Autor príspevku: Eva Bedejová
Kontakt: evaabedej.net
Dátum pridania: 12. 9. 2005
Zdrojová stránka: http://www.i-psychologia.sk/view-153.php

Son-Rise program

Son-Rise program je veľmi nenásilný, priateľský a láskyplný spôsob ako sa dostať do sveta autistu, spoznať ho, pochopiť a nájsť a ukázať mu cestu von do sveta nášho.

Autisti sú uzavretí do svojho sveta, sú tam veľmi šťastní a nemajú záujem o náš svet, o komunikáciu a vzťahy s inými ľuďmi. A to je hlavná príčina všetkých ich problémov.

Preto treba namotivovať dieťa k tomu, aby chcelo byť v našom svete, ukázať mu, že jeho svet je síce v poriadku a chceme ho spoznať, ale zároveň mu chceme predstaviť aj náš svet, v ktorom je veľa krásneho. Všetko sa deje nenásilne a záleží len na nás ako nás dieťa bude vnímať a ako mu predstavíme náš svet, vždy je to však na výbere dieťaťa.

Princípy Son-Rise

Je to veľmi jednoduché a zložité zároveň. Niekedy je veľmi zložité dôsledne dodržiavať na prvý pohľad jednoduché princípy Son-Rise. Dôležité je pochopiť ich.

Pripojenie. Ide o aktívne sa zúčastnenie rituálov a aktivít dieťaťa akokoľvek sú bizardné. Je to súčasť sveta nášho dieťaťa, je to niečo čo má rado. Tým, že sa aktívne a s radosťou pripojíme k jeho činnostiam a nezakazujeme ich, ukážeme mu, že jeho svet je v poriadku aj keď je odlišný, že ho chceme spoznať a chceme sa k nemu priblížiť. Ukážeme mu, že máme rovnaké záujmy ako ono, tým sa staneme pre neho atraktívnymi a vzbudíme jeho záujem o nás. A to je práve kľúč do jeho sveta.

Využitie motivácie dieťaťa. Motivácia dieťaťa s autizmom je iná a častokrát má veľmi zvláštne dôvody svojho správania, ktoré nemusíme poznať. Dôvod však určite existuje a preto nemá zmysel mu niečo zakazovať. Ak mu budeme neustále zakazovať a okrikovať ho, staneme sa v jeho očiach neatraktívnymi a dieťa sa uzavrie do svojho sveta. Pracujeme zásadne s motiváciu dieťaťa. Vždy si musíme položiť otázku, čo z toho dieťa má, prečo by malo urobiť to čo žiadame. Dieťa musí mať dôvod aby niečo urobilo a my mu ten dôvod musíme dať.

Výučba pomocou interaktívnej hry. Čokoľvek chceme dieťa naučit učíme ho len vtedy, keď nie je uzavreté vo vlastnom svete. Ak dieťa nadviaže so mnou akýkoľvek kontakt a zaujíma sa o to čo robím, je to začiatok interakcie. Ak sa však dieťa chce uzavrieť do svojej samoty nemá cenu ho vytrhávať z jeho sveta, z jeho hry, pretože sa pre neho staneme neatraktívnymi. Vo chvíli keď nadviaže s nami kontakt, môžeme od neho niečo žiadať, môžeme ho niečo učiť.

Energia, nadšenie a entuziazmus. Všetko čo robíme s dieťaťom robíme radi a s nadšením. Nejde len o imitovanie nášho dieťaťa, snažíme sa vložiť do hry čo najviac energie a nadšenia, aby dieťa pochopilo, že nás to tiež baví a máme veľmi úprimne radi to čo má rado naše dieťa. Rovnako úprimne máme radosť z každého jeho úspechu a neustále ho nadšene povzbudzujeme. Ukážeme mu, že aj keď niektoré veci sú pre neho ťažké, my mu pomôžeme a môžeme pri tom zažiť aj veľa zábavy.

Optimistický a nesúdiaci prístup k autizmu. Hovorí sa, že deti s autizmom žijú bohatým vnútorným životom a práve možno to im dáva akýsi zmysel vycítiť, ako o nich zmýšľajú ľudia z ich okolia. Ak pristupujeme k nášmu dieťaťu a jeho svetu bez odsudzovania, ak dopredu nevynášame proroctvá o tom, čo zvládne alebo nezvládne, ak mu jednoducho veríme, dieťa to vycíti. Ničím nezaťažené a oslobodené od predsudkov a pochybností sa cíti uvoľnené a má možnosť sa slobodne rozvíjať. Nepozerajme sa na autizmus ako na tragédiu.

Rodič ako najcennejší zdroj pre dieťa. Neexistuje pre dieťa nikto bližší a milujúcejší ako rodič. Nikto dieťa nepozná lepšie, nikto nemá vypestovanú lepšiu intuíciu, nikto nie je lepší odborník na svoje dieťa. Len rodič dokáže venovať svojmu dieťaťu celý život, bez ohľadu na výsledok svojho snaženia. Len rodič má ten naj... motív venovať sa naplno svojmu dieťaťu, a to je láska. Rodič je preto vedúci celého programu.

Vytvorenie bezpečnej a nerušivej miestnosti na hranie a prácu. Celý program sa odohráva v bezpodnetnej miestnosti - herni, kde nedochádza k zasahovaniu vonkajších rušivých vplyvov okolia. Deti s autizmom nedokážu spracovať množstvo podnetov zo svojho okolia, ich zmysly sú doslova presýtené podnetmi. Snažíme sa o dosiahnutie interakcie s dieťaťom, o nadviazanie komunikácie medzi nami a dieťaťom a preto sú všetky hračky na poličkách z dosahu dieťaťa. Hlavné a najdôležitejšie podnety vychádzajú od človeka.

Viac informácií na stránke venovanej našej dcére www.bedej.net/paulínka