Môj problém sa môže zdať malicherný, ale dosť mi strpčuje život. Bojím sa už len pri pomyslení na to, že by som mala sadnúť za volant. Vodičák mám už 10 rokov a každú jar si hovorím: "Tento rok sa už prinútim." Niekedy dokonca absolvujem pár jázd za dozoru manžela, ale tým to vždy skončí. Dokonca aj s chorým dieťaťom za dažďa idem radšej k doktorke peši.
Za volantom sa cítim ako s vypnutým mozgom. Nevnímam značky, ľudí, reagujem zbrklo a strašne sa bojím, že niekoho zrazím. Nemám za sebou žiadnu negatívnu skúsenosť z auta až na to, že som praktickú skúšku v autoškole musela opakovať kvôli banálnej chybe. :-)
V žiadnom inom smere sa v mojom živote takýto strach nevyskytuje.
Zdá sa mi, že si už sama neporadím. Viete mi povedať, či by mi mohol pomôcť biofeedback, prípadne niečo iné?
Ďakujem.
