rangnekar (2015) vysvetľujú tento vzťah vplyvom indického dedičstva kolektivizmu. Tento vzťah sa však, ako preukázali vyššie uvedené štúdie, vyskytuje nezávisle na kultúre. Pri posúdení psychometrických vlastností slovenského prekladu GDMS, sme v krátkom prieskume zistili, že pre 52% opýtaných (26 účastníkov z 50), hodnotí poradenie sa s inými ľuďmi, len ako ďalší spôsob získania informácií, ktoré následne posudzujú s ďalšími, iným spôsobom získanými, informáciami (Remišová, 2015).

      Za ďalší nedostatok tohto dotazníka považujeme potvrdený silný asociačný vzťah medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovacím štýlom (napr. Spicer & Radler-Smith, 2005, Baiocco, Laghi & D`Alessio, 2009,  Avsec, 2012, Verna & Rangnekar, 2015, ai.). Na základe týchto zistení je spontánny štýl často považovaný za „ druh vysokorýchlostného“ intuitívneho štýlu, ktorý používame v podmienkach časového tlaku (Baiocco, Laghi & D`Alessio, 2009). Charakteristika spontánneho rozhodovacieho štýlu, tak ako ho popisujú Scottová a Brucea (1995), spočíva v rýchlosti rozhodnutia a v jeho bezprostrednosti. Tieto charakteristiky rozhodovania sú však, v mnohých prípadoch, rovnaké i pre intuitívne rozhodovanie.

      Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli vytvoriť vlastnú škálu na posúdenie preferencie rozhodovacích štýlov.

 Vytýčenie cieľov     

     Našim cieľom bolo vytvoriť dotazník pre posúdenie preferencie individuálnych rozhodovacích štýlov, v ktorom

1. bude upravená závislá škála tak, aby celkové skóre tejto škály zohľadňovalo skutočnosť, že  niektorí  participanti získavajú informácie od iných ľudí s cieľom rozšíriť zdroje informácií,
2. bude zachovaných 5 rozhodovacích štýlov definovaných Scottovou a Bruceom (1995),

 a súčasne

1. nebudú potvrdené štatisticky signifikantné asociačné vzťahy medzi intuitívnym a spontánnym štýlom, čím by sme jasne odlíšili preferenciu i existenciu týchto štýlov.

      Dotazník, ktorý sme v našej práci vyvíjali sme pracovne nazvali Dotazník preferovaných rozhodovacích štýlov.

 Spontánny a intuitívny štýl

      V prvej etape sme sa pokúsili zadefinovať výroky, ktoré by charakterizovali spontánne a intuitívne rozhodovanie spôsobom, ktorý vylúči zámenu týchto rozhodovacích štýlov.  Tento zámer sme sa pokúsili docieliť vylúčením spoločných charakteristík obidvoch štýlov rozhodovania z jednotlivých výrokov.  

     Pološtrukturovaným rozhovorom sme zisťovali, v  akých situáciách sa jednotlivci rozhodujú spontánne, ako charakterizujú spontánne rozhodnutie, či pociťujú v situácii spontánneho rozhodnutia istotu a či vnímajú intuitívne a spontánne rozhodovanie ako dva rozdielne druhy rozhodovania sa. V neposlednej rade nás zaujímalo v čom je vnímaný rozdiel medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovaním. Tejto fázy sa zúčastnilo 38 participantov. Analýzu takto získaných kvalitatívnych dát sme urobili metódou tematického kódovania[1].

     V našej práci sa nám nepodarilo potvrdiť súvislosť spontánneho štýlu rozhodovania s časovým tlakom ako uvádzajú Baiocco, Laghi a D`Alessio (2009). Rovnako sa nám nepodarilo potvrdiť, že spontánny štýl rozhodovania je spojený s vysokým pocitom istoty, ako je tomu u intuitívneho štýlu (Čavojová, 2013).

     Na základe odpovedí participantov a ich popisov konkrétnych situácií, v ktorých použili spontánne rozhodovanie a na základe definovania rozdielov medzi intuitívnym a spontánnym rozhodovaním, môžeme zhrnúť naše poznatky nasledovne:

1. Spontánny štýl ako rozhodovanie bez dôkladnej analýzy vstupných informácií, pri ktorom nie je pre rozhodovateľa dôležité nájsť najvhodnejšie riešenie, ale len riešenie, ktoré poskytne rozhodovateľovi naplnenie jeho potrieb (úspora času, pozitívne emócie a pod.). Tento spôsob rozhodovania uvádzali participanti pri menej dôležitých rozhodnutiach a v rozhodovacích situáciách so silným emočným nábojom. Najčastejšie uvádzanými charakteristikami boli impulzívnosť, konanie na základe momentálneho podnetu/nápadu a spontánnosť, ktorú na základe doplňujúcich otázok vysvetlili ako naplnenie potreby urobiť, kúpiť, alebo iným spôsobom získať vec, odmenu, zážitok a pod..
2. Intuitívny štýl ako rozhodovanie, pre ktoré je charakteristické, že riešenie situácie rozhodovateľ nevie vysvetliť a zdôvodniť, ale je presvedčený, že toto riešenie je správne a najvhodnejšie. Tento spôsob rozhodovania uvádzali participanti na celej škále rozhodovacích situácií (menej dôležité až strategické rozhodnutia). Najčastejšie uvádzanými charakteristikami boli zlý/dobrý pocit z riešenia situácie, neomylnosť prvého dojmu a pod..

      Veľkou limitou týchto zistení je veľkosť vzorky (38 účastníkov) a náhodný výber. Napriek tomu, tieto zistenia boli určitým vodítkom, ktoré sme využili pri úprave jednotlivých výrokov našej škály.

 Dotazník preferovaných rozhodovacích štýlov (DPRŠ)

      V procese tvorby DPRŠ boli vytvorené tri verzie dotazníka, ktorých psychometrické vlastnosti boli overované v troch samostatných etapách (spolu na 408 participantoch). V prvej etape tvorilo dotazník 50 výrokov, pričom každý štýl sýtilo 10 výrokov. Postupným posúdením vnútornej konzistencie (Cronbachovým α) a korelačných vzťahov s podobne charakterizovanými škálami dotazníkov GDMS, REI² a PID[2] boli vylúčené a upravené najslabšie položky dotazníka. Finálna verzia dotazníka bola takýmto spôsobom upravená na 25 výrokov.

      Výrok, ktorý sme označili ako N1: „Rada (názor) iných ľudí je len ďalší zdroj informácií, ktoré zvažujem s ostatnými, iným spôsobom získanými informáciami pri rozhodovaní“, sme zaradili až na koniec dotazníka, aby nemohol ovplyvniť hodnotenie jednotlivých výrokov, ktoré sýtia závislý rozhodovací štýl.

      Po tejto úprave sme dotazník overovali na 35 participantoch prostredníctvom internetu, 25 vysokoškolských študentoch a 95 manažéroch.

      Vnútorná konzistencia po úprave dotazníka dosiahla uspokojivé hodnoty. Len pri výskumnej vzorke 25 študentov bola zistená štatisticky signifikantná korelácia medzi intuitívnym a spontánnym štýlom (rho = 0,573, p < 0,01). Predpokladáme, že tento výsledok mohlo ovplyvniť i opakované testovanie niektorých študentov staršími verziami. Racionálny a závislý štýl vykázali negatívnu, štatisticky signifikantnú koreláciu ( od -0,619 až  -0,363), viď príloha č.1. Pre porovnanie uvádzame v prílohe č.1 vnútornú konzistenciu škál  finálnej verzie dotazníka DPRŠ u troch našich výskumných súborov  a vnútornú konzistenciu GDMS ako ju uvádzajú autori (Scott & Bruce, 1995).

      Dimenzionalitu dotazníka DPRŠ sme potvrdzovali prostredníctvom analýzy hlavných komponentov (Principal Component Analysis – PCA) s rotáciou „Direct Oblimin“.   Analýza položiek DPRŠ pri piatich faktoroch, u ktorých vlastné hodnoty (eigenvalue) ≥ 1, vysvetľovala 64,8% variability pre výskumnú vzorku 95 manažérov (ostatné výskumné súbory neboli vhodné pre PCA analýzu).  Touto analýzou faktorov sme zistili šiestu  dimenziu - faktor DPRŠ (eigenvalue ≥ 1), pričom 6 faktorov spolu vysvetľovali 69,7 % variability. Jednotlivé faktory pomerne dobre kopírovali rozhodovacie štýly, ktoré dotazník sleduje. Šiesty faktor sýtili dve položky: I6 „Nerád sa spolieham pri rozhodovaní na pocity“  a I15 „Neprikladám váhu argumentom, ktoré sú založené na pocitoch“.  Obidva tieto výroky definujú intuitívny štýl cez pocity a oba sú reverznými položkami, čo by bolo možné vysvetliť ako určitú podskupinu v rámci intuitívnej škály. Pri konfirmačnom prístupe k tejto analýze obe položky sýtili intuitívny štýl s dostatočne veľkými faktorovými nábojmi, a to I6 = 0,703 a I15 = 0,633.

      Konštruktovú validitu nášho nástroja sme overovali posúdením korelačných vzťahov jednotlivých škál – rozhodovacích štýlov, dotazníkov DPRŠ a GDMS. Vzhľadom k možnostiam výskumu, bohužiaľ, finálnu verziu len na výskumnom súbore 35 anonymných participantov získaných cez internet.                                                                                                                  Korelácie medzi rovnako definovanými individuálnymi rozhodovacími štýlmi (GDMS a DPRŠ) boli štatisticky signifikantné s mierou efektu na úrovni stredný až veľký (vecná signifikancia) u racionálneho rho=0,804 (p < 0,01 ), intuitívneho rho=0,607 (p < 0,01), vyhýbavého rho=0,920 (p < 0,01) a spontánneho štýlu rho=0,594 (p < 0,01). U závislého štýlu DPRŠ a GDMS sa preukázala malá vecná signifikancia (rho=0,152),  štatisticky nesignifikantná. Táto skutočnosť potvrdzuje vhodnosť použitia posledného výroku k reálnejšiemu posúdeniu  preferencie závislého štýlu. Intuitívny štýl GDMS štatisticky signifikantne koreloval so spontánnym štýlom DPRŠ, zatiaľ čo korelačný vzťah intuitívneho a spontánneho štýlu DPRŠ bol malý a štatisticky nesignifikantný, čo bolo pri tvorbe dotazníka i našim zámerom.

      Výsledkom je 25 položková škála, v ktorej účastníci posudzujú jednotlivé výroky na stupnici 0-3, kde 0 = nesúhlasím, 1 = skôr nesúhlasím, 2 = skôr súhlasím, 3 = súhlasím. Posledný výrok nesýti žiaden z rozhodovacích štýlov, ale slúži na úpravu celkového skóre závislého štýlu.  Účastníkom, ktorí odpovedia na výrok N1 „súhlasím“, sa skóre závislého štýlu znižuje na 0, účastníkom, ktorí odpovedia na tento výrok „skôr súhlasím“, sa skóre závislého štýlu znižuje na polovicu. Odpovede: „nesúhlasím“ a „skôr nesúhlasím“ nemajú vplyv na úpravu dosiahnutého celkového skóre závislého štýlu.

 Záver

     V rámci našej práce sme sa pokúsili vytvoriť dotazník na zistenie preferencie rozhodovacích štýlov, ktorý vychádza z konceptu Scottovej a Brucea (1995), ktorí definovali 5 rozhodovacích štýlov. Našim cieľom bolo vytvoriť škálu, v ktorej by bolo zachovaných týchto 5 štýlov rozhodovania a súčasne, aby táto škála splnila dve podmienky. 1. aby rozlíšila participantov, ktorí považujú získanie informácií od iných ľudí len za ďalší zdroj informácií a tých, u ktorých je takéto získanie informácií spôsobom rozhodovania sa, pretože sú závislí na názoroch a smerovaní iných ľudí a 2. aby intuitívny a spontánny štýl tejto škály boli nezávislými rozhodovacími štýlmi. Tento cieľ sa nám podarilo splniť, považujeme však tento dotazník skôr za screeningový nástroj, najmä pre jeho vysokú face validitu. Najväčším nedostatkom našej práce je malá nereprezentatívna výskumná vzorka u finálnej verzie dotazníka, ktorá nám neumožnila overiť dáta vhodnejšími štatistickými nástrojmi. Overenie konštruktovej validity by bolo vhodné doplniť o porovnanie s testami kritického myslenia a s osobnostnými dotazníkmi. V tejto práci pokračujeme, preto tento článok považujeme len za predbežnú informáciu, ktorá má poukázať na nedostatky  dotazníka GDMS a možnosti úpravy tejto škály.

 Zoznam použitej literatúry

 Avsec, A. (2012). Do emotionally intelligent individuals use more adaptive decision-making styles?  Studia psychologica, 54(3), 209-220.

 Baiocco, R., Laghi, F. & D´Alessio, M. (2009). Decision-making style among adolescents: Relationship with sensation seeking and locus of control, Journal of Adolescence, 32(4), 963-976.

Bavoľár, J. & Orosová, O. (2015). Decision-making styles and their associations with decision-making competencies and mental health. Judgment and Decision Making, 10(1), 115-122.

Čavojová, V. (2013). O racionalite intuície. In V. Bačová et al., Rozhodovanie a usudzovanie IV., Aplikácie a limity intuície (s. 11-32). Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

 Hanák, R. (2013). Nástroje na meranie individuálnych preferencií k intuitívnemu rozhodovaniu. In V. Bačová et al., Rozhodovanie a usudzovanie IV., Aplikácie a limity intuície (s. 71-100). Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Loo, R. (2000). A psychometric evaluation of the General Decision-Making Style Inventory.Personality and Individual Differences, 29, 895-905.

Remišová, M. (2015). Dotazník všeobecných rozhodovacích štýlov GDMS. Zborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference, MMK pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky 2015. VI., s. 927-932. Hradec Králové: Magnanimitas.

Scott, S.G. & Bruce, R.A. (1995). Decision-making style: The development and assessment of a new measure. Educational and Psychological Measurement, 55(5), 818-831.

Spicer, D.P. & Radler-Smith, E. (2005). An examination of the general decision making style questionnaire in two UK samples. Journal of Managerial, 20(1/2), 137-149.

Sylvie, G. & Huang, J.S. (2008). Value Systems and Decision-Making Styles of Newspaper Front - Line Editors. Journalism and Mass Communication Quarterly, 85(1), 61-82.

Švaříček, R., Šeďová, K. et al. . (2014). Kvalitatívny výskum v pedagogických vědách. Praha: Portál.

Verma, N. & Rangnekar, S. (2015). General decision making style: evidence from India. Business Research, 4(1), 109-185.