Články - Manažéri nepotrebujú IQ, ale EQ, HQ, WQ

Manažér potrebuje viac komunikovať, byť zdravý, charizmatický. Aj múdry

Istý biskup vydal nariadenie, že farári môžu zamestnávať iba gazdiné, ktorých vek presahuje hranicu päťdesiatich rokov. Len ťažko sa potom spamätával zo šoku, keď pri inšpekcii diecézy natrafil na farára, ktorý si myslel, že tento predpis neporušuje, keď má doma gazdiné dve, z ktorých každá má dvadsaťpäť.

Modlitba žaby I, Anthony de Mello

Niekoľko slov o autorovi článku. Ing. Ľubor Žák, CSc. je absolvent HF VŠT (1976) v Košiciach, 2 roky pôsobil ako výskumný pracovník PS, a.s. Považská Bystrica (1976-1978), je kandidát vied v oblasti informatiky, simulácie a riadenia technologických procesov ÚVT VŠT Košice (1983), absolvent DPŠ IP TU Košice (2000) . Učiteľská prax – 2 roky v zahraničí na SLŠ v Líbyi (1978 - 1980), 3 roky profesor SPŠE Michalovce (1997 – 2000), 4 roky vychovávateľská prax s rómskou mládežou a protidrogové poradenstvo v CVČ Michalovce (2000 – 2004), 7 rokov učiteľ AJ, informatiky a koordinátor drogovej prevencie ZŠ (od 2004). 5 rokov podnikateľská a poradenská prax OPORES-VIFA, s.r.o. Michalovce (1992 – 1997) v oblasti materiálových a energetických úspor separovaného zberu odpadov – tvorca, manažér, koordinátor, realizátor federálneho projektu - výskumných, projekčných, konštrukčných a výrobných závodov Českej a Slovenskej republiky, 11 ročná prax projektanta v oblasti informatiky, ekonómie a energetiky CHEMPIK – CHEMPRO, a.s. Michalovce (1983 – 1994), 23 rokov tréner kresťanskej jogy, propagátor zdravého životného štýlu a protidrogový poradca (od 1988) – semináre a workshopy v Košiciach, Michalovciach, Strážskom, Vranove nad Topľou, Humennom, predseda Nadácie JÓGA-ROSA preregistrovanej na občianske združenie SOPHIA-ROSA, skrátene SiROSA v Michalovciach (od r.1992). Článok definuje jednu z podmienok úspechu SQ (Succes Quotient) cestou rozumových schopností IQ, citových dispozícií EQ, vôľových WQ (Will Quotient) dispozícií vo vzťahu ku zavedenému zdravotnému koeficientu HQ (Health Quatient). Zavádza sa základná rovnica úspešného smerovania SQ (Success Quotient) s príkladmi, ktorá je prevedená taktiež v aplikácii na teóriu MI viacerých deväť inteligencií, pričom je zavedenádesiata inteligencia pre rovnováhu EQQ (Equilibrium Quotient) .

Môžete mať univerzitné vzdelanie, môžete byť šéfom firmy, námestníkom, vedúcim... a máte skvelý nápad, výborné konštrukčné riešenie, dobrý text pesničky..., keďže však vás rodičia viedli ku opatrnosti, nedôvere v seba – myšlienku si ani nezapíšete, keď si zapíšete, nemáte odvahu ju ukázať, keď ju ukážete, neviete ju presadiť... Alebo častokrát nápad človek nevie rozlíšiť, pretože má málo poznatkov v danej oblasti, netrénovanú myseľ, nenaučil sa pracovať s inšpiráciou a intuíciou. Druhí ľudia, ktorí za mladi neboli obmedzovaní a kde častokrát chýbajú aj poznatky, aj skúsenosti, aj talent – problém s prezentovaním svojich nápadov a seba nemajú.

Motivácia EQ aj vôľové vlastnosti WQ (Will Quotient) sú silné, ale záporné. Vidíme to napríklad v populárnych súťažiach Super Star. Koeficient úspechu SQ (Success Quotient) je mínusový. Čo to je koeficient úspechu? Môže znamenať pre seba analýzu, alebo pre analýzu firmy v uplatnení sa na trhu, alebo v živote, veľmi veľa. Ukážeme si, ako tieto vlastnosti súvisia, a ako sa to premieta aj do ekonomického života.

Poznatky, vedomosti sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Vedomosti atómových vedcov, počítačových odborníkov, zámočníkov, ktorí dajú svoje poznatky do rúk teroristom, banditom, zločincom vedú k „úspechu“, ktorý je zlý a smrtonosný. To je dnes problém štandardného školstva, ktoré učí žiakov a študentov základných, stredných škôl a univerzít tzv. „vedecké“ poznatky bez morálky – poznatky sú postavené nad harmonické súžitie spoločenstva. Vysoké IQ s minimálnym EQ a s temer žiadnym sociálnym cítením SQ.

Podľa Aristotela, zakladateľa systematickej filozofie, je vôľa - bulésis – rozumové snaženie, premýšľajúca žiadostivosť, žiadajúci rozum. A.Schopenhauer, nemecký filzof, hovorí o vôli ako o zvnútornení tela, ako o chcení prejavujúcom sa vo svete, prejavujúcej sa v rôznych podobách v prejavoch sveta. Nemecký filozof a sociológ A.Gehlen hovorí o vôli ako o najvlastnejšom premostení medzi človekom a jeho prostredím, človek svojim konaním nadobúda možnosť ako zabezpečiť svoje prežívanie. Vôľa je sústavným fenoménom v živote človeka, podobne ako city, pocity, myšlienky (Wikipédia).

Dnešná moderná veda hovorí o vôli ako o určitom druhu sebauvedomenia prepojeného s rozumom a citmi, ktoré tréningom vzrastá do použiteľnej zručnosti, ktorá sa dá používať, zažívať nielen na úrovni sebakontroly, ale taktiež v oblasti kooperácie s okolím, v práci, vo vzťahoch.... Vôľa ako vlastnosť málokedy vystupuje sama, pretože najčastejšie sa opiera o rôzne stupne emócií (záujem o niečo, vášeň pre niečo, žiadanie niečoho...) a pre svoje presadenie môže používať myšlienky i celý rozumový aparát (úvahy, súdy, analýzy, syntézy...). Silné vôľové schopnosti sa spolu s ovládaním citov v stredoveku pokladali za podstatne dôležitejšie, ako nadobudnuté vzdelanie a poznatky. Tieto atribúty sa v stredoveku žiadali samozrejme od vládnucej vrstvy, náboženských, alebo aj univerzitných predstaviteľov...

Pri zjednodušenom pohľade, pokiaľ by sme pozerali na človeka z pohľadu jeho rozumových IQ, citových EQ a vôľových WQ (Will Quotient) schopností ako rozhodujúcich povahových vlastností, dostali by sme obraz o pripravenosti mladého človeka (samozrejme aj akéhokoľvek iného človeka) na nádej na úspech realizovať niečo. Samozrejme, že sú tu aj vonkajšie činitele – okolnosti, únava, zdravotný stav, známosti, šťastie... Skúsme sa však zamyslieť nad tým, čo je v možnostiach a schopnostiach človeka, prečo a ako mnohí úspešní ľudia (vedci, podnikatelia, speváci, módni návrhári, politici, spisovatelia...) dosiahli úspech SQ (Success Quotient).

Zaviedli sme nový pojem WQ (Will Quotient) – vôľové schopnosti. Dosiaľ sa o vôli ako o seba prejavenej inteligencii nehovorilo, aj keď môžeme povedať, že sa na ňu definícia inteligencie vzťahuje, pretože spĺňa kritéria, ktoré sú od inteligencie požadované: 1. môže byť rozdelená na niekoľko uvedomelých stupňov; 2. tieto stupne vychádzajúce z rozumovej i emocionálnej inteligencie musia byť vo vzájomnom vzťahu a musia byť vzájomne previazané – tvoria celok 3. vôľové schopnosti musia mať významnú nadväznosť na tradičnú inteligenciu; 4. vôľové schopnosti podmienené inteligenciami IQ aj EQ sa môžu rozvíjať vekom a skúsenosťami. Keď si pripomenieme citát vyššie zmieneného Aristotela, ten vôľu spája s citovosťou i rozumom, a v praktickom živote sa vôľové aktivity aj tak bežne prejavujú.

Vôľová inteligencia WQ je schopnosť svojim spôsobom vnímať a ovládať vlastné konanie, a od tejto schopnosti závisí, do akej miery človek ne/využije svoje rozumové vedomosti, emocionálne schopnosti, zručnosti v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako chápanie vlastných možností, schopnosť rozoznať vôľové (samozrejme aj rozumové a citové) vlastnosti iných ľudí a riadiť tak svoje myslenie, cítenie, činy tak, aby sa dosiahol optimálny, harmonický úspech, alebo aj šťastný a radostný vnútorný stav osobnosti.

Nasledovné „sily“ jednotlivých inteligencií som nastavil na základe dlhoročných skúseností učiteľa, profesora, manažéra, vynálezcu, projektanta, trénera, lektora životného štýlu, vedca a filozofa... Uvedieme si dva základné vzorce. Prvý vzorec /I / - zjednodušené videnie inteligencie zužujúcej videnie človeka len na rozumové, citové a vôľové schopnosti. Neskôr si ukážeme druhú závislosť /II/, ktorá uvažuje o človeku ako o bytosti s širším spektrom 7-9 inteligencií, tak ako ich prezentuje Gartner.

Na začiatok si uveďme extrémny príklad zo života v škole: študent ide na skúšku, je výborne pripravený, ale tréma, strach a nervozita mu znemožnia odpovedať, a prejavuje sa len veľmi slabo. City boli silnejšie, ako jeho rozum. Naopak študent, ktorý sa pripravoval priemerne, ale je vnútorne citovo vyrovnaný, trému zvláda ľahšie a na skúške prezentuje svoje poznatky oveľa lepšie. To sa týka aj iných vlastností, ktoré výrazne poznamenajú čistotu myšlienok, spôsob slovného prejavu – sú to napríklad hnev, žiarlivosť, závisť ..., ktoré častokrát „vypnú“ rozmýšľanie, a pri rozprávaní je dokonca zasiahnuté rečové centrum mozgu a človek sa zajakáva...

Sila IQ je pre použitie v nasledovných vzťahoch zavedená od 0 do 0,5 (10-50%), a je vždy kladná. Sila EQ môže byť kladná aj záporná (napr. radosť, optimizmus proti strachu, obavám, agresivite...) a je v absolútnej hodnote od 0 do 0,5 (-50 až +50%). Sila vôle WQ (Will Quotient) môže byť kladná aj záporná (odstupňovaná kladná ústretová, empatická vôľa, alebo negatívna brzdiaca, agresívna až ničivá vôľa) a môže mať hodnoty od -1 do +1 (-100 až + 100%). Jalová egoistická vôľa, človek, ktorý nepočúva okolie, miluje moc a chce sa presadzovať všetkými prostriedkami, bez empatie s okolím (napríklad typ Stalina, Pol Pota, alebo iného despotu) môže mať napríklad -0,9 (- 90%), obyčajná zlovoľná závisť, ktorá neškodí navonok, len „brzdí“ WQ = - 0,1 (-10%). Naopak vôľa k užitočnosti, vôľa nesebecká, opierajúca sa o charizmu, empatiu, priateľstvo, pomoc druhým, až seba obetu, môže mať podľa intenzity plusové hodnoty od +0,5 do +1 (+50% až +100%).

Koeficient zdravia HQ ( Health Quotient) je taktiež novozavedený a môže mať kladné, aj záporné hodnoty. V nasledovnom sú uvažované maximálne hodnoty:

zdravie fyzické (Physical Health) FH = 0,3 (30%)

zdravie psychické (Psychological Health) PH = 0,4 (40%)

zdravie sociálne (Social Health) SH = 0,3 (30%)

spolu:

HQ = FH + PH + SH= + 0,3 + 0,4 + 0,3 = 1 (+100%) /I.1/

Uvediem príklad nórskej tragédie, keď šialený vrah Anders Breivik má, predpokladám, výborné fyzické zdravie FH = 0,3, ale psychické PH = -0,4 a sociálne zdravie SH = -0.3 má mimoriadne deformované:

HQ = FH + PH + SH= 0,3 - 0,4 - 0,3 = -0,4 (-40%) /I.2/

Akákoľvek činnosť takého človeka bude poznačená týmto videním sveta, pretože psychické rozpoloženie a sociálne videnie sveta ovplyvňuje veľkú väčšinu vonkajších i vnútorných fyzických i sociálnych prejavov.

Sociálne zdravie SQ – súhrn komplexného spoločenského statusu opierajúceho sa o vlastnú pozíciu v spoločnosti a schopnosť vnímať problémy a utrpenie druhých, vedieť sa prejaviť pomocou a angažovanosťou. Patria tu: adaptabilita, týranie, užívanie drog, samovraždy, záškoláctvo, nezamestnanosť, rasové a náboženské predsudky, zločinnosť, nehodovosť, zárobková činnosť sú viditeľné prejavy sociálneho zdravia – Mark Mirinoff)

Psychické, duševné, alebo citové zdravie PQ svedčí o dobrom postoji človeka k sebe samému, o schopnosti dobre sa cítiť medzi inými ľuďmi. Ľudia s vysokým koeficientom PH sú schopní sa vysporiadať s rôznymi citovými záťažami, stresmi života životosprávou, organizáciou času, osobným životným prostredím, ústretovosťou, sebavýchovou a schopnosťou zbavovať sa zlozvykov.

Ako príklad pôsobenia zdravotného stavu napríklad na IQ, EQ uveďme bolesť zubov, popálenú ruku, alebo akútny zápal slepého čreva..., ktoré minimalizujú prejavy inteligencie, empatie, pretože bolesť vyradí z bežnej činnosti schopnosť uvažovania, znižuje pohľad na okolie a rozhľad človeka na problémy iných a jeho vôľa je zväčša smerovaná do vlastných zdravotných a existenčných problémov. Myslí sa tým bežný, typický človek, nie špeciálne trénovaní ľudia.

Novo zavedený pojem je vonkajší efekt úspechu SQ (Success Quotient), ktorý vyjadruje vzťah medzi zdravím, citmi, rozumom a vôľou. Úspech sa najčastejšie môže dostaviť, pokiaľ výsledok je väčší ako +1,0 alebo väčší +100%.

V tomto článku predpokladáme v ďalších príkladoch ideálny zdravotný stav, alebo 100%. Výborné, bezproblémové fyzické, psychické aj sociálne zdravie, t.j. HQ = 1. V skutočnosti zdravotný koeficient HQ u väčšiny ľudí v dnešnej spoločnosti nepresiahne 0,6 (60%). Pripomeňme si že psychické a sociálne zdravie súvisí so schopnosťou komunikovať, súcitiť, odpúšťať, tolerovať, prejavovať sa empaticky a samotné vynikajúce fyzické zdravie spolu napríklad s výbornými futbalovými zručnosťami ešte neznamená finančné, športové, alebo spoločenské ocenenie.

Ukážme si niektoré základné príklady z bežného správania sa ľudí s dobrým zdravím (žiakov, študentov, podnikateľov, alebo aj občanov, ktorí sa pokúšajú niečo vybaviť na úradoch, napríklad stratený občiansky preukaz, zvýšený materský príspevok, kúpu auta...):

Prípad A)

- Široké, výborné vedomosti (IQ=0,4) bez odvahy, sebavedomia, naopak ustráchanosť (EQ=-0,1) a bez silnejšej vôle veci riešiť, ísť za problémom (WQ=0,1 áno, viem že to potrebujem, ale neviem sa odhodlať ku činnosti) – vonkajší efekt nie je temer žiadny. Toto je stav našich žiakov po ukončení základnej školy, IQ v tom lepšom prípade nie je 30%, ale skôr 10% - priemerné vedomosti:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . (0,3 - 0,1 + 0,1) = + 0,3 (+30%) /I.3/

Prípad B)

- vedomosti (IQ = 0,1) malé, odvaha a emocionálne koeficienty sú bez charizmy (EQ = 0,2), vôľa je veľká, ale chaotická a bez zásadného smeru (WQ =-0,5) – vonkajší efekt SQ je žalostný. Tento stav „nevedomcov“ je veľmi častý, a v nových oblastiach uplatňovania sa aj prirodzený. Úspech SQ sa zlepšuje ďalšími pokusmi a prechádza (v prípade poučiteľnosti) do prípadu rovnice /I.3/. Bežný človek bez návodu a rady skúsenejších na tejto pozícii končí, a niekedy trvá cesta k úspechu aj niekoľko rokov. Niekedy celý život...:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . ( 0,1 + 0,2 – 0,5) = -0,2 (-20%) /I.4/

Prípad C)

- Priemerné vedomosti (IQ=0,2) s primeraným emocionálnym riadením (EQ = 0,3) a pozitívnym, priemerným, cieľavedomým, nasadením vôle (WQ = 0,6). Úspech SQ sa dosahuje (napríklad v prijatí na vysokú školu, v konkurze o zamestnanie, získaní vodičského preukazu) veľmi dobre:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . (0,2 + 0,3 + 0,6) = 1,1 (+110%) /I.5/

Prípad D)

- Alebo reálnejší prípad – priemerné vedomosti, veľa nadšenia, odvahy, vôľa stredne veľká, ale egoistická a chaotická :

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . (0,3 + 0,5 – 0,3) = 0,5 (+50%) /I.5.1/

Prípad E)

- Zriedkavá (dnes) kombinácia zdravého, vzdelaného (IQ=0,3), entuziastického a empatického mladíka (devy) (EQ=0,4) cieľavedomého a snaživého s vôľou riešiť a zúčastňovať sa riešení problémov v práci aj mimo nej cez voľný čas nezištne, pretože má z pomoci dobrý pocit a radosť (WQ=1) má za následok vonkajší efekt – dosiahnutý úspech SQ:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . (0,3 + 0,4 + 1) = + 1,7 (+170%) /I.6/

Prípad F)

- Posledný príklad si zoberieme nie pre obecné (napríklad profesionálne) smerovanie človeka, ale pre príležitostnú obľúbenú aktivitu. Napríklad fanúšik chce navštíviť hokejový zápas, alebo ísť na ryby... Jeho bežná motivácia WQ môže byť napríklad -0,2 (do ničoho sa mu nechce, ohundre, komplikuje veci), pritom sa urobí aj hlúpy (IQ=0,05), aby sa vyhol činnosti a pre bežné praktické činnosti je ľahostajný, alebo nepriateľský (EQ= - 0,2). Pre návštevu futbalového zápasu preukáže pre svoju záľubu múdrosť IQ=0,3, nadšenie EQ=0,4, a obrovskú vôľu prekonávajúcu všetky možné nástrahy WQ=0,7!!!... Tu je príklad skrytého kódu fajčiarov, drogovo závislých, zberateľov...

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) = 1 . (0,3 + 0,4 + 0,7) = 1,4 (+140%) /I.7/

Vyššie uvedené rovnice platia pre cca 70-80% populácie. Pre dobrých manažérov, umelcov, tvorivých pracovníkov, a všeobecne pre dobrých riadiacich (i politických) pracovníkov na svojom mieste platí nasledovná rozšírená rovnica:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) + –––– . UQ /I.8/

MQ (Matter Quotient) je koeficient so silou od 1 do 100 zaťaženosti inteligencie osoby prízemnými problémami, starosťami, existenčnými problémami, egocentrickým smerovaním s rôznym typom závislostí, ktoré z princípu vylučujú otváranie sa tvorivým, inšpiratívnym impulzom, alebo ho odvádzajú pre vlastné záujmy.

UQ (Intuition - Inspiration Quotient) je koeficient s koeficientom od 1 do 10, ale v podstate môže mať silu 100 aj viac. Je to vlastne prejav geniality človeka a ukazuje na schopnosť otvoriť sa inšpiráciou novým, netradičným prístupom, ktoré sú vo vede, v technike, umení... známe ako revolučné – prelomové. Takým objavom bolo napríklad objavenie vzorca benzénu v organickej chémie, objavenie polovodičového tranzistora, ktorý umožnil rozvoj dnešných počítačových a všeobecne komunikačných technológií, alebo objav ľahko prenositeľného walkmana – prehrávača hudby, ktorý umožňujú otvárať nové horizonty techniky, výroby, spotrebiteľských finančných „prielomov“ v ziskoch...

Napríklad bežný človek neustále rieši problémy čo kúpiť, kde kúpiť, prečo kúpiť. Patria tu aj ľudia dobre situovaní, pretože tí „musia“ kupovať v značkových predajniach značkové výrobky a musia udržiavať imidž... Zaťaženosť egoizmom, matériou a konzumom u týchto ľudí je napríklad MQ = 50, takže ich otvorenosť na podnety intuície sú

UQ / MQ = 10 / 50 = 0,2. (20%) /I.8.1/

Alebo pre prípad zníženej otvorenosti na podnety novosti, krásna, pravdy:

UQ / MQ = 1 / 50 = 0,02. (2%) /I.8.1.1/

Keď človek nepozná, čo je zážitok z umenia, z vône ruže, nemá radosť zo smiechu dieťaťa, neuznáva zážitok z prírody, alebo nevie, aký príjemný pocit je, keď niekomu niečo môžete dať len tak zo srdca, má koeficient UQ = 0,1 a koeficient „materializmu“ MQ = 100. Taký egocentrik asi neexistuje, je to, dúfam, teoretický príklad:

UQ / MQ = 0,1 / 100 = 0,001 (0,1%) /I.8.2/

Naopak, pokiaľ sa jedná o človeka, ktorý síce môže byť chudobný, ale nenechá si ovládať svoj vnútorný duševne- duchovný rozumový, citový a vôľový svet starosťami a problémami, má oči otvorené a vníma podnety z okolia, z prírody, z rôznych udalostí, má koeficient „materializmu“ MQ = 1, jedná sa opäť o ideálny prípad, ktorý sa v bežnej praxi vyskytuje mimoriadne vzácne a týka sa fenoménov, ako bola Matka Tereza, Mahátma Gándhí, páter Pio, František z Assissi...

UQ / MQ = 10 / 1 = 10 (1000%) /I.8.3/

Reálnejší prípad u mladého človeka s otvorenou emocionálnou inteligenciou je skôr MQ = 5, t.j. má problémy so životnými potrebami, ale nie je ich otrokom a vie sa nad ne povzniesť:

UQ / MQ = 10 / 5 = 2 (200%) /I.8.4/

Vidíme, že výsledok rovnice pre konečný úspech SQ je veľmi výrazne ovplyvnený druhou – „tvorčou“ časťou rovnice. Komplexné zdravie, rozum, city a vôľa môžu ovplyvniť do istej miery úspech, ale v skutočnosti úspech zabezpečí „tvorivosť“, invencia, genialita:

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) + –––– . UQ /I.8.5/

Ako príklad uplatnenia sa génia, ktorý je primerane vzdelaný, ale otvorený zvnútra na nové podnety a nadšený pre ich uplatnenie v praktickom živote:

SQ = 1.(0,1+0,3+0,4) + ––– = +0,8 + 2 = 3,1 alebo 310% /I.8.6/

Nie veľmi vysoká inteligencia IQ=0,1, priemerné citové vybavenie EQ=0,3, nie príliš vysoké vôľové nasadenie WQ=0,4 by dávali efekt úspechu SQ = 0,8, alebo 80%. Keďže je tu však vysoká tvorivosť opierajúca sa o inšpiráciu, efekt je niekoľkonásobne výraznejší, ako u „bežných“ ľudí. Mala by tu byť pripravenosť okolia, aby takýto génius bol podporovaný, a aby spoločnosť /firma mohla mať z jeho invencie prospech. S tým súvisí otázka- Vieme rozpoznať takýchto géniov - talentovaných ľudí, ktorí na prvý pohľad nepôsobia veľmi duchaplne, ale sú to „dámy“ na šachovnici ekonomického alebo umeleckého života?

Do oblasti popisujúcej príklad /I.8.5/ patria aj športovci a vrcholoví umelci – herci, speváci, ktorí keď chcú pôsobiť dlhodobo a úspešne, musia si „odriekať“ určité veci v živote – znižovať svoju závislosť na „matérii“, inak jednoducho neobstoja, pretože sa postupne znehodnocujú ich základné profesné kvality: HQ – odchádza zdravie, IQ – strácajú sa rozumové schopnosti, EQ – znižuje sa schopnosť citu a súcitu, WQ – usmernená vôľa sa stáva scestnou a chaotickou.

V zjednodušenom pohľade na inteligenčné a vôľové kvality človeka skúsime analyzovať túto problematiku z trochu modernejšieho pohľadu, ktorý nám umožní detailnejšie priblíženie, a tým aj možnosť formovania žiaka, študenta, manažéra, politika z pohľadu jeho osobného a odborného rastu. Pozrime sa na vyššie uvedené zákonitosti závislosti úspechu SQ pri uvažovaní tzv. viacerých inteligencií.

Teória viacerých inteligencií (MI teória) zahŕňa deväť typov inteligencií, ktoré majú svoju presnú lokáciu v mozgu a sú typické pre všetky kultúry: lingvistická inteligencia LIQ, logicko- matematická inteligencia LGQ, priestorová inteligencia XQ, telesno-kinestetická - pohybivá inteligencia TKQ, hudobná inteligencia MUQ, interpersonálna INQ a intrapersonálna EXQ inteligencia, prírodnú inteligenciu NAQ a existenciálna (duchovná) inteligencia SPQ (Howard Gardner, Frames of Mide, 1983, Are there Additional Intelligences? 1999). Autorom článku je novozavedená inteligencia pre rovnováhu EQQ . Označenie desiatich inteligencií LIQ, LGQ, XQ, TKQ, MUQ, INQ, EXQ, NAQ, SPQ, EQQ je návrh autora článku pre matematické vyjadrenie koeficientu úspešnosti SQ. Inteligencia pre rovnováhu EQQ je jednou zo základných inteligencií existenčného stupňa, pretože rovnováha súvisí nielen s fyzickou úrovňou (vedieť stáť a chodiť vzpriamene), psychickou úrovňou (byť citovo v rovnováhe, neunáhľovať sa, byť v nadhľade v empatických súvislostiach...), ale aj sociálnou podstatou človeka (postoj človeka ku sebe a ku jeho okoliu – rodine, spolupracovníkom, práci, krajine...). V rovnovážnej inteligencii EQQ (Equilibrium Quotient) človek prejavuje najlepšie svoju osobnosť, pretože práve v nej je jedinečný. Tento rovnovážny pohľad nesúvisí s egoizmom – naopak silný egoizmus túto inteligenciu ruší (egoizmus robí človeka slepým ku okoliu – a prichádza slepota voči problémom, nedostatok predvídavosti...). Tanec ja názorný a skvelý obraz súhrnu prejavenia vonkajších i vnútorných rovnováh – fyzickej, psychickej i sociálnej. Nie nadarmo patrí ku najobľúbenejším i najkrajším zážitkom všetkých sociálnych skupín ľudí. Celkovú rovnicu môžeme rozdeliť do dvoch základných kvalít. Q1 vyjadruje základné kvality (zvládnutie jazyka, priestorová orientácia, schopnosť pohybu, vzťah ku prírode, schopnosť komunikácie s okolím), ktoré je podmienená priamo napodobňovaním okolia a bezprostredným životným štýlom. Q2 sú kvality vyššieho rádu (muzikálne nadanie, logika a matematika, introspekcia, otvorenosť na duchovné podnety, otvorenosť na rovnováhu). Tieto inteligencie sa musia rozvíjať dlhšiu dobu a sú tu dôležité určité talentové predpoklady, alebo zvýšené úsilie. Koeficient pre rovnováhu môže vstupovať aj do Q1, do rovnice /II.1/. Sila jednotlivých koeficientov je od 0 do 1, alebo 0 do 100%. Niektoré koeficienty, hlavne vo vyšších kvalitách sa prelínajú – takým je napríklad LIQ u spisovateľov a básnikov, XQ napríklad u krasokorčuliarov, športovcov, alebo EXQ u politikov, či top- manažérov. Podobné je to aj s niektorými koeficientmi v rovnici /II.1/, pretože schopnosť sebauvedomovania INQ, alebo udržiavanie fyzickej rovnováhy EQQ patria ku základnej výbave väčšiny populácie. Vplyv týchto koeficientov sa môže uvažovať pri detailnejšom výpočte, ale výrazný efekt na výsledok koeficientu úspechu SQ nemajú. Q1 = LIQ + XQ + TKQ + NAQ + EXQ /II.1/ Q2 = MUQ+ LGQ + INQ + SPQ + EQQ /II.2/ Hodnoty jednotlivých inteligencií sú: lingvistická inteligencia LIQ=0 až 1, logicko- matematická inteligencia LGQ=0 až 1, priestorová inteligencia XQ=0 až 1, telesno-kinestetická - pohybová inteligencia TKQ=0 až 1, hudobná inteligencia MUQ=0 až 1, interpersonálna INQ=0 až 1, intrapersonálna inteligencia EXQ=0 až 1, prírodnú inteligenciu NAQ=0 až 1 a existenciálna (duchovná) inteligencia SPQ=0 až 1, inteligencia pre rovnováhu EQQ=0 až 1. Príklad hodnotového systému napríklad pre lingvistickú inteligenciu: jazyk používaný na základnom existenčnom minime LIQ = 0,1 - 0,2 neumelé / plynulé rozprávanie materinským jazykom, LIQ = 0,3 znalosť slovom a písmom, LIQ = 0,4- 0,5 výborné zvládnutie jedného jazyka /maturita, LIQ =0,6 spisovateľská zručnosť, LIQ = 0,7 znalosť dvoch jazykov, LIQ = 0,8 aktívna znalosť dvoch jazykov slovom a písmom, LIQ = 0,9 ako u predošlého pre 3 a viac jazykov, alebo aj orientálne jazyky, LIQ = 1 talent na jazyky – výslovnosťou, písmom, gramatikou zvládne jazyk ako európsky, tak aj orientálny jazyk, alebo šifrované jazyky, alebo staré jazyky. Q= Q1 + Q2 /II.3/ Q = LIQ + XQ + TKQ + NAQ + EXQ + MUQ + LGQ + INQ + SPQ + EQQ /II.4/ Vyššie uvedená rovnica /I.8/ bude mať pre koeficient úspechu SQ modifikovaný tvar:

SQ = HQ (Q1 + EQ + WQ) + –––– . (UQ + Q2) /II.5/

Skúsme si zobraziť výpočet koeficientu úspechu SQ talentovaného, priemerne vzdelaného hudobníka HQ=1, MQ=3, UQ=5, EQQ=0,8, ostatné koeficienty vystihujú bežného človeka:

(+5+1+0,1+0,2+0,2+0,8)

SQ= 1.(0,5+0,2+0,2+0,1+0,4+0,2+0,6)+ ––––––––––––––––––– /II.5.1.1/

SQ = 4,0 + 7,3 / 3 = 4,0 + 2,43 = 6,43 /II.5.1.2/

Pri reálnom zdraví, napríklad fyzické zdravie FH=0,2, psychické zdravie PH=0,2 a sociálne zdravie SH=0,2:

HQ = FH + PH+SH = 0,2 + 0,2 + 0,2 = 0,6 /II.5.2/

SQ = 0,6*6,43 = 3,85 /II.5.1.3/

Pre nezamestnaného človeka - ukončená ZŠ, skúsime doplniť tú istú rovnicu s primeranými parametrami uvažujúc koeficient starostí o rodinu, výchovu a zaopatrenie detí, existenčné problémy MQ = 50, rovnovážnu inteligenciu EQQ = 0,3:

SQ = 0,6 . (0,2+0,2+0,2+0,1+0,2+0,2+0,2) + (0,1+0,1+0,1+0,1+0,3)/50 /II.5.1.4/

SQ = 0,6*1,3 + 0,7 / 50 /II.5.1.5/

SQ = 0,78 + 0,014 = 0,794 /II.5.1.6/

Druhá časť v rovnici /II.5.1.5/ je taká malá, že ju môžeme zanedbať. Podobne urobíme aj v ďalšom prípade, kde koeficient „materializmu“ QM>50:

V čom sa líši rovnica úspechu SQ človeka, ktorý si vie nájsť zamestnanie, či už v regióne, ale mimo neho? Predovšetkým je tam kladná, vyššia emocionálna inteligencia EQ=0,4 častokrát spájaná s pozitívnym myslením a optimizmom, väčšia vôľa prekonávať prekážky WQ=0,5, zvýšenou mierou komunikácie EXQ=0,6 rieši problémy, zmysel pre pohyb (podľa môjho názoru sa tým myslí aj schopnosť pohybovať sa mimo domáci región – cestovať rôznymi dopravnými prostriedkami) TKQ=0,4, mimoriadne je dôležitá rovnovážna inteligencia EQQ=0,4 pre odhadnutie rôznych rizík, ťažkostí a správnej reakcie fyzickej, citovej, alebo rozumovej:

SQ = 0,6 ( 0,5+0,2+0,4+0,2+0,4+0,4+0,5) /II.5.1.7/

SQ = 0,6 . 2,6 = 1,56 /II.5.1.8/

Životná prax je oveľa zložitejšia, ako vyššie uvedené príklady. Uvedené vzťahy však môžu napomôcť uvedomiť si svoje schopnosti, alebo aj približne popísať personálne manažérske vlastnosti, a tak si uvedomiť svoje silné a slabé stránky. Je dôležité vedieť, že vyššie spomenuté inteligencie sa dajú cvičiť, trénovať. Ďalšou z dôležitých vlastností manažérov a úspešných ľudí je schopnosť počúvať a potom v dialógu, ale aj v postupoch riešení problémov nastupuje múdrosť kolektívu, ktorú jeden človek nezvládne, ale kolektívna spolupráca môže mať mimoriadny úspech.

Dôležité je kladné, povzbudzujúce, podporujúce, tvorivé prostredie rodiny, spolužiakov, školy a učiteľov, pretože je všeobecne známe, že pozitívne prostredie, solidarita a spolupráca priťahuje nové nápady a riešenia. A naopak – neprajnosť, závisť, zhon a direktívnosť vyháňajú ochotu, empatiu a tvorivosť... aj na úrovni prejavov osobnosti, aj na úrovni vzťahov pracovného tímu.

Človeka nemôžeme vtesnať do nejakého vzorca, pretože každý človek je mnohodimenzionálna, jedinečná, nádherná bytosť. Uvedené rovnice ukazujú na tendencie a na možný stupeň úspechu. Len veľmi ťažko sa dá zapracovať premenlivá psychika človeka, ktorá sa môže výrazne meniť behom dňa, únava, alebo aj mnohé nepredvídateľné faktory.

Prínosom vyššie uvedených vzťahov je, že uvažujú určité faktory, ktoré sa dnes všeobecne neuvažujú – napríklad psychické zdravie PH, sociálne SH zdravie, alebo vôľový kvocient WQ, ktoré by mali byť súčasťou vedomej výchovy a vzdelávania budúcich podnikateľov alebo manažérov na všetkých stupňoch škôl. Sebaanalýzou, alebo za pomoci priateľa, rodinného príslušníka, alebo odborníka si človek môže približne stanoviť, aké má šance na úspech, ktorý bude dlhodobý a bude spočívať na dobrých základoch, takže prinesie nielen vonkajší efekt, ale aj sebauspokojenie a harmóniu.

Nazačiatku môže byť pre laika ťažké uvedomiť si jednotlivé psychologické kvality a vedieť ich rozlíšiť. Veľmi pomôžu blízky priatelia, kolegovia, spolužiaci zvažovaním a hodnotením rôznych starších, alebo aj novších životných situácií, rozhodnutí a činov.

Bill Baker, Bohatsvo a sociálne zdravie, Týždeň 15/2008, 7.apríl 2008

Gardner Howard,: Dimenze myšlení, Teórie rozmanitých inteligencii, Portál, Praha, 1