Neviem ani kde zacat a ci to ma vôbec vyznam, ale po precitani par prispevkov mam pocit,ze su na svete ludia chapaví, ochotní pomahat. Su to zvacsa asi tí, ktorí uz cosi prezili a vedia ake to je, ked zivot zrazu nema zmysel ani vychodiská.. Mam pocit, ze prezivam najhorsi sen v mojom zivote. Mam 31 rokov, krasnu zdravu dceru a bola som 3roky rozvedena, sama...velmi tazko som to znasala a predsa len, clovek ako ja ma iste predstavy o partnerovi. A zrazu sa objavil po troch rokoch. Oplatilo sa cakat. Nikdy som v zivote nebola stastnejsia, nakolko aj vztah medzi novym partnerom a mojou dcerkou bol viac nez dobry. Asi preto, ze sam je otcom. V spoločnej domacnosti nam to absolutne klapalo, som zena, ktora je starostliva, prisposobiva, velmi tolerantna a velmi mi zalezi na rodine. Preto ked bolo vsetko super, bola som velmi stastna ked ma v maji tohto roku poziadal o ruku. V juli sme sa vzali, no ani po svadbe si myslim, ze sa nic nezmenilo. Chodili sme na vylety, do prace, sportovali sme, atd. Dost spolocnych zaujmov i ked nie vsetky. Moj partner bol stelesnením mojich snov. Pisem bol..nuz, nie zeby uz nezil, avsak zo dna na den mi povedal, ze nie je stastny, ze sa citi nespokojny a nevidí zmysel v nasom manzelstve. Zostala som uplne znicena. Moja dcera si este len zvykla, ze sa volam inac ako ona a prislo toto.. Cez vikend odisiel k rodine, lebo sa vraj pri nas dusi... nerozumiem, snazila som sa o diskusiu, ved manzelstvo nie je hra a ked clovek chce hlada riesenia, nie uniky...Ale vraj on asi nevie zit v manzelstve ...Som na pokraji zufalstva, zostali sme same...odisiel.. Ked sme sa mali brat, doslova som ho prosila, nech si to premysli, pretoze ja uz nechcem zazit rozvod, ten prvy bol velmi tazky a odvtedy mam navyse problemy s dychanim. Som clovek, pre ktoreho je laska nesmierne dolezita, preto som bola velmi stastna, zmenil sa nam zivot...A teraz? Citim sa ako najvacsi odpad, pretoze vidi na mne len chyby, akoby nic pekne medzi nami nebolo. V jeden den mi povie ako ma lubi a na druhy den to uz nie je pravda. Po tyzdni napatia a stresov napokon odisiel od nas s tym, ze sa chce po 3mesiacoch rozviest... Neviem ci som nenormalna ja alebo on.... Ved je to tak kratko...a ja som sa nevydavala preto aby som sa rozviedla. Nespala som uz tyzden, len zadriemem od unavy, strhnem sa, a premyslam.....Cesty spat vraj niet...V meste kde byvam nemam nikoho blizkeho, nemam sa s kym rozpravat, nema ma kto objat..v praci uz vôbec nie, nakolko pracujeme kusok od seba a kazdy nas povazuje za krasny par...Aj teraz tu sedim za pc a neviem to uniest, tu bolest...Dala som mu vsetko. Som čestna,nepodvadzam, staram sa, viem milovat celym srdcom... Mam pocit, ze uz to druhy krat neprekonam, najma ked som cely cas bola presvedcena, ze on je ten pravy, na ktoreho som cakal cely môj zivot. ... Zacinam pochybovat o zmysle zivota, ale hlavne o sebe. Som velmi sentimentalna a laska pre mna vela znamena...samota ma zabije...a nik okolo mna....len slzy, smutok a neznesitelna bolest....
