Články - Zmysel života

„V žiadnom prípade nejde o to, čo my ešte očakávame od života, ako skôr o to, čo život očakáva od nás.“ (Frankl, 2006, s. 89)

Otázkou zmyslu života sa zaoberalo ľudstvo od svojho prvopočiatku, môžeme hovoriť o filozofickej, či psychologickej otázke. Myslím, že vždy záleží z akého uhlu pohľadu si ju premietneme a pokúšame sa na ňu odpovedať. Najčastejšie situácie, kedy si túto otázku položíme, sú situácie, nie bežného každodenného dňa, ale v období, keď nám život akosi prestáva dávať zmysel. Vtedy sa pýtame na jeho zmysel, snažíme sa hľadať odpoveď, či už vo frázach, ktoré sme v tejto súvislosti zo zmyslom života počuli, čítali o ňom, alebo sa s niekým na túto tému zhovárali. Každému môže dávať zmysel života niečo iné a pritom diametrálne celkom odlišné ako inému jedincovi. Záleží na tom, aké priority v jeho živote sú uznávané. Spomeňme hodnoty často spomínané a vykresľované, pri ktorých sa veľa ľudí cíti byť naplnenými a posúvajú ich vo svojom ďalšom žití dopredu. Môže to byť zdravie, šťastie, láska, viera, peniaze, pochopenie, uznanie, prestíž... Tieto hodnoty života si veľakrát navzájom želáme a veríme, že pri ich prítomnosti bude náš život naplnený a spokojný.

„Pokiaľ konkrétny osud uloží človeku nejaké utrpenie, potom bude musieť tento človek v tomto utrpení vidieť úlohu, a to úlohu celkom jedinečnú. Tvárou v tvár tomuto utrpeniu bude musieť preniknúť k vedomiu, že tu so svojim trýznivým osudom stojí v celom kozme ako neopakovateľná a jedinečná bytosť. Nikto mu ho nemôže vziať, nikto ho nemôže miesto neho pretrpieť. Avšak v tom, ako on sám, postihnutý týmto osudom, ponesie toto utrpenie, práve v tom spočíva jeho špecifická možnosť vykonať niečo jedinečné. (Frankl, 2006, s. 90) V situáciách, keď sa nachádzame v čase núdze, utrpenia, alebo prázdnoty vo svojom živote, si pokladáme otázku zmyslu života azda najčastejšie. Ak niekto vo svojom živote prežíva určitý handicap, alebo utrpenie, nastanú chvíle kedy sa pohrávajú s myšlienkou, či ich život má vôbec nejaký zmysel. Avšak túto otázku rozoberajú i ľudia, ktorí sú v porovnaní s handicapovanými ľuďmi zdraví a v relatívnej pohode. Je skutočným šťastím pre človeka, keď dokáže v prípade svojho utrpenia nájsť ten správny smer, akým sa v nasledujúcom živote poberať. Cesta, ktorú si vo svojich predstavách a myšlienkach vykresľujeme je naším osobným cieľom, za ktorým sa posúvame. Keď dokážeme pochopiť určité zákonitosti prírody a života samotného, dokážeme rozlíšiť určité hodnoty, ktoré nás pri ich uznávaní napĺňajú. Potom sa nám, myslím, ľahšie dá pochopiť zmysel života samotného.

Zmysel života si vytvárame sami vo svojich myšlienkach, nakoľko ako som už spomenula, každý jedinec uznáva niečo iné. Myslím, že otázkou zmyslu života sa zaoberajú najčastejšie mladí ľudia, ktorí sa pokúšajú zorientovať vo svojom živote a nemajú tak celkom jasné svoje životné ciele a zmysel ich existencie. Je skutočne radosťou konštatovať, že sme zmysel svojho života pochopili a žijeme v súlade s týmto vedomím. Človek by mal mať vytvorenú predstavu o svojom ďalšom bytí, malo by mu byť jasné kam smeruje, aké hodnoty uznáva, v akých situáciách sa cíti byť šťastný.

Zmyslom môjho života sú fakty, hodnoty a udalosti, ktoré sa môžu javiť niekomu ako jednoduché veci, ktoré možno ani nedokáže vnímať, alebo nechápe ich podstatu. Je to skutočne otázka priorít v živote každého jedinca, ktoré on vníma ako tie faktory, ktoré napĺňajú jeho život, dávajú mu zmysel a určujú smer, akým sa posúvať smerom k dokonalejšej bytosti. Každá osobnosť sa neustále vyvíja, a to nielen z pohľadu fyziologického, duchovného, či psychologického, záleží však na determinantoch, ktoré nám vstupujú do života a následne na našom prístupe, ako ich prijmeme. Zmyslom môjho života je žiť život s ľuďmi tak, aby mohli povedať, že sa cítili pri mne dobre, aby ten život mal pre niekoho určitý význam. V tejto jednoduchej premisii je obsiahnuté skutočne veľa. K tomu, aby som mohla naplniť zmysel svojho života bolo vysporiadanie sa s otázkami v mojom živote, ako boli voľba zamestnania, resp. smer, v ktorom budem pracovať, viera, ktorú budem vyznávať a či budem v živote niečomu veriť, dokázať si určiť životné ciele, ku ktorým budem smerovať, cesta, ktorou budem robiť šťastných ľudí, na ktorých mi záleží, snaha neustále sa vyvíjať a sebazdokonaľovať, aby som vo svojom živote pochopila súvislosti a zmysel života zo všetkých stránok, ako sa vôbec dokáže život pochopiť, ako ho chápu a chápali ľudia predo mnou. Nič zo spomenutého by sa nedalo nadobudnúť bez lásky, ktorú rozdávam svojim najbližším a taktiež ju od nich dostávam a pociťujem. Dôležitá je takisto vnútorná harmónia v živote, ktorú sa snažím udržiavať cestou kompromisov v osobnom i pracovnom živote, ako i vyváženým prístupom k práci a oddychu. S vierou v mojom živote je to trocha komplikované, nakoľko ma moji rodičia pokrstili, no ďalej už neviedli v duchu kresťanstva. Tento fakt im nezazlievam a ospravedlňujem ho dobou, v ktorej sme žili, keď nebolo jednoduché navštevovať kostol a prijímať sviatosť oltárnu, ako je to možné dnes. Po prečítaní filozofickej a psychologickej literatúry som sa s touto otázkou vysporiadala a pochopila som rôzne ekvivalenty viery. Myslím, že človek by mal veriť najmä v seba, teda v svoju vnútornú silu a cesta životom mu bude potom ľahšia. Nemá to nič spoločné so sebavedomím, ale so sebadôverou čo sú rozdielne výrazy a môžem povedať, že fakt, že ak má človek jasno v tom, čo v živote môže dokázať a čo bude správne v jeho nasledujúcom konaní, cíti sa slobodne, pretože túto cestu si sám vybral a je v konsenzuse s inými hodnotami spoločnosti. Ako som spomínala, je dôležité dokázať si určiť životné ciele, ku ktorým budeme smerovať, aby sme mali pred sebou víziu, ktorú sa snažíme dosiahnuť, akýsi vnútorný hnací mechanizmus, ktorý nás nabáda pokračovať. Po splnení určitého cieľa si vzápätí vytvoríme ďalší, ktorý bude našim ďalším motívom pre život. Veď nie je nič krajšie ako pocit z úspešného dosiahnutia vytýčeného cieľa a vedomie, že niekedy sa dá dokázať takmer nemožné. Je to určitá hra s našim podvedomím, nakoľko všetky informácie, ktoré získavame, spracúvame a ukladáme v svojom podvedomí a ciele, ktoré sa snažíme dosiahnuť k nemu automaticky smerujú. Vzápätí, či už si to uvedomujeme, alebo nie, nasmerujeme nevedome svoje kroky k tomu, aby sa tak stalo. Všetky súvislosti v ďalšom živote zapadajú do seba a my sa po nich postupne presúvame ďalej, zvažujeme čo nám môže napomôcť pokračovať k vopred určenému cieľu. Nie vždy sa dá človeku splniť všetky vytýčené ciele, ale to je určitá realita, s ktorou musíme v živote počítať.

„Aj keď mnohí z nás vedome nevedia, ba ani nepripustia, že by náš život nejaký ten zmysel vôbec mal, naše podvedomie vie, prečo sme tu a čo máme robiť – a obracia sa na nás, posiela nám odkazy prostredníctvom snov, vnuknutí a najvnútornejšej túžby. Volanie nášho osudu sa prejavuje v podobe našich najhlbších nutkaní a schopností, teda skrytých síl našej osobnosti. Tieto nutkania formujú našu kariéru a naše vzťahy k okoliu a ovplyvňujú kvalitu nášho života a smer, ktorým sa uberá. Pokiaľ nepoznáme, čo je určujúcou pohonnou silou nášho života a pokiaľ nezačneme žiť v súlade s ňou, život sám sa nám môže javiť ako skladačka, v ktorej chýbajú niektoré dieliky. Môžeme mať pocit, že existuje niečo, čo máme vykonať, niečo, prečo sme tu, nedokážeme to však celkom uchopiť.“ (Millman, 2007, s. 10)

Keď si zoberieme udalosti vo svojom živote, ktoré nám neboli vždy práve po vôli, nájdeme udalosti s ktorými nie sme spokojní, berieme si určitým spôsobom z nich ponaučenie do ďalšieho života a snažíme sa vyvarovať rovnakým chybám, ktoré nás stretli. Cesta, ktorou sa snažíme robiť šťastných ľudí, na ktorých nám záleží je spôsob individuálny, tak ako je každá osobnosť individuálna a každý má svoj spôsob, ktorým dokáže inému pomôcť. Svoj opodstatnený význam má neutíchajúca snaha neustále sa vyvíjať a sebazdokonaľovať, čo sa snažím vo svojom živote realizovať i ja, aby som skutočne pochopila súvislosti a zmysel svojho života zo všetkým možných stránok, ako sa vôbec dokáže život a jeho zmysel pochopiť.

Použitá literatúra:

MILLMAN, D. 2007. Čísla života. Život, k némuž jste zrozeni. Eminent 2003, str. 568, ISBN 80 – 7281 – 146 - 0.

FRANKL, V. 2006. A přesto říci životu ano. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, s.r.o. 2006. 178 s. ISBN 80 – 7192 – 866 – 6.