post.cz„Psychiatria: pomoc alebo hrozba?“ - výstava
„Psychiatria: pomoc alebo hrozba?“ Výstava v Košiciach Vás pozýva na konfrontáciu s témou psychiatria a farmaceutické spoločnosti v súvislosti s porušovaním ľudských práv na poli duševného zdravia v zdravotníctve.
Slávnostné otvorenie výstavy: 28. júla 2009 o 14:00 hod. v Archeologickom komplexe Dolnej brány v Košiciach.
Košice – štvrtok, 24. júla 2009.
Medzinárodná výstava o histórii a súčasnosti psychiatrie už po druhýkrát v tomto roku navštívi Slovensko. Jej marcová premiéra v Bratislave sa stretla s veľkým záujmom viac ako 9300 návštevníkov. Reakcie boli rôzne. Veľa návštevníkov nevedelo o tom, aké brutálne metódy psychiatria v minulosti používala. Mnohí boli zhrození, keď sa dozvedeli, že elektrošoky, nedobrovoľné umiestnenie a priviazanie na posteľ sú bežnými praktikami v dnešnom modernom svete. Najviac ich znepokojili dokumenárne filmy o predpisovaní tvrdých stimulačných, myseľ pozmeňujúcich liekov deťom od ich útleho veku. Stovky nazbieraných výrokov po prezretí výstavy boli typu: „Nevedel som, čo psychiatri robili a robia“ ... „Myslel som si, že to sú lekári, ktorí pomáhajú, teraz viem, že to je biznis“, ... „Už nechcem užívať lieky, ktoré mi škodia a cítim sa z nich zle, chcem nájsť iné riešenie“, ... „Nejdem už slepo veriť tím v bielych plášťoch, chcem hľadať iné zdravotné metódy“, ... „Táto výstava mi otvorila oči“, ... „Som rád, že môžem na tomto papieri vyjadriť svoj názor, nikdy by som nebol veril, že táto profesia oberá chorých ľudí o toľké peniaze a čudujem sa, že o tom široká verejnosť dodnes nevie“, ... „Robíte skvelú prácu tým, že informujete verejnosť“, ... atď.
Zhruba 80 ľudí zverejnilo svoje osobné, mnohokrát srdce zvierajúce skúsenosti s psychiatriou.
28-ročná mladá žena z Bratislavy (nechce byť zo strachu menovaná) nám napísala, čo zažila ako 18-ročná, keď po hádke so svojou mamou bola nedobrovoľne umiestnená na psychiatrii a umelo držaná v spánku injekciami po dobu 1 mesiaca: „Psychiatri mi zobrali aspoň 6 rokov môjho života, obrali ma o radosť zo života, o moje sny, ciele, kreativitu, dôstojnosť a mám pocit, že sa mi po elektrošokoch znížilo IQ a stratila pamäť. Prispeli k mojim pocitom bezcieľnosti, menejcennosti a začala som vďaka nim veriť, že som šialená, čo nikdy nebola pravda. Pribrala som vďaka ich super liekom 20 kg, mala som nadváhu, no oni ma presviedčali, že si za to môžem sama, lebo necvičím a veľa jem. Čo však nebola pravda. S neuroleptikami môžete cvičiť denne aj 10 hodín, piť len vodu a nič nejesť, aj tak neschudnete. Moje telo sa mi v tom čase úplne hnusilo. Momentálne ich už 2,5 roka ignorujem, nepočúvam ich bludy a nejem ich drogy (proti ich vôli a vôli mojej rodiny). Od vtedy sa mi v živote začalo vo všetkom dariť. Nikdy nezabudnem na ich ponižujúce spôsoby liečenia na psychiatrii, obrali ma o štipku dôstojnosti.... Konečne sa riešia veci, ktoré ma veľmi trápili. Myslela som si, že som v tom sama... Som teraz veľmi šťastná, že som Vás našla. Ďakujem.“
Prípady, ktoré sa cítili byť poškodené psychiatriou, upozorňovali predovšetkým na nátlak zo strany lekárov. Bežnou je hrozba vynútenia si liečby súdnym príkazom, napríklad v prípade elektrošokov. Keď pacienti chceli vysadiť lieky, zažívali ťažké vedľajšie účinky a zisťovali, že nie sú schopní prestať užívať tieto návykové lieky a lekári im v tom neboli ochotní pomôcť. Podľa slov pani Jany P. z Bratislavy: „Predpísal mi tabletky, ktoré som brala každý deň. Cítila som sa skvele, ale keď som chcela skončiť a nezobrala som tabletku dva dni, bolo mi tak strašne, že som sa pokúsila o samovraždu. Odvtedy žiadne tabletky neberiem a nikdy nechcem.“ Ďalšie sťažnosti sa týkali vynúteného rozprávania o súkromných a intímnych problémoch pred skupinou pacientov, zatvárania na oddelení, zhabania všetkých osobných vecí vrátane mobilného telefónu, zatváranie do tzv. „klietok“ na niekoľko dní a nezáujmu lekára o pacientov problém.
Takéto zaobchádzanie je proti ľudskosti a zdravému rozumu. Už aj tak vystrašení, slabí a duševne vystresovaní ľudia namiesto toho, aby sa dostali do pokojného mierumilovného prostredia, kde nájdu porozumenie a ľudské zaobchádzanie, musia podstupovať brutálnu liečbu, po ktorej zhruba 90% z nich už nikdy nechce mať s psychiatriou nič spoločné!! Otázkou zostáva, ako je možné, že psychiatria môže praktizovať takéto metódy, ktoré nefungujú a poškodzujú pacientov?
V najnovšej štúdii publikovanej v žurnále Americkej akadémie detskej psychiatrie (Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry) sa uvádza, že stimulujúce lieky ako napríklad Ritalin nemajú žiaden dlhotrvajúci prínos pri liečbe poruchy pozornosti sprevádzanej hyperaktivitou (ADHD). Prínosy bolo možné pozorovať počas prvého roka liečby. Po ôsmich rokoch liečby nepreukázali žiadne zlepšenie symptómov v porovnaní s deťmi, ktoré lieky neužívali. Užívanie liekov na hyperaktivitu spomaľuje rast detí. Výškové a váhové rozdiely sú trvalé. Podľa výskumníka Williama Pelhalma „je nesprávne, ak lekár povie rodičom: je ťažké nájsť spôsob liečby pre túto chorobu a tak namiesto toho budeme dávať vášmu dieťaťu lieky, ktoré nemajú žiaden dlhotrvajúci prínos“.
Dr. David Graham, bývalý top pracovník pre Úrad kontroly potravín a liečiv v Spojených štátoch amerických, vypovedal o svojich dvadsaťročných skúsenostiach vo farmaceutickom priemysle pred Kongresom. Tvrdí, že len 5% všetkých zdrojov sa používa na kontrolou bezpečnosti liekov a až 80% zdrojov sa uplatňuje na schvaľovanie nových liekov. Zhruba 2/3 liekov na schválenie nie sú nové lieky, ale lieky, ktoré už sú v obehu na jednu chorobu - napríklad bronchitídu a teraz sa schvaľujú ako liek na inú chorobu - napríklad problémy s močovým mechúrom. Tieto lieky sa musia schvaľovať rýchlo, pretože každý deň pre neschválený liek predstavuje stratu 1 až 2 milióny dolárov zisku. Lieky, ktoré sú nebezpečné pre pacientov, sa len ťažko sťahujú z obehu, pretože proces dokazovania je zložitý. Pán Graham ďalej tvrdí, že na to, aby bol liek schválený, stačí, aby bol len o niečo lepší ako cukríková tabletka. Smrť spôsobená vedľajšími účinkami lieku je jednou z najčastejších príčin úmrtia.
Keďže množstvo slovenských a iných európskych liečiv pochádza práve z USA, dokumenárne filmy, ktoré sú prezentované na výstave, spracúvajú informácie z USA. Výstava poukazuje a odhaľuje negatíva, odhaľuje doteraz nezverejnené fakty a požaduje tým reformu tejto oblasti zdravotníctva. Jednou z hlavných úloh Občianskej komisie za ľudské práva počas 40. rokov od jej vzniku je dohliadať, aby zdravie pacientov nepoškodzovali nehumánne a neefektívne praktiky psychiatrie a pomáhať zmeniť veci tak, aby všetci ľudia s duševným problémom dostávali dôstojnú zdravotnú starostlivosť, ktorá povedie k zlepšeniu ich stavu – a nie k zhoršeniu.
Kontakt pre informácie: 0949 801 002 Ivana Oman