ako.skPsychologické aspekty podieľajúce sa na vzniku konfliktov v politických diskusných reláciách (PDR)
Divácka skúsenosť potvrdzuje, že v priebehu prevažnej väčšiny diskusných relácií dochádza k množstvu incidentov konfliktného charakteru. Predpokladom úspešnej moderátorskej práce s konfliktnými situáciami v politických diskusiách je poznanie psychologického pozadia ich vzniku. Pokúsili sme sa preto vyčleniť a bližšie popísať hlavné premenné podieľajúce sa na vzniku konfliktnej situácie v politickej diskusnej relácii.
Medzi účastníkmi PDR možno predpokladať v prvom rade prítomnosť konfliktu záujmov ako dôsledku politického boja. Keďže dostatočný počet voličov je nevyhnutnou podmienkou získania politického vplyvu a realizácie politiky strany, prvoradým zámerom politických činiteľov je prostredníctvom pôsobenia v televíznej diskusii získať a udržať si svojich voličov. Tento zámer dosahujú jednak vytváraním imidžu svojej osoby a imidžu strany (prezentáciou názorov strany a proklamovaním straníckych politických cieľov), ako aj ovplyvňovaním imidžu konkurenčných strán a ich činiteľov (znižovaním ich dôveryhodnosti, kompetentnosti a podobne). Motív sebapropagácie a „zosadenia“ súpera je taký silný, že vystupovanie politikov sa mu podriaďuje nezriedka i na úkor pravdivosti, korektnosti výpovede a rešpektovania pravidiel moderovanej diskusie (Obdržálek, in verb.).
Záujem moderátora je diametrálne odlišný. Jeho úlohou je riadiť komunikačný proces smerom, ktorý naplní dramaturgický zámer relácie a uspokojí potreby a očakávania divákov. Účasť moderátora v diskusii sa orientuje na odkrývanie skutočnosti, nie účelových poloprávd slúžiacich záujmom pozvaných politikov. Moderátorská práca núti diskutérov viesť kultivovanú diskusiu v mene vopred stanovených pravidiel, má napomáhať hľadaniu najoptimálnejšieho riešenia, prípadne objasneniu diskutovaného problému televíznemu publiku (Kočšo a Mistrík, 1982; Dyttert, in verb.). Relácia preto nie je len súťažou medzi politikmi - je tiež zrážkou zástupcov politických orgánov so zástupcom divákov.
Odlišné záujmy účastníkov diskusie nie sú jediným psychologickým činiteľom vzniku konfliktov v relácii. Ak by do diskusie boli pozvaní zástupcovia opozičných strán, avšak téma diskusie by sa týkala problematiky, na ktorú majú všetci účastníci rovnaký názor, pravdepodobnosť vzniku konfliktov by výrazne klesla. Téma politickej diskusie je však zámerne kontroverzná, naliehavá a navyše často spoločensky kľúčová, takže vyvoláva množstvo vzájomného nesúhlasu a negatívny emócií, vedúcich k prokonfliktnému správaniu (obvineniam, zosmiešňovaniu, atď.). Rozporuplnosť názorov na riešenie určitého spoločenského problému môže vnášať nezhody dokonca i do inak záujmovo homogénnej skupiny (napríklad do koalície alebo do niektorého politického subjektu). Teda nielen odlišné záujmy spôsobujú ťažkosti v názorovom zjednotení, ale aj rozdiely v uhloch pohľadu ako dôsledky informačných nezrovnalostí a odlišných informačných zdrojov, podmieňujú formovanie nejednotných záujmov, a teda aj konfliktných incidentov.
Časová ohraničenosť relácie ako ďalší z faktorov vplývajúci na konfliktnosť diskusie zvyšuje psychické napätie hostí relácie i moderátora. V dôsledku obmedzeného trvania relácie je nevyhnutné zasahovať do diskusie, čo podstatne redukuje možnosti hostí navzájom na seba reagovať. Moderátorom stanovené pravidlá a jeho intervencie smerujúce k ich dodržiavaniu (napríklad prerušenie príspevku hosťa, určenie iného poradia príspevkov, ako hostia subjektívne považujú za optimálne a podobne) nevyhnutne vytvárajú v diskusii komunikačné bariéry, ktoré vedú k snahe diskutérov „povedať svoje“ aj na úkor pôsobenia relácie. Celkom logicky sú potom hostia pod psychickým tlakom, ktorý vedie ku vzniku vnútorných konfliktov. Často je napríklad potrebné sa rozhodnúť medzi dvoma možnosťami postupu, pričom z oboch plynú pre účastníka diskusie negatívne dôsledky. Veľmi častá je situácia, keď politik stojí medzi dvoma čiastkovými protichodnými záujmami: záujmom reagovať na útočiaceho protivníka a záujmom neporušovať pravidlá diskusie. Pritom obom snahám predchádza jeden nadradený záujem – vytvoriť si pred diváckym publikom čo najlepší imidž. Ak by diskusia nemala časové obmedzenie a účastníci by ju ukončili na základe vlastného rozhodnutia, nehrozilo by riziko, že určité podstatné témy ostanú nedopovedané. Boj o slovo by mal za takýchto okolností oveľa miernejší charakter.
Vznik konfliktov súvisí aj s niektorými ďalšími činiteľmi, ktoré na rozdiel od predchádzajúcich možno ovplyvňovať podľa konkrétneho dramaturgického zámeru tej - ktorej relácie. Celkovú psychologickú atmosféru diskusie, či už konfliktnú alebo uvoľnenú, dotvárajú vzhľad štúdia a vzájomné rozmiestnenie účastníkov, tým, že ovplyvňujú charakter komunikácie hostí. U diskutérov sediacich spolu za jedným stolom (napríklad v relácii STV „O päť minút dvanásť“) možno predpokladať väčšiu ochotu sústrediť sa na riešenie problému. Ak má každý účastník vlastný stôl (pripomínajúci súťažný pult vo vedomostnej súťaži) a moderátor stojí za ďalším pultom oproti (napríklad v relácii „Sito“ na TV Markíza), evokuje to atmosféru súťaže typu „kto z koho“ a možno predpokladať, že účastníci budú o to viac jednať v mene vlastných záujmov, odkláňať sa od problému a porušovať pravidlá diskusie. Do úvahy prichádzajú aj extrémne konfliktné varianty rozmiestnenia hostí, ako je to v niektorých komerčne ladených reláciách („Kotol“ na TV Nova, „Ring“ na STV). Štylizácia relácie a naladenie hostí do súboja alebo obrany v „aréne“ je v takom prípade cieleným zámerom televíznych tvorcov.
Niektorí politickí činitelia majú zvýšenú tendenciu vstupovať do konfliktov, iní sú zdržanlivejší a menej výbušní. Kombinácia osobnostných typov účastníkov má na priebeh diskusie taktiež veľmi podstatný vplyv. V politickej komunite dochádza niekedy k vyhrocovaniu vzájomných vzťahov. Ak sú do štúdia pozvaní hostia vo vzťahovom konflikte, vo vzájomnej interakcii budú pravdepodobne uprednostňovať konfliktné jednanie. Miera konfliktnosti diskusie môže byť u politických predstaviteľov s menej odlišnými záujmami vysoká práve vďaka nezlučiteľnosti ich temperamentov či v dôsledku ich vzájomnej antipatie (príkladom a jednoznačnou zárukou konfliktnej komunikácie zvykla v minulých rokoch byť napríklad dvojica Malíková – Slota).
Stupeň konfliktného naladenia hostí závisí do veľkej miery od práce moderátora. On môže ovplyvňovať priebeh diskusie prokonfliktnými, konfrontačnými intervenciami, alebo naopak zmierovaním hostí a uvoľňovaním napätej atmosféry v závislosti od požiadaviek dramaturgie. Vo väčšine relácií založených na diskusii s politikmi moderátori v snahe prinútiť hosťa odpovedať na rovinu zámerne kladú provokujúce a útočné otázky. Hostia sa automaticky cítia byť ohrození a v snahe nenechať sa poraziť reagujú protiútokom.
Moderátor navyše ako osobnosť s relatívne stabilnými a preňho typickými danosťami a sociálnymi zručnosťami prirodzene preferuje určitý štýl jednania. Pre celkové vyznenie relácie je preto rozhodujúci i výber osobnosti moderátora a komunikačného štýlu, ktorým by relácia mala byť sprevádzaná (humorného - seriózneho, priateľského – odmeraného, direktívneho – nedirektívneho, pokojného - podráždeného a podobne). Ak má moderátor byť rovnocenným partnerom politických osobností, schopným s nadhľadom zvládať situácie konfliktu, je nevyhnutné, aby si v diskusii udržal autoritu a rešpekt. Preto osobnostné vlastnosti moderátora, ako sebavedomie, vyrovnanosť, a podobne, sú veľmi významnými faktormi konfliktnosti politických diskusných relácií.
Komunikácia v diskusnej relácii je teda v dôsledku vymenovaných činiteľov à priori konfliktná. Televízni tvorcovia nemôžu konflikt z relácie úplne eliminovať, nie je to ani žiaduce. Priebeh interakcie však vždy možno ovplyvniť optimálnou konšteláciou jednotlivých prvkov komunikačného procesu a na prvom mieste adekvátnou moderátorskou prácou. Výsledná miera konfliktnosti, predovšetkým stupeň, do akého moderátor nechá jednotlivé incidenty eskalovať, závisí od jeho skúseností s konfliktami a ich zvládaním, od jeho predstáv o optimálnej hladine konfrontácie v PDR a od toho, ako bude sám na základe týchto poznatkov postupovať pri výbere tém, hostí, otázok, a vlastných intervencií v situáciách konfliktu.
Literatúra:
KOČŠO, J. a MISTRÍK, J., 1982. Človek na obrazovke. Bratislava: OVP ČST v SSR. 1. vydanie. 168 s.