Psychológia...

Psychológia-obor zabývající se duševními vlastnostmi, procesy a stavy i jejich příčinami a projevy...Toto som stiahol j jedného slovníka na internete...

Historicky sa psychológia vyrojila z filozofie-tázání se po základech, smyslu, poznání světa a po místě člověka v něm...

Dodnes to spolu súvisí a ja by som chcel tiež prispieť trochou do mlyna...

Západná civilizácia je v myslení postavená na Aristotelových základoch, ktorý nastavil formát extrovertného myslenia, v protiklade s introvertným myslením svojho učiteľa Platóna. V tomto formáte západná civilizácia pokračuje dodnes...

Psychológia západnej civilizácie tiež vyšla z tohto formátu a preto nezasahuje do duchovných oblastí...

Je to ako hranica vo fyzike, kde západní vedci, zaoberajúci sa hranicou medzi hmotnými časticami a energiou (kvantová fyzika), schopní vysvetliť kvantovou teóriou možnosť existencie ľudskej duše mimo tela sú považovaní za odpadlíkov západného myslenia, ktoré v oblasti duše končí najmenšou čiastočkou hmoty...

Prečo sa západná civilizácia rozhodla pre Aristotela a nie Platóna? Aristoteles ponúkal pevnejšiu pôdu pod nohami, väčšiu istotu, väčšie sebavedomie...

Nakoniec aj náboženstvo západnej civilizácie prijalo tento model...

Západná psychológia má tak postavené svoje hranice v najmenšej čiastočke hmoty, až na zopár odpadlíkov, ktorí túto hranicu prekročili...

Tiež patrím medzi týchto odpadlíkov, ktorí tvrdia, že hmotou sa život nekončí a bez energie by bola hmota mŕtva, respektíve by neexistovala...

Predstavte si pevnú skalu...Kus nepohyblivej hustej tvrdej hmoty. Ak túto skalu začneme zväčšovať, prejdeme hranicu najmenšej čiastočky hmoty a pokračujeme ďalej, zrazu zistíme, že sme v priestore, kde širokoďaleko žiadna hmota nie je... Ako modelový príklad nám môže slúžiť vesmír... Ak by sme ho stále zmenšovali, stal by sa z neho hustá hmota...

Psychológia, ktorá sa odtrhla od filozofie za účelom stabilizácie ľudskej psychiky, ponúka rôzne terapie, ako túto stabilitu uskutočniť...

Dodnes však neexistuje žiadna zaručená ani kombinovaná ani nekombinovaná terapia, ktorá by zaručila každému klientovi dobrý vysledok, a preto som sa rozhodol prispieť aj svojou terapiou...

V čom spočíva moja terapia?... Predovšetkým zo základu, že duša je samostatná entita, existujúca aj mimo tela... Tu je prvá pomoc klientovi...Klient stráca pocit, že je duševne chorý, pretože obraz v jeho duši spôsobuje chémia a fyzika v mozgu , ktorý nieje súčasťou jeho duše ale len sprostredkovateľom vnemu... ako príklad uvediem klinickú smrť slepej klientky od narodenia počas operácie... Počas klinickej smrti po prvý krát videla, keď z hora pozorovala svoje telo a upachtených lekárov pri záchrane jej života... Atypické vnemy, ktoré duša dostáva prostredníctvom tela, tak neoprávňujú dušu nazvať chorou, pretože je od tela oddelená... Tento faktor klientovi veľmi pomôže, pretože nieje ubíjaný faktorom duševne chorí, čo má blahodárny vplyv na sebavedomie klienta. Ako pomôcku môžeme hlavne pre veriacich použiť aj fakt, že v Biblii je za duševne chorého považovaný nie dnešná determinácia, ale človek zo zlými úmyslami, napríklad bezohľadný egoista... Toto je len teoretická časť mojej terapie, po ktorej nasleduje aj praktická, ale o tej inokedy...

Budem ešte pokračovať vo svojej teórii. Duša človeka môže byť postihnutá rôznymi úkazmi, ktoré vykoľajujú dušu... Úlohou psychológie je aby vlak išiel stále po koľajniciach a nevykoľajoval sa. Stabilizáciou duše v podmienkach života je to, čo u každého klienta treba dokázať. Ak niekto príde o niečo cenné vo svojom živote, je dôležité nadobudnúť uňho spokojnosť, akú mal pred touto stratou. Celá psychológia sa odohráva vo sfere emócii...Ak robíme niečo, čo nás emocionálne disharmonizuje až do vykoľajenia, je dôležité zabrániť tomuto postupu...Jednoducho povedané, človek by mal zastaviť všetko, čo mu robí zle...Mám na mysli prežívanie, emocionálnu rovinu... ale tak isto by mal hľadať rovnováhu medzi svojim dobrom a dobrom pre okolie... Človeku môžu naskakovať z rôznych postihnutí nepríjemné emocionálne stavy, ktoré treba eliminovať už v zárodku. Je to vec tréningu. Ak sa človek naučí eliminovať emocionálne stavy, stáva sa pánom emocionality, čo mu umožňuje, že jeho duša ostane v pokoji... každý konflikt je na emocionálnej úrovni,a preto je veľmi užitočné ovládať emocionálnu úroveň bytia... To zaručuje vyvážený vzťah s okolím, aj so sebou samým...